Zamyslenie na 1. pôstnu nedeľu

Zamyslenie pripravil Andrej Krivda, kňaz Košickej arcidiecézy, ktorý študuje liturgiku na Pápežskom liturgickom inštitúte sv. Anzelma v Ríme:
Milí poslucháči.
Možno máte aj vy skúsenosť podobnú tej mojej. V obchode som chcel kúpiť iba niekoľko základných potravín. Pri pokladni som ale zistil, že môj košík sa naplnil množstvom ďalších vecí, ktoré som vlastne pôvodne ani neplánoval kúpiť. Keď som totiž chcel kúpiť chlieb, bolo potrebné prejsť cez celú predajňu až úplne dozadu. Po ceste som si musel prezrieť regály plné tovarov, ktoré ma lákali svojimi obalmi a reklamami. A stalo sa to, o čo sa obchodník snažil – kúpil som tovar, ktorý som vlastne nechcel kúpiť. Takpovediac som podľahol pokušeniu.
Práve pokušenie je hlavnou témou liturgických čítaní nasledujúcej nedele, ktorá je prvou v pôstnom období.
V čítaní z knihy Genezis si vypočujeme príbeh prvého hriechu na počiatku ľudskej histórie: hriechu nedôvery voči Bohu. Človek vnímal Boha ako prekážku svojej sebarealizácie a nedokázal mu dôverovať. Podobne to môžeme cítiť vo svojom vnútri aj dnes. Potrebujeme sa robiť veľkými, naplno rozvinúť všetky svoje možnosti a máme dojem, že Božia prítomnosť je skôr prekážkou, že Boží príkaz je obmedzením našej existencie. V skutočnosti je to naopak. Boh dal človeku prikázanie, aby žil a aby nezomrel. Ale je pre nás ťažké pochopiť to. Hriech prvých ľudí sa rodí v nedostatku dôvery v Božiu lásku k nám. V evanjeliu budeme počuť, že aj Ježiš zápasil s pokušením. Je trikrát pokúšaný satanom. Pri prvom pokušení zvolí satan ako styčný bod Ježišov hlad. Ježišovi navrhuje, aby z kameňov urobil chlieb. Už na tomto mieste by sa mohol stať Ježiš majstrom zázrakov, keby to chcel. Mohol snívať o tom, že týmto spôsobom by neutíšil len svoj hlad, ale aj hlad všetkých ľudí. Ale Ježiš nepodľahne tomuto pokušeniu. Odmietne ho. Sám sa pridŕža Božieho slova: „Nielen z chleba žije človek!“ No pokušiteľ je neústupný. Pokúša ďalej napriek tomu, že Ježiš ho prvýkrát odmietol. Druhýkrát diabol útočí na to, čo je sväté: Božie mesto Jeruzalem, chrám, Sväté písmo. Zoskok z chrámu – to by bol ten najbláznivejší zázrak. Ale Ježiš nepristúpi ani na toto pokušenie. Aj tu sa bráni slovami Písma: „Je povedané: Nebudeš pokúšať Pána, svojho Boha.“ Pri treťom pokuse sľubuje diabol Ježišovi neobmedzenú moc nad kráľovstvami tohto sveta za predpokladu, že bude ochotný pracovať ruka v ruke s diablom. Ale aj tu poráža Ježiš pokušenie slovom Písma: „Pánovi, svojmu Bohu, sa budeš klaňať a jedine jemu budeš slúžiť.“ Ježiš nenastúpi na cestu triumfu, ale volí si cestu kríža. Len Bohu samému je daná všetka moc.
Starokresťanský biskup Ignác pri ceste na svoju popravu zanechal ako odkaz budúcim generáciám výzvu: „Vnímajte v sebe Božiu melódiu!“ Človek nepotrebuje mať žiaden zvláštny muzikálny sluch, aby spozoroval, že mnohé tendencie modernej spoločnosti sú plné falošných tónov, ktoré rušia radosť, pokoj a harmóniu prvotnej vôle nášho Stvoriteľa. Sme svedkami snahy zladiť sa skôr s melódiou Pokušiteľa:
- Svet predstiera, že dokáže „urobiť z kameňov chleby“, manipuluje, vykorisťuje – bez ohľadu na ľudskú dôstojnosť, prírodu a prostredie.
- Svet ďalej vyzýva k tomu, aby sa človek nechal „vrhnúť z chrámovej strechy dole“, aby dal väčší dôraz na to, ako vyzerá, ako pôsobí na iných. Svet láka na samú show: v nákupných a ekonomických chrámoch, na politických scénach, na internetových stránkach a v reklamných kampaniach.
- Svet ďalej verí v to, že si vystačí bez Boha. Sám si prisudzuje božské schopnosti. Peniaze, konzum, veda a technológia sú novými bôžikmi, pred ktorými mnohí „padajú a klaňajú sa“, ktorým mnohí často padnú dokonca aj za obeť.
Ježiš odoláva naplneniu tejto nemiernosti tým, že dokáže vo svojom živote povedať aj „nie“. A práve o to ide v pôstnom období: dokázať sa vycvičiť, vytrénovať v spôsobe ako odmietnuť všetko zlo. Ide o to, aby sa človek naučil koncentrovať na to, čo je podstatné. Aby seba samého nepreceňoval, aby nestrácal z očí to, čo je v živote skutočne dôležité. Diabol má totiž veľmi premyslený marketing a ak nie sme pozorní, dokáže nás, obrazne povedané, prinútiť kúpiť to, čo si vlastne ani nechceme kúpiť.
Milí poslucháči. Nasledujúce dni pôstneho obdobia nie sú dňami, ktoré by nám azda chceli život sprotiviť, ale sú to dni pozvania, aby sme sa vždy viac a viac cvičili v umení ako povedať „nie“ všetkým zlým pokušeniam. Aby sme tak mali život, a mali ho v hojnosti. Želám sebe i vám všetkým, aby sa nám to v nasledujúcich týždňoch podarilo.