Homília Benedikta XVI. počas slávnosti posvätenia nového kostola

Vatikán (21. marca, RV) – Včera, 20. marca 2011, Svätý Otec počas eucharistickej slávnosti v rímskej Farnosti sv. Korbiniána posvätil nový kostol a pastoračné stredisko zasvätené tomuto svätcovi. Počas svätej omše predniesol homíliu:

Drahí bratia a sestry,

som veľmi potešený tým, že môžem spolu s vami sláviť tak významný deň, akým je zasvätenie tohto Kostola sv. Korbiniána Bohu a službe spoločenstvu. Prozreteľnosť chcela, aby k tomuto nášmu stretnutiu došlo v Druhú pôstnu nedeľu, ktorú charakterizuje evanjelium o Premenení Pána. Preto dnes dochádza k zblíženiu dvoch veľmi dôležitých prvkov. Na jednej strane tajomstvo premenenia a na druhej strane tajomstvo chrámu, teda Božieho domu medzi vašimi domami. Biblické čítania, ktoré sme počuli, boli vybraté práve so zameraním na oba tieto aspekty. Premenenie. Evanjelista Matúš nám hovorí, čo nastalo, keď Ježiš spolu s troma svojimi učeníkmi Petrom, Jakubom a Jánom vystúpili na vysokú horu. Keď boli hore sami, tvár Ježiša sa rozžiarila rovnako ako aj jeho odev. Nazývame to „Premenením“, žiarivým a utešujúcim tajomstvom. Aký je jeho význam? Premenenie je zjavenie Ježišovej osoby, jeho hlbokej skutočnosti. Očití svedkovia udalosti, teda traja apoštoli, totiž rozprávajú, že ich zatienil svetlý oblak, ktorý v Biblii vždy predstavuje prítomnosť Boha a počuli hlas, ktorý im povedal: "Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie; počúvajte ho." (Mt 17,5). Touto udalosťou boli učeníci pripravovaní na Ježišovo veľkonočné tajomstvo, aby prekonali desivú skúšku utrpenia a tiež aby dobre pochopili oslňujúcu skutočnosť zmŕtvychvstania.

Evanjelista uvádza tiež Mojžiša a Eliáša, ktorí sa ukázali a hovorili s Ježišom. Táto epizóda má vzťah k
ďalším dvom božským zjaveniam. Mojžiš vystúpil na horu Sinaj, kde sa mu zjavil Boh. Žiadal, aby mohol vidieť jeho slávu, ale Boh mu odpovedal, že neuzrie jeho tvár, ale iba jeho chrbát (Ex 33,18-23). Neskôr tiež Eliáš mal zjavenie Boha na hore. Dôverné videnie bez búrky, zemetrasení alebo ohňa, v ľahkom vánku (porov. 1Kr 19,11-13). Na rozdiel od týchto dvoch epizód nie je Ježiš v Premenení tým, kto dostal zjavenie Boha, ale práve v Ňom sa zjavuje Boh, ktorý ukazuje apoštolom svoju tvár. Kto chce poznať Boha, musí pohliadnuť na Ježišovu tvár, na jeho premenenú tvár. Ježiš je dokonalým zjavením svätosti a milosrdenstva Otca. Okrem toho si pripomeňme, že na hore Sinaj mal Mojžiš tiež zjavenie Božej vôle - desatora prikázaní. Eliáš mal opäť na hore Božie zjavenie poslania, ktoré mal vykonať. Ježiš však nedostal zjavenie toho, čo má konať, pretože mu je to známe. Skôr apoštoli sú tými, ktorí v oblaku načúvajú hlas Boha, ktorý im prikazuje: „Počúvajte ho“. Božia vôľa sa plne zjavuje v Ježišovej osobe. Kto chce žiť podľa Božej vôle, musí nasledovať Ježiša, načúvať mu, prijímať jeho slová a s pomocou Ducha Svätého ich prehlbovať. A to je prvá výzva, s ktorou sa na vás, drahí priatelia, zo srdca obraciam: vzrastajte v poznaní a láske Kristovej, či už ako jednotlivci alebo ako farské spoločenstvo. Stretávajte sa s Ním v Eucharistii, počúvajte Jeho Slová v modlitbe a v láske.

Druhým bodom je Cirkev, jednak ako chrám, ale predovšetkým ako spoločenstvo. Avšak ešte predtým než budeme uvažovať o posvätení kostola, rád by som vám povedal, že existuje zvláštny dôvod, ktorý mi spôsobuje radosť z toho, že som dnes s vami. Svätý Korbinián je totiž zakladateľ diecézy Freising v Bavorsku, kde som bol štyri roky biskupom. V mojom biskupskom erbe mám jeden prvok, ktorý sa úzko spája s týmto svätcom, totiž medveďa. Ten – ako hovorí legenda – roztrhal koňa svätého Korbiniána, ktorý išiel do Ríma a ktorý za to medveďa prísne pokarhal, skrotil ho a naložil na jeho chrbát náklad, ktorý dovtedy niesol jeho kôň. Medveď teda doniesol náklad do Ríma a tu ho potom svätec prepustil na slobodu.

Teraz je tu snáď príležitosť, aby som povedal pár slov tiež o živote svätého Korbiniána. Bol to Francúz, kňaz z okolia Paríža, v ktorého blízkosti založil kláštor. Bol veľmi uznávaný ako duchovný radca, ale tužil skôr po kontemplácii, a preto sa vydal do Ríma, aby tu v blízkosti hrobov apoštolov Petra a Pavla založil ďalší kláštor. Pápež Gregor II. približne v roku 720 spozoroval jeho kvality, vysvätil ho na biskupa a poveril ho, aby šiel do Bavorska hlásať evanjelium. Bavorskom mal pápež na mysli územie medzi Alpami a Dunajom, ktoré bolo päťsto rokov rímskou provinciou Raetia a iba koncom piateho storočia sa tamojšie latinské obyvateľstvo z väčšej časti vrátilo do Talianska. Zostalo tam len pár jednoduchých ľudí. Táto zem bola málo obývaná a prišiel tam nový bavorský ľud, ktorý tu našiel kresťanské dedičstvo, pretože krajina bola pokresťančená už v rímskom období.

Tento ľud v zapätí pochopil, že kresťanstvo je pravé náboženstvo. Chceli sa stať kresťanmi, ale chýbali vzdelanci a kňazi, ktorí by hlásali evanjelium. Tamojšie kresťanstvo bolo preto spočiatku veľmi roztrieštené a pápež situáciu poznal, vedel, že je tam smäd po evanjeliu a preto poveril svätého Korbiniána, aby tam išiel a hlásal evanjelium. A vo Freisingu, sídle vojvodcu, na jednom návrší postavil dom. Našiel tu mariánsku svätyňu a ďalších päťsto rokov tu bolo sídlo biskupa. Až po napoleonskej dobe bolo toto sídlo prenesené viac na juh – do Mníchova. Dodnes sa však táto diecéza nazýva Mnichov-Freising a majestátna románska katedrála vo Freisingu zostává srdcom diecézy. Vidíme tak, že svätí slúžia jednote a univerzálnosti Cirkvi. Sv. Korbinián spája Francúzsko, Nemecko a Rím, vytvára univerzálnosť a tiež jednotu, pretože nám pripomína, že Cirkev je založená na Petrovi. Práve tým je zaručená aj nepominuteľnosť Cirkvi postavenej na skale. Pred tisíc rokmi bola Cirkev rovnaká ako dnes, pretože Pán je stále ten istý, on je vždy Pravda, stále starobylá a stále nová, najaktuálnejšia a má kľúče od budúcnosti.

Prežívame dnes dôležitý deň, ktorý završuje snahy, prinesené námahy, obety i nasadenie miestnych ľudí, z ktorých sa stáva zrelé kresťanské spoločenstvo, schopné mať svoj vlastný kostol, zasvätený výhradne bohoslužbe. Podobne ako bola uskutočnená stavba, chcem vás svojou návštevou povzbudiť ku stále lepšiemu budovaniu Cirkvi zo živých kameňov, ktorými ste vy. Počuli sme to v druhom čítaní: „Vy ste Božia roľa a Božia stavba“, píše sv. Pavol Korinťanom (1 Kor 3,9); a povzbudzuje ich, aby stavali na jedinom pravom základe, ktorým je Ježiš Kristus (3,11). Preto vás tiež ja povzbudzujem, aby ste zo svojho nového kostola urobili miesto, kde sa možno učiť počúvať Božie slovo, ktoré je stálou „školou“ kresťanského života, z ktorého vychádza každá činnosť tejto mladej a aktívnej farnosti.

Drahí priatelia svätého Korbiniána! Pán Ježiš, ktorý vyviedol apoštolov na horu, aby sa modlili a ukázal im svoju slávu, pozval dnes do tohto nového kostola nás. Tu mu môžeme načúvať, tu môžeme rozpoznať jeho prítomnosť pri lámaní eucharistického chleba a stávať sa tak živou Cirkvou, chrámom Ducha Svätého, znamením Božej lásky vo svete. Vráťte sa do svojich domovov so srdcom naplneným vďačnosťou a radosťou, pretože ste súčasťou tejto veľkej stavby, ktorou je Cirkev. Panne Márii zverme pôstne putovanie vašej i celej Cirkvi. Matka Božia, ktorá nasledovala svojho Syna Ježiša až ku krížu, nech nám pomáha byť vernými učeníkmi Krista, aby sme sa mohli spolu s ním zúčastniť na radosti Veľkej noci. Amen. –pd-