Vatikán (6. marca, RV) – I dnes sa na Námestí sv. Petra zišli tisícky pútnikov,
aby sa spoločne so Svätým Otcom pomodlili poludňajšiu modlitbu Anjel Pána a vypočuli
si jeho príhovor, v ktorom vychádzal z dnešného evanjelia. Povedal:
Drahí
bratia a sestry! Evanjelium tejto nedele predstavuje záver „Reči na hore“, kde Pán
Ježiš skrze podobenstvo o dvoch domoch, postavených jeden na skale a druhý na piesku,
povzbudzuje učeníkov, aby počúvali jeho slová a uskutočňovali ich v praxi (porov.
Mt 7, 24). Týmto spôsobom usmerňuje učeníkov na ich ceste viery v horizonte zmluvy,
vytvorenou vzťahom, ktorý Boh uzavrel s človekom prostredníctvom daru svojho Slova,
vstupujúc do dialógu s ním. Druhý vatikánsky koncil hovorí: „Neviditeľný Boh vo svojej
láske hovorí k ľuďom ako k priateľom a zotrváva s nimi, aby ich pozval a prijal
do spoločenstva s ním“ (Cost. Dogm. Sulla divina Rivelazione Die verbum, 2).
„Z tohto pohľadu sa každý človek javí ako adresát Slova, pozývaný a volaný, aby slobodnou
odpoveďou vstúpil do tohto dialógu lásky“ (Esort. Ap. Postsin. Verbum Domini,
22). Ježiš je živým Božím slovom. Keď vyučoval, ľudia spoznali v jeho slovách Božiu
autoritu, cítili blízkosť Pána, jeho milosrdnú lásku a vzdávali Bohu vďaky. Kto má
milosť spoznať Ježiša v každom období a na každom mieste, najmä prostredníctvom čítania
svätého evanjelia, zostane fascinovaný spoznávajúc, že v jeho kázňach, v jeho gestách,
v jeho osobe nám zjavuje pravú tvár Boha a zároveň nás samých, umožňuje nám cítiť
radosť z toho, že sme deti Otca, ktorý je na nebesiach, ukazujúc nám pevný základ,
na ktorom je možné postaviť naš život. Ale človek často nestavia svoje konanie,
svoju existenciu na tejto identite, a uprednostňuje moc piesku, úspech a peniaze,
mysliac si, že našiel stabilitu a odpoveď na nepotlačiteľnú túžbu po šťastí a plnosti,
ktorú nosí vo svojej vlastnej duši. A my, na čom chceme budovať náš život? Kto môže
opravdivo odpovedať na obavy ľudského srdca? Kristus je skalou nášho života! On je
večné a definitívne Slovo, ktoré umožňuje prekonať strach z akéhokoľvek druhu nešťastia,
každú ťažkosť a každé utrpenie (porov. Verbum Domini, 10). Kiež Božie slovo prenikne
celý náš život, naše myslenie a konanie, ako to hovorí prvé čítanie dnešnej liturgie
z knihy Deuteronómium: „Uložte si tieto moje slová do srdca a do duše a priviažte
si ich ako znamenie na ruku, a nech sú ako znaky medzi vašimi očami“ (11, 18).
Drahí bratia, vyzývam vás, aby ste si každý deň našli čas na Božie slovo, aby ste
sa ním živili a neustále ho meditovali. Je to vzácna pomoc, ako uniknúť z povrchnej
aktivity, ktorá síce môže nakrátko uspokojiť našu pýchu, ale ktorá nás nakoniec nechá
prázdnych a nenaplnených. Prosme o pomoc Pannu Máriu, ktorej existencia sa vyznačovala
vernosťou Božiemu slovu. Kontemplujme ju pri zvestovaní, pod krížom a teraz, keď má
podiel na sláve zmŕtvychvstalého Krista. Ako ona i my chceme obnoviť naše „áno“ a
s dôverou zveriť Bohu našu cestu.