100 rokov od narodenia Mons. ThDr. Antona Boteka

Rubrika venovaná ThDr. Antonovi Botekovi

Dnes, 8. februára 2011 si pripomíname jubileum nedožitých 100 rokov mimoriadne vzácnej osobnosti slovenských dejín 20. storočia, Mons. ThDr. Antona Boteka, horlivého kňaza, ktorý významne pôsobil v oblasti teológie, prekladateľstva a náboženskej, národnej a kultúrnej osvety.

Anton Botek sa narodil v Svederníku, okres Žilina 8. 2. 1911. Gymnázium absolvoval v Nitre, teologické štúdiá ukončil v Trnave. Po kňazskej vysviacke v roku 1935 pôsobil ako kaplán na viacerých miestach. V Piešťanoch pracoval medzi najchudobnejšími občanmi v robotníckych odboroch, v roku 1937 založil kresťanské odborové hnutie, veriacich zapojil do liturgického hnutia. V rámci vojenskej duchovnej služby ho v roku 1939 poslali do Belgicka, aby sa staral o slovenských vysťahovalcov. V roku 1940 sa vrátil ako kaplán do Vrbového.
Vynikajúce vlohy pre novinárstvo ho priviedli do Katolíckej tlačovej kancelárie v Bratislave, v roku 1941 sa stal jej redaktorom, tajomníkom a o rok neskôr šéfredaktorom Katolíckych novín, ako aj riaditeľom Katolíckej kancelárie. Katolícke noviny pod jeho vedením zvýšili náklad z 18-tisíc na vyše 200-tisíc výtlačkov. V roku 1964 obhájil teologickú dizertačnú prácu z cirkevných dejín na tému Zrušenie kolégia jezuitov v Banskej Bystrici a získal doktorát z teológie. V máji 1945 zriadili slovenskí biskupi v Bratislave Ústrednú katolícku kanceláriu (ÚKK) ktorej sa stal riaditeľom a od roku 1947 aj redaktorom jej tlačovej služby. Do UKK sústredil popredných katolíckych činiteľov z rozličných intelektuálnych a spoločenských skupín, v ťažkých povojnových rokoch Slovenska z nej vybudoval dôležitý nástroj modernej evanjelizácie.
Dňa 14.11. 1948 ju protiprávne, násilným administratívno-policajným zásahom rozpustili a
jej činnosť bola zakázaná. Po prepustení z Katolíckych novín sa uchýlil na faru v Bobote, no už v januári 1949 ho zatkli. Prešiel väzeniami v Leopoldove, Novákoch, Ilave, Močenku. Odtiaľ utiekol, skrýval sa a v apríli 1951 sa mu podarilo utiecť do Rakúska.
V Ríme začal ihneď rozvíjať intenzívnu činnosť medzi slovenskou emigráciou na náboženskom, sociálnom a kultúrnom poli, založil Slovenské katolícke ústredie a stal sa jeho vedúcim. Začal vydávať periodikum Hlasy z Ríma. Na pokračovanie v ňom uverejňoval zážitky z väzenia pod názvom Svit kríža za mrežami a Z denníka väzneného kňaza. V roku 1957 vycestoval do Kanady, usídlil sa v meste Welland, kde založil Farnosť sv. Andreja Svorada, vybudoval kostol, školu a moderné pastoračné centrum. Spolupracoval s vydavateľstvom slovenských jezuitov v Cambridgi, v ktorom mu neskôr vyšli dva významné preklady: Pieseň vesmíru od P. Teilharda de Chardina a
Pre plnší život. Najdôležitejšie state v bežnej reči na každý deň.
V roku 1969 sa vrátil do Ríma, zapojil sa do práce v Slovenskom ústave sv. Cyrila a Metoda, najmä redigovaním náboženských časopisov, príspevkami v slovenskom oddelení Vatikánskeho rozhlasu. Išlo predovšetkým o cyklus venovaný Svätému písmu pod názvom Kniha kníh, ktorý Vatikánsky rozhlas odvysielal v rokoch 1973-1976. V Talianku aj intenzívne literárne tvoril. Spolu s Jozefom Zlatňanským pripravil slovenskú verziu diela Franka Sheeda Teológia (1969): zostavil knihu Posolstvo Ježiša Krista zhrnuté zo štyroch evanjelií do jednej osnovy a
Za svetlom.
V roku 1970 mu vydali knihu Dejiny spásy v Starom zákone. Významné sú jeho preklady niektorých starozákonných kníh, a to Kniha prísloví, Kniha Kazateľ, Kniha Sirachovcova, Kniha múdrosti a Kniha žalmov. Svoje poznatky zo štúdia a prekladu zhrnul v štúdii uverejnenej v zborníku O Svätom Písme. Preložil aj dielo Ernsta Frankenbergera Výroky veľkých prírodovedcov. Dňa 30. 9. 1988 mu vo švajčiarskom Dullinkene udelili významné ocenenie za jeho prácu. Po novembri 1989 sa vrátil do vlasti. Zomrel v Charitnom domove v Pezinku 9. 2. 1992.

Na základe svedectva tých, ktorí Mons. Antona Boteka poznali, jeho najväčšou láskou bolo Sväté písmo. Počas dlhoročného exulantského pôsobenia pripravoval v spolupráci s profesorom Pápežského biblického inštitútu v Ríme P. Viliamom Pavlovským SJ preklad Písma podľa hebrejskej a gréckej pôvodiny, s prihliadnutím na Jeruzalemskú Bibliu. Sám Anton Botek píše o spôsobe a metodológii, citujúc veľkého prekladateľa Svätého Písma do latinčiny, sv. Hieronyma:

Uvedomujem si, že nemôžem prekladať, ak som dobre neporozumel, čo hovorí pôvodina. Potom dávam pozor, aby som neprekladal slovká, ale zmysel, a vyjadril ho verne v novej reči. Konečne neslobodno zanedbávať ani krásu reči, do ktorej prekladáme.

Biskup Pavol M. Hnilica SJ o Antonovi Botekovi vydal takéto svedectvo:

Preklad Biblie je jeho opus magnum. Biblia má svoju mystickú príťažlivosť. Dr. Botek objavil túto krásu a potom sa už nevedel od štúdia Biblie odtrhnúť. Prečítal stovky zväzkov kníh aspoň v šiestich rečiach. Aby mohol čo najvernejšie vystihnúť pôvodný zmysel, študoval aj hebrejčinu a gréčtinu, a iné preklady, ako bola napr. francúzska verzia Jeruzalemskej biblie, talianska, anglická a ďalšie.

P. Ján Ďurica SJ, vedúci Katedry pastorálnej teológie na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity si na Mons. Antona Boteka spomína takto: