Príhovor Benedikta XVI. k členom diplomatického zboru

Vatikán (11. januára, RV) – Pápež Benedikt XVI. včera predpoludním prijal na audiencii členov diplomatického zboru akreditovaného pri Svätej stolici. Nosnou témou príhovoru Svätého Otca na tomto tradičnom novoročnom stretnutí bol súvis medzi pokojom a rešpektovaním náboženskej slobody. Príhovor vám prinášame v plnom znení:

Veľavážení reprezentanti toľkých krajín,
s radosťou Vás vítam na tomto stretnutí, na ktorom sa – ako každý rok – zjednocujete okolo Nástupcu Sv. Petra. Toto stretnutie má veľký význam, pretože ponúka obraz a zároveň príklad úlohy Cirkvi a Svätej stolice v medzinárodnom spoločenstve. Každého z vás srdečne pozdravujem, obzvlášť tých, ktorí sú tu prvýkrát. Vyslovujem vám uznanie za úsilie a pozornosť, s ktorými – pri vykonávaní vašich delikátnych funkcii – sledujete činnosť moju i činnosť Rímskej kúrie a tým vlastne - istým spôsobom – život Katolíckej cirkvi v každej časti sveta. Váš dekan, veľvyslanec Alejandro Valladares Lanza, (vo svojom príhovore) interpretoval vaše pocity, ďakujem mu za blahoželania, ktoré mi - v mene vás všetkých – adresoval. Vediac, ako veľmi ste zjednotení vo svojom spoločenstve, som si istý, že myslíte aj na veľvyslankyňu Holandského kráľovstva, barónku Van Lynden-Leijten, ktorá sa pred niekoľkými týždňami vrátila do domu svojho Nebeského otca. V modlitbách a v pocitoch sústrasti sa pripájam k vám.

Keď začína nový rok, v našich srdciach a v celom svete zaznieva ešte echo radostnej správy, ktorá pred dvadsiatimi storočiami ožiarila nočný Betlehem. Noc, ktorá symbolizuje stav ľudstva, so svojou potrebou svetla, lásky a pokoja. Ľuďom – ako vtedy, tak i dnes - nebeské zástupy prinášajú radostnú zvesť o príchode Spasiteľa: „Ľud, čo kráča vo tmách, uzrie veľké svetlo; nad tými, čo bývajú v krajine tieňa smrti, zažiari svetlo (Iz 9,1).“ Mystérium Božieho Syna, ktorý sa stal synom človeka, zaiste presahuje každé očakávanie ľudí. Táto udalosť spásy je autentickou a úplnou odpoveďou na najhlbšie túžby srdca. Pravda, dobro, šťastie, život v plnosti, ktoré každý človek vedome alebo nevedome hľadá, tieto všetky sú mu darované Bohom. Túžiac po týchto dobrách, je každá osoba na ceste hľadania svojho Stvoriteľa, pretože „iba Boh odpovedá na smäd, ktorý je v srdci každého človeka (Posynod. apoštol. Exhortácia Verbum Domini, 23)“. Ľudstvo, v celých svojich dejinách, skrze svoje rôzne viery a rituály, ukazuje neustále hľadanie Boha a „tieto formy vyjadrenia sú také univerzálne, že človek môže byť definovaný ako náboženský bytosť (KKC, 28)“. Náboženský rozmer je nepopierateľnou a nepotlačiteľnou charakteristikou bytia a konania človeka, je mierkou realizácie jeho osudu a vytvárania spoločenstva, ku ktorému patrí. A preto, keď samotný jednotlivec, alebo ostatní ľudia okolo neho, zanedbávajú alebo negujú tento základný aspekt, vytvárajú sa tak konflikty na všetkých úrovniach, na úrovni osobnej, ako aj medzi viacerými osobami.
Kvôli tejto primárnej a fundamentálnej pravde som – v Posolstve k sláveniu Svetového dňa pokoja - vyznačil náboženskú slobodu za hlavnú cestu k vytváraniu pokoja. Vskutku, pokoj sa vytvára a uchováva iba vtedy, keď človek môže slobodne hľadať Boha a slúžiť mu vo svojom srdci, vo svojom živote a vo vzťahoch s ostatnými ľuďmi.

Dámy a páni veľvyslanci, vaša prítomnosť na tejto slávnostnej chvíli je pozvaním k prehliadke horizontu všetkých krajín, ktoré predstavujete, i k celému svetu. V tejto panoráme krajín, nenachádza sa snáď množstvo situácií, v ktorých, žiaľ, je právo na náboženskú slobodu porušované alebo zamietnuté? Toto ľudské právo - ktoré je vlastne prvým z ľudských práv, pretože historicky bolo uznané ako prvé, a na druhej strane, sa dotýka základného rozmeru človeka, jeho vzťahu so Stvoriteľom - nie je príliš často spochybňované alebo porušované? Zdá sa mi, že spoločnosť, jej predstavitelia a verejná mienka sú si dnes stále viac a viac vedomí - aj keď nie vždy jasným spôsobom - ťažkého útoku na dôstojnosť a slobodu homo religiosus, na ktorý som sa už niekoľkokrát snažil upriamiť pozornosť všetkých.

