Komentár Antona Ziolkovského: Nepokoje v moslimských krajinách

Štvrtkový komentár pripravil Anton Ziolkovský, výkonný sekretár KBS:

Vážení poslucháči! Severná Afrika sa v posledných rokoch stala miestom oddychu mnohých Európanov. Správy o nepokojoch, desiatkach, ba stovkách mŕtvych a zranených určite prekvapili. Tieto končiny sú známe svojimi autokratickými režimami. Nejde o typické diktatúry, skôr o krajiny, kde vládne silný a bohatý prezident s pomocou armády. Všetko to začalo v obľúbenej turistickej destinácii, Tunisku. Rýchle masové protesty natoľko zaskočili vládnucu garnitúru, až prezident rýchlo odišiel do exilu. Nepokoje sa však rýchlo rozšírili do ďalších krajín: Egypta, Jemenu, Alžírska či Sudánu. Európska únia zostala zaskočená, nepripravená podporiť demokratizačné zmeny. Všetky spomínané krajiny majú jedno spoločné. Autokratický režim a zlú sociálnu situáciu najmä mladých obyvateľov. Na západe jestvujú obavy, že zmena režimov v moslimských krajinách môže vyniesť do čela náboženských radikálov.

Samuel Huntington ešte v roku 1993 vo svoje preslávenej knihe „Zrážka civilizácii“ upozorňoval na ťažkosti spojené s rastúcou moslimskou populáciou. Pred 20 rokmi ich žilo vo svete 1,1 milióna, o ďalších dvadsať rokov budú tvoriť štvrtinu svetovej populácie. Vysoká pôrodnosť krajín zeleného polmesiaca vytvorila silnú mladú populáciu, ktorá žije v chudobe a bez zamestnania. Títo ľudia tvoria jadro protestujúcich. Ich zúfalstvo vyjadril jeden z obchodníkov, keď povedal: „Mladí ľudia získajú univerzitné vzdelanie, ale nedostanú prácu. Ako majú žiť?“ Aj mládež v moslimských krajinách používa facebook, twitter alebo google. Avšak jej frustrácia z nemožnosti uplatniť sa, zo všadeprítomnej korupcie a vlastnej chudoby naznačuje, že mladí moslimovia túžia po zmenách ani nie tak kvôli demokratizácii spoločnosti, ale z dôvodu zlej sociálnej situácie.

Na nepokoje v Egypte sa díva celý svet s obavami. Egypt patrí k najvýznamnejším moslimským krajinám, má mierovú zmluvu s Izraelom. Vďaka tomu získal miliardové americké investície. Jedna z hlavných opozičných síl „Moslimské bratstvo“ pritom sľubuje svojim privŕžencom, že dá o jej platnosti hlasovať v referende. Prieskumy hovoria, že väčšina Egypťanov ju odmieta. Vypovedanie mierovej zmluvy ešte viac zdestabilizuje už aj tak komplikovanú situáciu na Blízkom Východe. Najhoršie je, že opozícia nemá jasného lídra, je roztrieštená a má silnú fundamentalistickú frakciu.

Ešte v roku 2006 vyslovil Svätý Otec, Benedikt XVI. názor, že islam sa nachádza v podobnej situácii ako kresťanstvo po nástupe osvietenstva. Zdá sa, že turbulencie v islamskom svete sú ventilom hľadania odpovede na otázku, ako zosúladiť islam so životom v modernej spoločnosti. Bol to práve Egypt, ktorý bol lídrom kresťansko – islamského dialógu. Rozhovory boli prerušené po reakcii pápeža na samovražedný atentát v jednom z kresťanských chrámov, kedy vyzval egyptskú stranu na ochranu náboženských menšín, na čo islamskí lídri reagovali dosť podráždene. Odpoveď prišla paradoxne až 24. januára zo strany desiatok islamských lídrov, ktorí zverejnili memorandum pod názvom „Dokument za obnovu náboženského prejavu“, v ktorom okrem iného žiadajú aj otvorenie možnosti pre ženy uchádzať sa o prezidentský úrad; zaručenie práva kresťanov na prístup k prestížnym funkciám; reinterpretáciu vyjadrení proroka Mohameda; či privádzať ľudí k Bohu prostredníctvom múdrosti a vďaky, nie hrozieb.

Vážení poslucháči! Odpor voči autokratickým režimom v moslimských krajinách možno pripomína zrútenie železnej opony v strednej a východnej Európe začiatkom deväťdesiatych rokov. Kiežby výsledkom zmien bola demokratizácia režimov a rešpektovanie občianskych práv a slobôd, vrátane náboženskej slobody a lepšia sociálna situácia pre milióny obyvateľov. Víťazstvo fundamentalistov by totiž znamenalo nielen ukončenie kresťansko – islamského dialógu, ale život so susedmi, ktorých jediným programom je nenávisť voči všetkému, čo je iné.

Anton Ziolkovský