Tradícia požehnania baránkov na sviatok sv. Agnesy

Vatikán (21. januára, RV) – Podľa tradície z druhej polovice 17. storočia sú v dnešný deň, na sviatok sv. Agnesy požehnávané baránky, z ktorých vlny sú utkané páliá – súčasť liturgického odevu arcibiskupa-metropolitu. Samotný obrad požehnania baránkov sa konal aj dnes predpoludním v rímskej Bazilike sv. Agnesy, kde je táto rímska mučenica pochovaná. Potom boli baránky prevezené do Vatikánu, aby ich predstavili Svätému Otcovi.
Sv. Agnesu ikonografia často zobrazuje s jahniatkom. Čo súvisí s významom mena, ale aj so spôsobom jej mučeníckej smrti - prepichnutím na krku, spôsobom, akým sa zabíjali baránky. Mala iba 12 rokov a zomrela počas Deciovho či Diocleciánovho prenasledovania medzi 3. a 4. storočím.

Nové páliá z ostrihanej vlny baránkov utkajú klauzúrované sestry z rímskeho kláštora Svätej Cecílie v rímskej štvrti Trastevere. Až do obradu odovzdávania pálií novým arcibiskupom – metropolitom, na slávnosť svätých apoštolov Petra a Pavla, sú páliá uchovávané v špeciálnej postriebrenej klenotnici pod pápežským oltárom Baziliky sv. Petra. Toto miesto sa volá „Výklenok pálií”.

Pálium symbolizuje baránka na pleciach dobrého pastiera podľa obrazu v pätnástej kapitole Lukášovho evanjelia, kde dobrý pastier zatúlanú ovečku „vezme s radosťou na plecia“ (Lk 15,5) – takým má byť aj biskup, na ktorého pápež pálium vloží. Súčasne evokuje Baránka, obetovaného za spásu hriešneho ľudstva, ako píše svätý Pavol Korinťanom: „Veď bol obetovaný náš veľkonočný baránok, Kristus” (1Kor5,7). Pálium vyjadruje aj zvláštne duchovné puto medzi metropolitom a pápežom, jeho duchovnú moc prijímanú a vykonávanú v jednote s Rímskou Cirkvou. Iba pápež je oprávnený nosiť pálium na ktoromkoľvek mieste a pri ktorejkoľvek príležitosti. Preto je obrad odovzdávania pália vlastne jedinou príležitosťou, kde vidieť viacerých arcibiskupov s páliami na jednom mieste v rovnakom momente. Inak totiž môžu arcibiskupi pálium nosiť len na území vlastnej jurisdikcie. Po smrti arcibiskupa musí byť pálium pochované so zosnulým.

V dávnejších dobách zdobilo pálium výlučne pápeža. Od šiesteho storočia ho priznával aj biskupom, povereným nejakou zvláštnou úlohou. Od deviateho storočia mali pálium od pápeža žiadať aj metropoliti, a to behom prvých troch mesiacov od konsekrácie, či menovania. Povinnosť žiadať pálium vyplýva zo samotného symbolu pália, vyjadrujúceho hierarchickú moc metropolitu vo vlastnej provincii, uskutočňovanej v jednote s Rímskou cirkvou. Apoštolským listom De sacri pallii z roku 1978 pápež Pavol VI. obmedzil užívanie pália na pápeža a arcibiskupov – metropolitov. V roku 1984 Jána Pavol II. ustanovil, že posvätné pálium bude novým metropolitom odovzdávať Najvyšší pontifex, a to v rámci slávnostnej eucharistickej koncelebrácie na slávnosť svätých apoštolov Petra a Pavla. –jk-