Rubrika venovaná reforme islamu

V januári egyptskí imámi (čiže akísi náboženskí predstavení islamských komunít) publikovali dokument o obnove islamu s názvom: „Obnoviť islam smerom k modernite“. Tento vyvolal na internete veľký záujem, hneď v prvý deň bol prevzatý viac než 12.400 arabskými webstránkami. Na každej z týchto stránok bol vždy nadmieru komentovaný čitateľmi.
23 predstaviteľov islamského sveta, ktorí ho podpísali, nie sú pôvodnými tvorcami textu. Dokument pripravila redakcia časopisu „Il settimo giorno” dňa 26.01.2011 na základe návrhov týchto osobností. Dokument je i napriek tomu veľmi dôležitý, pretože jeho témy boli zvolené práve spomínanými 23 islamskými znalcami a išlo o snahu časopisu vzbudiť záujem o obnovu islamu. Pre každý z 22 vymenovaných bodov v dokumente sú uvedené aj komentáre a vysvetlenia, ktoré ich robia jasnejšími a zároveň ich prehlbujú.
Samozrejme je znepokojujúce vidieť, že 88% čitateľov nesúhlasí s dokumentom a iba približne 12% je za. Akokoľvek spomedzi tých, ktorí vyjadrili nesúhlas, množstvo z nich nesúhlasilo iba s jedným alebo dvoma bodmi celého programu.
Ďalším zaujímavým aspektom je, že tento projekt reformy islamu bol publikovaný 24. januára, deň pred vypuknutím nepokojov a manifestácií v Egypte. Tieto nepokoje mali v prvom rade ekonomické a politické dôvody. No je zjavné, že okrem politických snáh, jestvuje aj intelektuálny prúd, ktorý je unavený z islamu, ktorý sa v posledných tridsiatich rokoch rozšíril v tejto krajine. Islam, ktorý je iba navonok, teda zameriava sa na predovšetkým na vonkajšie prejavy (oblečenie, brada, závoj, atď.). Toto ukazuje, že v Egypte je v pohybe globálne hnutie – duchovné i politické – ktoré by chcelo transformovať krajinu. A keďže Egypt je lídrovou krajinou Stredného východu, môžeme z toho vyvodiť, že transformácie, ktoré sa ukazujú v Káhire, sa rozšíria do celého regiónu. Manifestácie, ktoré sa udiali v hlavnom meste Egypta, môžu ovplyvniť celý takýto islam – zameraný na svoje vonkajšie prejavy.
Všimnime si jednotlivé body:

Miešanie pohlaví (koexistencia)
Bod 3 napríklad hovorí o miešaní pohlaví – teda o koexistencii oboch pohlaví na tom istom mieste. Komentár k tomuto bodu vysvetľuje, že ak je nevyhnutná koexistencia, tak to nie je neprekonateľný problém. Ak to však nie je nevyhnutné, tak sa to problémom stáva. Napríklad na univerzitách študujú zároveň aj muži, aj ženy. Keďže je to spôsobené nevyhnutnosťou spoločného štúdia, tak nie je problémom, že študenti – muži i ženy – sa v triedach zmiešajú. To isté platí aj pre prácu. Čo je jednoznačne hriechom, je byť sám s opačným pohlavím, dotýkať sa, či objímať.
Naopak, radikálni predstavitelia islamu odmietajú akékoľvek zmiešavanie. V Saudskej Arábii univerzitných študentov – mužov – vyučuje profesor, avšak ženy sú vo vedľajšej aule a sledujú prednášku cez káblovú televíziu.
Zverejnená výzva podčiarkuje, že islam sám o sebe explicitne nezakazuje vzťah muža a ženy. Takýto vzťah v Egypte sa začína stávať problémom, pretože puritánsky štýl islamu sa rozširuje stále viac a viac.

