Benedikt XVI. pred modlitbou Anjel Pána

Vatikán (20. marca, RV) – I napriek istým obmedzeniam v doprave na Via della Conciliazzione, ktoré dnes spôsobil Rímsky maratón, sa na Námestí sv. Petra zišli tisícky veriacich, aby si vypočuli slová pápeža Benedikta XVI. Svätý Otec dnes dopoludnia počas eucharistickej slávnosti v rímskej Farnosti sv. Korbiniána posvätil nový kostol a pastoračné stredisko, ale na obedňajšiu modlitbu Anjel Pána sa už vrátil do Apoštolského paláca a z okna svojej pracovne sa veriacim prihovoril týmito slovami:
„Drahí bratia a sestry! Ďakujem Pánovi, ktorý mi v uplynulých dňoch dal prežiť duchovné cvičenia a ďakujem aj tým, ktorí mi boli nablízku svojimi modlitbami. Dnešná, druhá pôstna nedeľa je nazývaná nedeľou Premenenia, pretože evanjelium nám hovorí o tomto tajomstve Kristovho života. On, po tom, čo oznámil učeníkom svoje utrpenie, „vzal so sebou Petra, Jakuba a jeho brata Jána a vyviedol ich na vysoký vrch do samoty. Tam sa pred nimi premenil: tvár mu zažiarila sťa slnko a odev mu zbelel ako svetlo“ (Mt 17, 1-2). Najintenzívnejšie svetlo pre zmysly, aké v prírode poznáme, je slnečné žiarenie, ale duchovne učeníci na krátky čas videli žiaru ešte intenzívnejšiu - Božiu slávu Ježiša, ktorá osvetľuje celé dejiny spásy. Sv. Maxim Vyznávač hovorí, že „odev, ktorý sa stal bielym, symbolizuje slová Svätého písma, ktoré sa stali jasné, transparentné a osvetľujúce“ (Ambiguum 10: PG 91, 1128 B).
Evanjelium hovorí, že pri premenenom Ježišovi „sa im zjavil Mojžiš a Eliáš a rozprávali sa s ním“ (Mt 17, 3). Mojžiš a Eliáš, postavy zákona i prorokov. Peter v radosti zvolal: „Pane, dobre je nám tu. Ak chceš, urobím tu tri stánky: jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi“ (Mt 17, 4). Ale Svätý Augustín pripomína, že máme len jeden príbytok: Krista, on „je Božie slovo, Božie slovo v Zákone, Božie slovo v prorokoch (Sermo De verbis Ev. 78,3: PL 38, 491). Skutočne, sám Otec hovorí: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie; počúvajte ho“ (Mt 17,5). Premenenie nie je zmena Ježiša, ale je to zjavenie jeho božstva, „vnútorné preniknutie jeho bytia Bohom, ktorý sa stáva čistým svetlom. Vo svojom bytí, zjednotený s Otcom, Ježiš sám je Svetlo zo Svetla“ (Gesù di Nazaret, Milano 2007, 357). Peter, Jakub a Ján, kontemplujúc božstvo Pána, stávajú sa pripravení postaviť sa zoči-voči pohoršeniu kríža, ako sa spieva v jednom starobylom hymne: „Na hore si sa premenil a tvoji učeníci, nakoľko boli schopní, kontemplovali tvoju slávu, aby vtedy, keď ťa uvidia ukrižovaného, pochopili, že tvoje utrpenie bolo dobrovoľné, a ohlasovali svetu, že ty si naozaj odlesk Otca“ (Κοντάκιον είς τήν Μεταμόρφωσιν, in: Μηναια, t. 6, Rím 1901, 341).

Drahí priatelia, majme i my účasť na tomto videní a na tomto nadprirodzenom dare, vytváraním priestoru pre modlitbu a počúvanie Božieho slova. Zvlášť v tomto pôstnom období vás vyzývam, ako píše Boží služobník Pavol VI., „odpovedať na Božiu výzvu k pokániu nejakým dobrovoľným skutkom, ktorý je iný ako zriekania súvisiace s ťažkosťami každodenného života (Cost. ap. Pænitemini, 17. febbraio 1966, III, c: AAS 58 [1966], 182). Vzývajme Pannu Máriu, aby nám pomohla načúvať a vždy nasledovať Pána Ježiša až po utrpenie na kríži, aby sme mali účasť aj na jeho sláve.“

Preložil Peter Dufka