Komentár Jozefa Kováčika: Svätí, nie iba Cyril a Metod

Štvrtkový komentár pripravil Jozef Kováčik, hovorca KBS
Keď sa predstaviteľ komunistickej vlády snažil pri výročnej púti na Velehrade roku 1985 hovoriť o Cyrilovi a Metodovi, dav ho vždy doplnil pokrikom „svätý“. Cyrilometodská tradícia bola pre súdruhov nočnou morou. A keď videli, že sa nedá zlikvidovať, hovorili o nej ako o politickej misii. Ani ich však po skúsenostiach, ktoré mali, nenapadlo nazývať fakt misie svätých Cyrila a Metoda na našom území a jej ďalší význam nazývať „mýtom“. Na to sme sa museli v dejinách posunúť ďalej a dočkať sa manipulácie zo strany dobre situovaného vydavateľstva ovládajúceho značnú časť slovenského mediálneho trhu. Tí pred niekoľkými týždňami dokonca ovládli aj takmer celý trh s detskými časopismi, ktoré vydavateľstvo skúpilo- citujem „ako dobrú investíciu, nakoľko ide o návykovú skupinu.“
Dovoľte mi teda zacitovať: „Ich mená vypadli z našej pamäti až do konca 19. storočia, keď národovci pragmaticky vytvárali legendu za legendou. Cyrilometodský mýtus sa napokon dostal až do našej ústavy, ktorú, paradoxne, posväcovali bývalí horliví komunisti“.
Nuž tak, legenda a mýtus. Na Velehrade mali katolíci silu zakričať to posvätné „svätí“. Bolo by zlé, ak by sme sa zmierili s tým, že do verejnej mienky je programovo zasievané niečo, čo sa ako stokrát opakované klamstvo stane pre mnohých pravdou. Politická misia? S krížom a Svätým Písmom v ruke? Ak prvé texty preložené do našej reči bolo práve Sväté Písmo a liturgické texty? Zabudnutý mýtus? A čo doklady o liturgickej úcte voči svätým vierozvestcom na našom území počas storočí? Tejto téme sa venoval aj kardinál Tomko pri svojej návšteve v júly uplynulého roku v Terchovej:
„My sme sa kultúrne zrodili prijatím Božieho Slova a krstu. Na samom začiatku nášho kultúrneho jestvovania my nemáme ani rozprávanie o vlčici, ktorá nadájala Romula a Réma, ako je to u Rimanov, ani správy o ľudských obetách u Aztékov, ani mytologické historky iných národov; my tu nachádzame slovo o Božom Slove! Tak hlboko zasahuje evanjelium do našej histórie a kultúry.
Sv. Cyril a Metod doniesli našim predkom aj vyššiu civilizáciu a kultúru ducha. Starí Slovania mali povesť ľudí tvrdých, málo vzdelaných. Podľa kronikára mali, podobne ako iné také národy, pohanské chovanie: boli ukrutní, nemilosrdní a neľudskí najmä v trestaní, vierolomní a nemravní. Grécka kultúra bola oveľa vyššia a byzantské zákony už boli hodne ovplyvnené kresťanským duchom. Viera, ktorú nám solúnski bratia priniesli, pomohla našim otcom odkryť to, čo mali hodnotné v povahe, zošľachtiť ich charakter, očistiť a povzniesť kladné a pekné vlastnosti a pridať ešte nové hodnoty,“ zdôraznil kardinál.
Putovnie relikvie svätého Cyrila po našich diecézach je výbornou príležitosťou oboznámiť sa so skutočným obrazom vierozvestcov. Svätých Cyrila a Metoda, nielen nejakých politických vyslancov Cyrila a Metoda, ako by to mnohí radi videli a šírili. Kto nemá v úcte svoju minulosť, nezaslúži si budúcnosť.Zrieknutie sa viery, alebo jej strata totiž nevytvára neverectvo, ale naopak sklon k poverám. Dráma neveriaceho človeka dnešnej doby teda nie je v tom, žeby „neveril v nič“, ale v tom, že „verí všetkému“.
Opúšťa „rozprávky pre deti“ rozprávanie Biblie o stvorení sveta, ale bez problémov verí rozprávke o „prvotnej polievke“, z ktorej mali vzniknúť náhodným vývinom osobnosti ako Leonardo da Vinci, či Albert Einstein. Prestali počúvať kňazov, aby sa stali otrokmi hlásateľov falošnej tolerancie a bezbrehých práv na všetko. Neveria viac na večný život v raji, ale utápajú sa myšlienkou na raj pozemský. S posmechom sa vyjadrujú o „katolíckych poverách“, no pri tom sa nechávajú zotročiť rôznym guru, mágom a šarlatánom. Tento „sektor“ je dnes už tretím najvýnosnejším obchodom. Nasleduje hneď po pornografii a drogách. A tak éra, ktorú začínajú nazývať „post-kresťanská“, sa vlastne stáva érou „pred-kresťanskou“.
Bez dejín sa umiera. Tak, ako Starý Zákon nebol Novým zničený, ale naplnený.
Jeden mladý novinár vraj raz navštívil jednu zo starých knižníc, kde ho sprevádzal kňaz. Novinár ukázal so znakom opovrhnutia na staré spisy teológie, spirituality, apologetiky a iné. "To je ale cintorín"- povedal na koniec. "Nie cintorín, ale korene, nie hroby, ale strava, z ktorej sa dá i dnes čerpať"- odpovedal mu na jeho poznámku staručký kňaz.Skutočný realista je ten, ktorý dokáže v úplnosti prijať Tradíciu vo svetle dneška."

Jozef Kováčik