Džihád
Šiesty bod hovorí o džiháde (svätej vojne). Podľa autorov dokumentu, džihád v islame je zameraný jednoznačne proti okupantom moslimských krajín: „Zabite na Božej ceste tých, ktorí proti vám bojujú, ale nikdy neiniciujte agresiu (Korán 2,190).“ V komentáre k tomuto veršu sa upresňuje, že je zakázané zabiť neozbrojených ľudí, deti, starých, ženy, kňazov, mníchov a miesta modlitieb. A dopĺňajú, že táto výzva – taká moderná – je prítomná v islame už 1 400 rokov.
Vo vysvetlení autorov, džihád môže byť iba obranou a iba na moslimských územiach. Problémom sa stáva, keď moslimovia vykonávajú džihád v pomýlených časoch a miestach (myslia tým, že je pomýlené napadnúť ľudí napr. v Európe, keďže to nie je islamské územie).
Kedy viesť svätú vojnu, kto ju môže viesť a kde: správne zodpovedanie týchto otázok robí džihád správnym z pohľadu islamu. Týmto spôsobom autori dokumentu odsudzujú celý islamský terorizmus, útoky na kostoly v Alexandrii a v Bagdade. Je dôležité poznamenať, že tento výklad svätej vojny je klasický, avšak bohužiaľ existujú aj opačné interpretácie, ktoré ospravedlňujú terorizmus.

Vonkajšie prejavy nábožnosti
Siedmy bod vyhlásenia objasňuje nevyhnutnosť „zastaviť agresie, týkajúce sa vonkajších prejavov nábožnosti a cudzieho chápania týchto prejavov, prichádzajúcich z okolitých štátov“. Takýto postoj, vyzdvihujúci „vonkajšie prejavy nábožnosti“ nie je veľmi starým hnutím v
Egypte, rozvíja sa približne len posledných 30 rokov. Bolo to spôsobené tým, že množstvo Egypťanov odišlo za prácou na arabský polostrov a vrátili sa späť s tamojšími zvyklosťami – charakterizovanými nosením brady, dlhej tuniky, závoja... Signatári dokumentu citujú slová Koránu: „Povedz veriacim, aby sklopili svoj zrak a boli cudní! (Korán 24,30)“ Dokument podčiarkuje, že „dôležitá je cudnosť pohľadu“ a poukazuje na fakt, že počas posledných rokov bolo zaznamenaných množstvo agresii proti ženám, ktoré sa neobliekali podľa „islamských zvykov“. Tvrdí, že dnes sa práve „vonkajšok stal náboženstvom“. „Model veriaceho sa v súčasnom islame v Egypte stal iba zdaním nábožnosti, bez toho, aby sa prihliadalo na čistotu srdca a čistotu pohľadu, ktorú žiaden odev nemôže zakryť.“ Tieto myšlienky sú veľmi blízke aj Evanjeliu. Jednoducho povedané, čistotu vzťahu muža a ženy nezachráni žiaden odev. Avšak v radikálnom islame sa muži snažia vnútiť dievčatám a ženám dlhú tuniku a závoj a tie to odmietajú. V konečnom dôsledku to spôsobuje rozdelenie celých rodín.

Odluka náboženstva od štátu, laicita
Ôsmy bod dokumentu je pravdepodobne najdôležitejším a hovorí o odluke náboženstva od štátu a laicite. Mimoriadna synoda o Blízkom východe, ktorá sa nedávno konala vo Vatikáne, sa zo strachu vyhla použitiu tohto termínu, pretože laicita býva zvyčajne chápaná ako ateizmus, a teda ako nepriateľka náboženstva a ako taká hodná odmietnutia. Spomínaný dokument však používa práve toto slovíčko v spojení s oddelením islamu a štátu. Laicita – vysvetľujú autori – nemá byť chápaná v kontraste s náboženstvom, ale naopak – je potrebné v nej vidieť záchranu pred politickým a komerčným zneužívaním náboženstva.
Keď laicita odvádza od náboženstva, je neprijateľná. Ateistická laicita hľadí na náboženstvo ako na reťaz, ktorá človeka zväzuje. Takáto laicita je v protiklade s islamom. Na internete tento bod vzbudil množstvo debát a kritiky. Napríklad, webstránka „Strážcovia dogmy“ zverejnila nasledujúcu kritiku: „Všetci musia vedieť, že laicita znamená nie náboženstvu, a odmietnutie náboženstva je cestou k ateizmu. Islam musí proti laicite bojovať, pretože laicita je zárodkom všetkého zla!“
Hľadiac na komentáre na internete, možno vidieť, že veľká väčšina respondentov odmieta dokument a uprednostňuje islam, zameraný hlavne na vonkajšie prejavy, islam formálny. Akokoľvek, množstvo intelektuálov a predstaviteľov islamu túži po otvorení sa islamu modernému svetu. Títo však nemajú podporu inštitúcii.
Pripravil: Ľubomír Rebek