O. Juraj Vittek o duchovných cvičeniach pre Svätého Otca a pre Rímsku kúriu
Kristovo svetlo v srdci Cirkvi: Ján Pavol II. a teológia svätých
Tradičné
pôstne duchovné cvičenia pre Svätého Otca a pre Rímsku kúriu (jeho najbližších spolupracovníkov),
ktoré sa každoročne konajú vo Vatikáne, majú tento rok mimoriadne zvláštny význam
a náboj. Sú totiž zároveň prípravou na jednu z najdôležitejších udalostí ostatných
desaťročí, na blahorečenie ctihodného Božieho Služobníka, veľkého pápeža Jána Pavla
II. Táto udalosť má nesmierny duchovný význam pre život Cirkvi a dotýka sa aj sŕdc
tisícov ľudí, ktorí sú Cirkvi vzdialení. Svätý Otec si každý rok vyberá iného exercitátora.
Tento rok chcel, aby duchovné cvičenia viedol páter François-Marie Léthel. Tento francúzsky
karmelitán a kňaz pochádza z Paríža, ale už dlhé roky pôsobí v Ríme ako profesor teológie
na Pápežskom inštitúte spirituality Tereziánum v Ríme. Počas pontifikátu Jána Pavla
II. prispel dôležitou mierou ako teológ k učiteľskému úradu budúceho blahoslaveného
pápeža. Zohral predovšetkým dôležitú úlohu pri príprave vyhlásenia svätej Terézie
z Lisieux za Učiteľku Cirkvi. Bolo to jediné vyhlásenie za Učiteľa Cirkvi počas dlhého
pontifikátu Jána Pavla II. Následne zohral takú istú úlohu pri rovnakom procese so
svätým Ľudovítom-Mária Grignionom z Montfortu. Tento druhý proces však ešte nie je
zavŕšený. Ján Pavol II. vymenoval otca Léthela za člena – a Benedikt XVI. neskôr za
sekretára – Pápežskej teologickej akadémie, ktorá je najváženejším teologickým nástrojom
Svätého Otca. Špecialitou pátra Léthela je teologická metóda, ktorú on sám objavil
pri svojom dlhoročnom hlbokom štúdiu svätých a ktorú on sám nazval "Teológia svätých".
Už v roku 1989 prezentoval túto svoju metódu vo svojej dizertačnej práci na Univerzite
vo Fribourgu (Švajčiarsko), za dôležitej podpory dominikána Christopha Schönborna,
súčasného viedenského kardinála. Táto práca nesie príznačný titul "Poznať
Kristovu lásku, ktorá presahuje každé poznanie. Teológia svätých".
Otec François-Marie prežil svoju rehoľnú a kňazskú formáciu v jednom z najťažších
období pre Cirkev, v období - pre západný svet - kritického roka 1968, ktorý znamenal
obrovskú duchovnú krízu. A práve v tomto období objavil dva rozhodujúce spisy, ktoré
zachránili jeho povolanie a stali sa preň novým svetlom uprostred duchovného chaosu,
ktorý charakterizoval tie ťažké roky. Tými spismi sú Dejiny duše od svätej
Terézie z Lisieux a Traktát o pravej úcte k Panne Márii od svätého Ľudovíta-Márie
Grigniona z Montfortu. Tieto dve diela sprevádzajú celý jeho život a spustili hlboké
štúdium svätých, v ktorých otec François-Marie Léthel našiel osvietených Majstrov
poznania Boha, nositeľov Kristovho Svetla, ktoré ustavične osvecuje Cirkev. Ján Pavol
II. mal veľký zmysel pre túto "teológiu svätých". Vieme, že blahorečil a kanonizoval
obrovské množstvo členov Cirkvi, aby ukázal jej pravú tvár, ktorá žiari na tvári svätých.
Vo svojom prorockom programovom liste pre kresťanov do tretieho tisícročia, Novo
Millennio Ineunte, po prvý krát v pápežskom magistériu (v bode 27) Ján Pavol II.
hovorí o "prežívanej teológii svätých", ktorá prináša veľké svetlo v poznaní Tajomstva
Krista, pričom cituje dve Učiteľky Cirkvi – svätú Katarínu Sienskú a svätú Teréziu
z Lisieux, ktorú sám vyhlásil za Učiteľku Cirkvi a ktorú nazval "majsterkou vedy lásky".
Svätý Otec Benedikt XVI. pokračuje v odhaľovaní tejto "vedy svätých" vo svojich nádherných
katechézach o svätých, počnúc Otcami Cirkvi, cez Učiteľov stredoveku až po Mystikov.
Otec Léthel v súčasnosti pracuje aj ako teologický poradca pre Kauzy svätých. Je teda
dôležitým spolupracovníkom pri procesoch blahorečení a svätorečení. Svätý Otec
Benedikt XVI. si nevybral v tomto dôležitom období prípravy Cirkvi na blahorečenie
svojho veľkého predchodcu Jána Pavla II. tohto teológa náhodou. Otec Léthel neprestajne
zdôrazňuje, že vodiacou niťou, ktorá spája a vysvetľuje bohatý, pestrý a ťažko prebádateľný
život Jána Pavla II., je jeho biskupské a pápežské motto Totus Tuus. Tento
výraz, ktorý znamená "Celý Tvoj", Ján Pavol II. objavil počas svojej tajnej kňazskej
formácie v diele svätého Grigniona z Montfortu. Je zhrnutím učenia tohto neúnavného
ľudového misionára a zároveň "teológa na úrovni", ako ho sám Ján Pavol II. nazval
v knihe Dar a tajomstvo. V tejto knihe Ján Pavol II. pripomína kristocentrickú
"mariánsku niť" svojho života a v knihe Dialógu s André Frossardom nazval Grignionovo
učenie "zjednocujúcou časťou jeho duchovného života a jeho teológie duchovného života".
Krátko pred smrťou, keď Ján Pavol II. po zákroku tracheotómie už nedokázal zo seba
vydať hlas, aby sa prihovoril veriacim, so slzami v očiach napísal slová, ktoré dávajú
obdivuhodnú jednotu celému jeho životu: Totus Tuus. Jedným z najdôležitejších
duchovných a teologických príspevkov otca Léthela pre Cirkev je jeho úsilie o vyhlásenie
svätého Grigniona z Montfortu za Učiteľa Cirkvi. Podľa neho Svätý z Montfortu a svätá
Terézia z Lisieux sú dvaja Učitelia Cirkvi pre naše časy. Svätosť spočíva v láske.
Láska je vnútorným zjednocujúcim prvkom každého svätého. A práve Totus Tuus
je kľúčom k objaveniu tohto zjednocujúceho prvku lásky vo svätosti Jána Pavla II.
Je výrazom totálneho sebadarovania sa v láske, rukami Panny Márie, ktoré charakterizuje
celý život Jána Pavla II. Totus Tuus je preto kľúčom, ktorý dovoľuje vstúpiť
do jeho veľkého srdca. Vyhlásenie svätej Terézie z Lisieux je asi najdôležitejším
príspevkom Jána Pavla II. k teológii v Cirkvi. Táto "najväčšia svätá moderných čias",
ako ju nazval pápež svätý Pius X., sa tak stáva veľkým darom pre Cirkev súčasnosti
a ukazuje cestu, ktorou sa Cirkev má uberať. Potreba znovuobjaviť svätosť Cirkvi na
tvári svätých a nechať sa nimi viesť sa ukazuje byť zvlášť nástojčivou v súčasnej
situácii Cirkvi, zmietanej vnútornými bolesťami a škandálmi, i stupňujúcimi sa vonkajšími
útokmi. "Teológia svätých" je vlastne prehlbovaním poznania Boha v Kristovom Svetle,
prostredníctvom "prizmy" (hranola rozkladajúceho toto Svetlo) Otcov, Učiteľov a Mystikov
Cirkvi. "Teológia svätých" je poznanie Kristovho tajomstva zjaveného v Evanjeliu vo
svetle "vedy lásky", ktorá charakterizuje všetkých svätých. Manifestom teológie svätých
je vyjadrenie svätého Jána, že "každý, kto miluje, narodil sa z Boha a pozná Boha.
