Kardinál Jozef Tomko: Zjednotenie kresťanov a ekumenizmus
Príhovor kardinála
Jozefa Tomka:
Druhý vatikánsky koncil vniesol do Katolíckej Cirkvi silný
závan ekumenizmu, čiže posilnil snahy o zjednotenie kresťanov. Ježiš Kristus zhromaždil
okolo seba tých, čo uverili v neho a spojil ich pod správou apoštolov a ich nástupcov.
Pred odchodom z tohto sveta nechal tomu spoločenstvu – svojej Cirkvi – príkaz, aby
boli jedno ako On je jedno s Otcom, aby svet uveril (Jn 17,21). Založil jednu a jedinú
Cirkev, ale napriek jeho príkazu sa kresťania behom storočí pre vlastné slabosti a
chyby rozdelili. Táto nejednota je svetu na pohoršenie a na škodu hlásaniu Kristovho
posolstva. Ekumenizmus prichádza ako snaha veriacich v Krista o nápravu a o jednotu.
Najbolestnejšie rozdelenie nastalo s východným kresťanstvom v jedenástom
storočí, keď začali vznikať „pravoslávne cirkvi“. V 16. storočí sa zas uskutočnil
západný rozkol a utvorili sa „cirkvi reformy“: luteráni, kalvíni a anglikáni. Neskôr
vznikli rôzne menšie spoločenstvá, napríklad „starí katolíci“ (na konci 19.storočia),
mnohé protestantské, evanjelické a pentekostálne skupiny a „národné cirkvi“.
Keď apoštol Pavol sa dozvedel, že v kresťanskej komunite v Korinte vznikli hádky a
rozdelenia, s veľkou rozhodnosťou ich napomenul: „Je azda Kristus rozdelený?“ (1 Kor
1,13). 23.januára 2011 to pripomenul pápež Benedikt XVI. a pridal: „Týmito
slovami apoštol prehlasuje, že každé rozdelenie v Cirkvi je urážkou Krista
a súčasne, že je to vždy on, jediná Hlava a Pán, v ktorom môžeme opäť nájsť svoju
jednotu...Je preto stále aktuálna výzva evanjelia: „Robte pokánie, lebo sa priblížilo
nebeské kráľovstvo“ (Mt 4,17).
Počet kresťanov na svete,
čiže tých, ktorí veria v Ježiša Krista a v Trojjediného Boha, je okolo dvoch miliárd,
to je asi tridsať percent všetkých obyvateľov našej planéty. Katolíkov je jedna miliarda
170 miliónov (17,4% ľudstva). Ekumenická rada cirkví združuje asi 400 miliónov kresťanov,
ktorí patria k 340 spoločenstvám. Okrem toho jestvujú ešte iné kresťanské spoločenstvá.
Na Slovensku sme navyknutí používať konkrétne názvy: hovoríme o luteránoch, ktorých
je na svete asi 70 miliónov; poznáme tiež reformovaných čiže kalvínov (80 miliónov);
počet pravoslávnych vo svete sa odhaduje na 220 až 250 miliónov. Anglikánska cirkev
počíta okolo 80 miliónov členov. Na Slovensku je podľa sčítania ľudu z roku
2001 73% katolíkov obidvoch obradov, 6,9% luteránov, 2% kalvínov, 0,9% pravoslávnych
a 13% bez vyznania.
Úsilie o zjednotenie kresťanov a o jednotu
je staré ako sama Cirkev, lebo vyzýval k nemu už sám zakladateľ Cirkvi, Ježiš Kristus.
Ekumenické hnutie našich čias je však mladé. Nemá za cieľ nejakú mocenskú stratégiu,
ale plnenie vôle samého Ježiša Krista. Jeho priekopníkom bol, po viacerých pokusoch
po reformácii, začiatkom dvadsiateho storočia po prvej svetovej vojne anglikán Paul
Wattson, ktorý neskôr vstúpil do katolíckej Cirkvi a zaslúžil sa o zavedenie týždňa
modlitieb za zjednotenie kresťanov. Ekumenizmus sa rozbehol najprv medzi protestantmi.
V katolíckej Cirkvi prevládal opatrný postoj očakávania, že sa druhí obrátia a vrátia
do jedného ovčinca. Nechýbali však styky a rozhovory, aké viedol napríklad belgický
kardinál Mercier a anglikán lord Halifax, alebo francúzsky kňaz Couturier. Oživené
biblické, liturgické a misijné hnutie pripravili pôdu pre konečný prelom. Priniesol
ho najmä roku 1958 zvolený pápež Ján XXIII., ktorý už roku 1960 zriadil osobitný Sekretariát
pre zjednotenie kresťanov (dnes je to Pápežská rada) a zvolal Druhý vatikánsky koncil.
Ten dal ekumenizmu pevné a konkrétne základy najmä dekrétom o obnove jednoty „Unitatis
redintegratio“ a prehlásením o náboženskej slobode („Dignitatis humanae“). Pod vedením
rímskych pápežov sa v miestnych cirkevných spoločenstvách rozbehla ekumenická iniciatíva.
Pavol VI. sa roku 1964 stretol v Jeruzaleme s carihradským patriarchom Atenagorom.
Ako tvrdí Benedikt XVI. citujúc encykliku Jána Pavla II. „Ut unum sint“ („Aby boli
jedno“), ekumenizmus je dnes „základným úsilím Cirkvi, ktoré plynie z jej poslania“
(24.1.2011). Kardináli Augustín Bea, Johannes Willebrands, Walter Kasper a dnes Kurt
Koch sú ekumenisti známi vo svete. Ekumenické hnutie je predovšetkým
duchovné a živí sa neprestajnou modlitbou za jednotu kresťanov, ako to katolícka Cirkev
robí najmä v Týždni pred sviatkom Obrátenia sv.Pavla, 25.januára. Ekumenický dialóg
sa vedie na rôznych poliach: rozlišuje sa ekumenizmus duchovný a úradný, inštitucionálny.
Neúradný ekumenizmus sa môže prejavovať rôznymi spôsobmi, ako je pokojné súžitie medzi
kresťanmi; môže to byť spolupráca na sociálnom poli alebo duchovnom poli, ako napríklad
hnutie Taizé, alebo biblické krúžky. Dôležitý je úradný dialóg najmä na teologickej
úrovni, ktorý Svätá Stolica organizuje s teológmi rôznych vierovyznaní. Teologický
dialóg je namáhavý a vyžaduje si veľa času a trpezlivosti.
Ekumenizmus
dosiahol za posledných päťdesiat rokov dôležité výsledky. Katolícka Cirkev
venuje teraz zvýšenú pozornosť pravoslávnej Cirkvi, s ktorou nás rozdeľuje
hlavne otázka primátu Petrových nástupcov. Úradný dialóg s pravoslávnymi priviedol
roku 2007 v Ravenne k spoločnému dokumentu, v ktorom sa uznáva potreba predstaveného
– po grécky „Protos“- v každom cirkevnom spoločenstve, či je to farnosť, diecéza,
patriarchát alebo všeobecná Cirkev; v zjednotenej Cirkvi prvého tisícročia Východ
i Západ uznával vrcholné prvenstvo v Cirkvi, čiže primát, rímskemu biskupovi ako nástupcovi
sv. Petra. Ostala otázka, o aký primát išlo, či len o čestný alebo aj výkonný. Stretnutie
vo Viedni v októbri 2010 schladilo nádeje tých, čo cítia potrebu nejakej služby pre
jednotu v Cirkvi. Medzitým však sa zlepšili vzájomné vzťahy k pravoslávnym cirkvám.
Dialóg s protestantmi a evanjelikmi dosiahol veľký úspech roku 1999 „Spoločným
vyhlásením o učení o ospravedlnení“. Odvtedy zaznačuje slabší pokrok. Anglikánska
cirkev prežíva veľkú krízu, lebo v niektorých krajinách pripúšťa svätenie žien
a homosexuálne osoby na kňazstvo ba dokonca na biskupov. Pápež Benedikt XVI. otvoril
novú cestu tým anglikánom, ktorí prijímajú katolícku vieru a zriadil pre nich osobitné
biskupstvá. Na Slovensku sa ekumenické hnutie šíri pomaly;
nezažilo rozbeh Koncilu. Pekná spolupráca sa rozvíja na biblickom poli. Je veľa možnosti
na duchovnom, ale aj na sociálnom a verejnom politickom poli, kde sa naše etické postoje
často zhodujú.