Urobil som tak minulý rok na mojich apoštolských cestách na Maltu, do Portugalska, na Cyprus, do Spojeného kráľovstva a Španielska. Viac ako rozmanitosť týchto krajín si zo všetkých uchovávam spomienku plnú vďaky za privítanie, ktoré mi pripravili. Mimoriadne zasadnutie Biskupskej synody pre Blízky východ, ktoré sa konalo vo Vatikáne v priebehu mesiaca október, bolo momentom modlitby a reflexie, v ktorej sa naše myšlienky vytrvalo obracali na kresťanské komunity v tých častiach sveta, ktoré sú tak veľmi skúšané pre svoju vernosť Kristovi a Cirkvi.

Dívajúc sa na Východ, útoky, ktoré priniesli smrť, smútok a hrôzu medzi irackých kresťanov, až do takej miery, že ich prinútili opustiť krajinu, kde ich rodiny žili stáročia, nás hlboko rozrušili. Autority tejto krajiny a moslimských náboženských lídrov opätovne zo srdca žiadam, aby bolo umožnené ich kresťanským spoluobčanom žiť bezpečne, aby mohli pokračovať v prínose do spoločnosti, ktorej sú plnoprávnymi členmi. Aj v Egypte, v Alexandrii, terorizmus brutálne zasiahol kresťanov pri modlitbe v chráme. Tento rad útokov je ďalším znakom naliehavej potreby pre vlády v regióne prijať, napriek ťažkostiam a nebezpečenstvu, účinné opatrenia na ochranu náboženských menšín. Je potrebné to ešte raz opakovať? Na Blízkom východe „sú kresťania pôvodnými a autentickými občanmi, ktorí sú lojálni voči svojej otcovskej krajine a plnia voči nej svoje povinnosti. Je prirodzené, že by im mali byť priznané všetky občianske práva, sloboda vyznania, sloboda uctievania a sloboda vo výchove, vzdelávaní a využívaní masmédií (Posolstvo k Božiemu ľudu z Mimoriadneho zasadnutia Biskupskej synody pre Blízky východ, 10)“. Oceňujem záujem o práva tých najzraniteľnejších a politickú prezieravosť, ktorú dali najavo niektoré krajiny v Európe v uplynulých dňoch svojou výzvou na koordinovanú odpoveď zo strany Európskej únie na obranu kresťanov na Blízkom východe. Napokon, ešte raz by som chcel zdôrazniť, že právo na náboženskú slobodu nie je plne rešpektované, keď je zaručená iba sloboda uctievania, aj to s obmedzeniami. Povzbudzujem k plnej ochrane náboženskej slobody a ďalších ľudských práv prostredníctvom programov, ktoré, počínajúc základnou školou a v kontexte náboženských inštrukcií, budú vychovávať každého k úcte voči všetkým bratom a sestrám. Pokiaľ ide o štáty na Arabskom polostrove, kde žije veľké množstvo kresťanských prisťahovalcov za prácou, dúfam, že Katolícka cirkev tam bude schopná zaviesť zodpovedajúce pastoračné štruktúry.
Medzi normy, ktoré majú vplyv na právo ľudí na náboženskú slobodu, treba poukázať najmä na zákon proti rúhaniu v Pakistane: Rád by som ešte raz povzbudil vodcov tejto krajiny, aby prijali potrebné opatrenia na zrušenie tohto zákona, o to viac, pretože je jasné, že slúži ako zámienka pre akty bezprávia a násilia proti náboženským menšinám. Tragická vražda guvernéra Pandžábu predstavuje naliehavú potrebu dosiahnuť pokrok v tomto smere: uctievanie Boha prehlbuje bratstvo a láska, nie nenávisť a rozdelenie. Podobné znepokojujúce situácie, sprevádzané násilím, môžeme uviesť v južnej a juhovýchodnej Ázii, v krajinách, ktoré pre túto záležitosť majú tradíciu mierových sociálnych vzťahov. Osobitný význam určitého náboženstva v krajine, by nikdy nemal znamenať, že občania patriaci k inému vierovyznaniu sú diskriminovaní v spoločenskom živote, alebo ešte horšie, že sa toleruje násilie proti nim. V tomto ohľade je dôležité pre medzináboženský dialóg, aby podporoval spoločný záväzok uznať a podporovať náboženskú slobodu každého človeka a každého spoločenstva. A ako som poznamenal vyššie, násilie proti kresťanom nevyníma ani Afriku. Útoky na kostoly v Nigérii počas osláv narodenia Ježiša Krista sú toho ďalším veľmi smutným dôkazom.