Kto nemiluje, nepoznal Boha, lebo Boh je láska.“ (1Jn 4, 7-8). Keďže svätosť spočíva
práve v láske, tak svätí sú tí, čo poznajú Tajomstvo Boha a toto ich poznanie je schopné
nás s istotou viesť v našom poznávaní tohto Tajomstva. Pre mňa osobne je toto obdobie
mimoriadnou milosťou. Môžem ho prežívať tu v Ríme. Ale nielen to. Prežívam ho veľmi
osobne aj v mojej akademickej práci a osobnom kontakte s otcom Léthelom. Pred 15 rokmi,
v decembri roku 1996, otec François-Marie viedol duchovnú obnovu v medzinárodnom kňazskom
seminári Jána Pavla II. v Ríme, kde sme boli v tom čase viacerí seminaristi zo Slovenska.
Moje stretnutie s ním ovplyvnilo rozhodujúcim spôsobom môj kresťanský a kňazský život.
Otec Léthel je odvtedy mojím duchovným otcom a drahým priateľom. Teológia svätých
sa stala pre mňa hlavným zdrojom svetla pre môj duchovný život, pre moje filozofické
i teologické bádanie, i pre moju kňazskú pastoračnú službu. V súčasnosti dokončujem
svoju dizertačnú prácu o tajomnom autorovi východnej patristiky Dionýzovi Areopagitovi,
veľkom mystikovi a mysliteľovi, ktorý mocne ovplyvnil veľké množstvo svätých na kresťanskom
východe i západe. Tento východný otec Cirkvi je jedným z hlavných prameňov metódy
teológie svätých, ktorú používam a obhajujem vo svojej doktorskej práci. Toto moje
filozofické a teologické bádanie inšpiroval, a počas ostatných rokov so záujmom sprevádzal,
práve otec François-Marie Léthel. V ostatných dňoch som mal veľkú milosť byť mu svojou
skromnou troškou nápomocný pri príprave textov duchovných cvičení, ktoré budú mať
Svätý Otec a ostatní účastníci cvičení pred sebou a ktoré vzápätí vyjdú knižne vo
vatikánskom nakladateľstve. Túto knihu bolo potrebné pripraviť v priebehu necelých
šiestich týždňov. Keďže som na záver všetky texty revidoval, mal som vlastne privilégium
urobiť si rovnaké duchovné cvičenia týždeň vopred. Ide o texty "nabité" vysokým napätím
vedy lásky svätých, ktoré zjavujú Kristovo Svetlo v srdci Cirkvi a otvárajú nádhernú
perspektívu "Ján Pavol II. a teológia svätých". Na Slovensku exercitátor tohtoročných
duchovných cvičení vo Vatikáne nie je celkom neznámy. V auguste minulého roku malo
okolo 250 kresťanov rozličných životných stavov z Čiech a zo Slovenska možnosť zúčastniť
sa na duchovných cvičeniach, zorganizovaných Komunitou Blahoslavenstiev v Olomouci,
ktoré viedol práve otec François-Marie Léthel. Po duchovných cvičeniach som mal radosť
sprevádzať otca Léthela aspoň na krátkom poldňovom výlete na Slovensko. Navštívili
sme našu slovenskú národnú mariánsku svätyňu v Šaštíne a hlavné mesto Bratislavu,
hlavne katedrálu svätého Martina a pomodlili sme sa pri pozostatkoch našej prvej slovenskej
blahoslavenej sestry Zdenky Schelingovej. Jedným z najobľúbenejších symbolov "teológie
svätých", ktorým otec Léthel rád vyjadruje podstatu svojej metódy, je detail obrazu,
ktorý namaľoval blahoslavený Fra Angelico v rokoch 1432-1435 a ktorý nesie názov "Všeobecný
súd". Detail je známy ako "Nebeský tanec". Sú na ňom zobrazení anjeli a svätí, ktorí
