Benedikt XVI. Pápežskej rade prespoločenské komunikačné prostriedky
Vatikán (28. februára, RV) - Pápež Benedikt XVI. prijal dnes napoludnie v Klementínskej
sále 60 účastníkov Plenárneho zasadnutia Pápežskej rady pre spoločenské komunikačné
prostriedky. Po pozdravných úvodných slovách Mons. Claudia Mariu Celliho, predsedu
pápežskej rady, sa k prítomným prihovoril Svätý Otec.:
„Vo svojom
posolstve k Svetovému dňu spoločenských komunikačných prostriedkov
na tento rok som vyzval k reflexii nad faktom, že nové technológie nielen menia spôsob,
akým ľudia komunikujú, ale spôsobujú obrovskú kultúrnu premenu. Vyvíja
sa nový spôsob informovania sa a myslenia, s nebývalou príležitosť na nadväzovanie
vzťahov a budovanie spoločnosti. Rád by som sa teraz zaoberal
tým, že myslenie a vzťah idú vždy s rečou, samozrejme
chápané v širšom zmysle, nielen verbálnom. Jazyk nie je len vymeniteľný obal,
provizórium pojmov, ale živý a pulzujúci kontext, v ktorom myšlienky, starosti
ľudí ukrývané vo svedomí, vychádzajú na povrch stvárnené v symboloch,
gestách a slovách. Človek teda nielen «používa» reč, ale
v istom zmysle «žije» štýlom reči. Dnes zvlášť, tie -
ako ich pomenoval Druhý vatikánsky koncil - «úžasné technické vynálezy» (Inter mirifica,
1) menia kultúrne prostredie, a to si vyžaduje osobitnú pozornosť k
jazykovým štýlom, ktoré sa v ňom vytvárajú. Nové technológie «majú možnosť
zvažovať nielen spôsob, ale aj obsah myslenia» (Aetatis novae,
4).
Nové štýly reči, ktoré sa vyvíjajú v digitálnej komunikácii, okrem
iného, viac podnecujú intuitívne a emocionálne schopnosti, než analytické, - uviedol
ďalej Svätý Otec vo svojom príhovore -, orientujú smerom k akejsi inej logike myslenia
a vzťahov s realitou. Často dávajú prednosť obrazu a hypertextovým odkazom. Tradičný
rozdiel medzi ústnym a písaným jazykom sa potom zdá stlmený v prospech písomnej komunikácie,
ktorá preberá formu a bezprostrednosť ústnej. Vlastná dynamika účastníckych sietí
tiež požaduje, aby sa osoba podieľala na tom, čo komunikuje. Keď ľudia zdieľajú informácie,
zdieľajú sami seba a ich pohľad na svet: stávajú sa „svedkami“ toho, čo dáva zmysel
ich existencii. Riziká s tým spojené sú samozrejme všetkým jasné: strata interiority,
povrchnosť v prežívaní vzťahov, únik emotívnosti, presila presvedčivejšieho názoru
v porovnaní s túžbou po pravde. A predsa sú dôsledkom neschopnosti žiť plne a autenticky
v zmysle inovácie. To je dôvod, prečo sú úvahy o jazykových štýloch vytvorených novými
technológiami také naliehavé. Povedal Benedikt XVI. účastníkom Plenárneho zasadnutia
Pápežskej rady pre spoločenské komunikačné prostriedky a pokračoval poukázaním
na dôležitosť poslania a výzvy, ktoré tieto skutočnosti kladú na pápežskú radu pre
médiá. Zdôraznil, že aj v tomto digitálnom svete ide o človeka a preto sme povolaní
k objavovaniu symbolov a metafor, ktoré môžu pomôcť v rozprávaní o Božom kráľovstve
tomuto modernému človeku: „Je to skutočné apelovanie na duchovné
hodnoty, ktoré umožnia podporovať naozaj ľudskú komunikáciu. Príspevok
veriacich by mohol byť pomocou tomuto svetu médií otvorením obzorov
zmyslu a hodnôt, ktoré digitálna kultúra nie je sama schopná vnímať a reprezentovať.“
–jk-