sa držia za ruky a tvoria "kolo svätých". Tento obraz vyjadruje nádhernú súhru svätých
v ich poznaní Boha, v ktorej sa úžasne dopĺňajú. Teológia svätých objavuje túto súhru
a dopĺňanie sa, a odhaľuje tak nádherné farby jediného Kristovho Svetla. Je akoby
"prizmou", hranolom rozkladajúcim Kristovo Svetlo v nádhernom farebnom spektre. Teológia
svätých odhaľuje, ako nám svätí pomáhajú objaviť neoddeliteľne "veľký rozum" a "veľkú
lásku", aby sme nepodľahli pokušeniu relativizmu, ktorý je charakterizovaný "malým
rozumom", "slabým myslením", a aj "slabou láskou". A práve v takomto "kole svätých"
sa nesú celé duchovné cvičenia. V tejto perspektíve sa ešte lepšie skvie svätosť Jána
Pavla II., ktorý v liste Novo Millennio Ineunte napísal: "A neváham v prvom
rade povedať, že perspektíva, v ktorej sa má niesť celá pastoračná cesta, je perspektíva
svätosti. Začleniť do pastoračného plánu svätosť je skutočne rozhodnutie plné dôsledkov.
Cesty svätosti sú mnohoraké a primerané povolaniu každého jednotlivca. Ďakujem Pánovi,
že mi doprial v týchto rokoch blahorečiť a svätorečiť toľkých kresťanov. Boli medzi
nimi aj mnohí laici, ktorí sa posvätili v najobyčajnejších životných podmienkach.
Je príhodný čas znovu presvedčivo predostrieť všetkým túto "vysokú úroveň" každodenného
kresťanského života. Celý život cirkevného spoločenstva a kresťanských rodín musí
viesť týmto smerom." (č. 30-31). V "kole svätých", ktoré otec Léthel "zorganizoval"
pre tieto duchovné cvičenia, sú predovšetkým svätá Terézia z Lisieux a svätý Grignion
z Montfortu. Nechýbajú však ani iní svätí, ktorých otec François-Marie dôverne pozná,
ako svätý Anzelm, svätý Tomáš Akvinský, svätá Katarína Sienská, svätá Jana z Arku.
Sú medzi nimi však aj nám časovo bližší svätí 20. storočia: ešte nie blahorečená mexičanka,
ctihodná Conchita Cabrera de Armida a nedávno blahorečená mladá fokolarínka Chiara
Luce Badano. A na záver nebude chýbať sv. Jozef, krstný patrón Svätého Otca. Sviatkom
svätého Jozefa, Patróna a Ochrancu Cirkvi, sa zavŕšia tohtoročné duchovné cvičenia.
V tomto "kole svätých" však je miesto aj pre veľkého francúzskeho básnika Charlesa
Péguyho, ktorý nie je svätý, ale vstupuje do tohto "kola svätých", chytá sa za ruku
najmä svätej Jany z Arku a necháva sa ňou viesť ako hriešnik, ktorý potrebuje svetlo
do tmy svojho života. Všetci sme pozvaní vstúpiť do tohto "kola svätých", chytiť ich
za ruku a nechať sa viesť ku kráse Kristovho Svetla, ktoré žiari v srdci Cirkvi. Týmto
srdcom Cirkvi je Kristova láska. Duchovné cvičenia sa nesú v duchu slov Koncilu (Lumen
Gentium, č. 8), že Cirkev je “zároveň svätá a stále potrebuje očisťovanie” (sancta
simul et semper purificanda). Uprostred vnútorných i vonkajších temnôt, zápasov
a prenasledovaní je Cirkev povolaná – aj v tomto výnimočnom období na začiatku svätého
pôstneho obdobia v príprave na Veľkú Noc, ktorá bude tento rok korunovaná blahorečením
pápeža Jána Pavla II. "Veľkého" – k duchovnej obnove vo svetle Kristovej Lásky, ktorá
žiari na tvárach a v srdciach svätých.
Juraj Vittek, správca Slovenskej
katolíckej misie v Ríme