V mnohých krajinách, na druhej strane, ústava uznáva určitú náboženskú slobodu, ale v skutočnosti život náboženských spoločenstiev je v mimoriadne ťažký, dokonca niekedy nebezpečný (porov. Druhý vatikánsky ekumenický koncil, deklarácia Dignitatis Humanae, 15), pretože právny a sociálny systém je založený na filozofických a politických systémoch, ktoré priznávajú prísnu kontrolu - ak nie priam monopol - štátu nad spoločnosťou. Je nevyhnutné, aby tieto nezrovnalosti boli vyriešené, aby veriaci nemuseli byť rozpoltení medzi vernosťou Bohu a lojálnosťou svojej vlasti. Žiadam najmä, aby katolícke spoločenstvá mali všade zaručenú úplnú samostatnosť vlastného organizovania sa a slobodu pre plnenie svojho poslania, v súlade s medzinárodnými normami štandardami v tejto oblasti.
V tejto chvíli sa v mysli opäť obraciam na kresťanské komunity v kontinentálnej Číne a
ich pastierov, ktorí prežívajú ťažké obdobie skúšky. Na druhej strane chcem adresovať slová povzbudenia verejným predstaviteľom Kuby, krajiny, ktorá v roku 2010 slávila 75 rokov nepretržitých diplomatických vzťahov so Svätou stolicou, aby sa dialóg, ktorý sa šťastne vytvoril s Cirkvou, ešte viac posilnil a rozšíril.
Prenesúc svoj pohľad od Východu na Západ, ocitneme sa pred iným typom ohrozenia - proti plnému uplatňovaniu náboženskej slobody. Myslím v prvom rade na krajiny, v ktorých sa síce kladie veľký dôraz na pluralizmus a toleranciu, ale kde náboženstvo trpí rastúcou marginalizáciou. Náboženstvo – každé náboženstvo – sa považuje, za nedôležitý a cudzí faktor pre modernú spoločnosť, ba dokonca škodlivý, a je vyvíjaná snaha zabrániť rôznymi spôsobmi jeho vplyvu na spoločenský život. Prichádza sa takto až k požiadavkám, aby kresťania v rámci svojich profesií konali bez vzťahu k svojmu náboženskému a mravnému presvedčeniu, alebo dokonca proti nemu, ako napríklad tam, kde sú v platnosti zákony, ktoré obmedzujú právo na výhradu vo svedomí zdravotníckym pracovníkom alebo právnikom.
V tomto kontextu je potešiteľná správa o rezolúcii Rady Európy z októbra minulého roku ohľadne zabezpečenia práva zdravotníckeho personálu na výhradu vo svedomí vzhľadom na určité zákroky, ktoré vážne porušujú právo na život, ako je napríklad potrat.
Ďalším prejavom vytláčania náboženstva - a najmä kresťanstva - je odstraňovanie z verejného života náboženských sviatkov a symbolov v mene úcty k tým, ktorí patria k iným náboženstvám, alebo tým, ktorí neveria. Takéto konanie nielen obmedzuje právo veriacich verejne vyjadriť svoju vieru, ale tiež ničí kultúrne korene, ktoré živia hlbokú identitu a sociálnu súdržnosť mnohých národov. V minulom roku sa niektoré európske krajiny pripojili k odvolaniu sa talianskej vlády vo veci, týkajúcej sa umiestnenia krížov na verejných miestach. Rád by som vyjadril svoju vďačnosť predstaviteľom týchto krajín, rovnako ako všetkým, ktorí sa v tejto oblasti angažovali, biskupom, náboženským alebo občianskym organizáciám a združeniam, vrátane moskovského patriarchu a ďalších predstaviteľov pravoslávnej hierarchie, rovnako ako i všetkým ľuďom veriacim, i neveriacim, ktorí prejavili svoju náklonnosť k tomuto symbolu -nositeľovi univerzálnych hodnôt.
Uznať náboženskú slobodu znamená zaručovať náboženským komunitám slobodnú činnosť v spoločnosti, vrátane ich iniciatív v sociálnom, charitatívnom a výchovnom sektore. Všade na svete je zrejmá plodnosť diel Katolíckej cirkvi v týchto oblastiach. Je znepokojujúce, že táto služba, ktorú náboženské komunity ponúkajú celej spoločnosti, osobitne pri výchove mladých generácii, je znevýhodňovaná alebo brzdená legislatívnymi projektmi, ktoré sa snažia vytvárať určitý druh štátneho monopolu v oblasti školstva, ako bolo zaznamenané v niektorých krajinách Latinskej Ameriky. Zatiaľ čo niektoré z nich slávia druhé storočie svojej nezávislosti, je vhodnou príležitosťou pripomenúť si prínos katolíckej cirkvi pri formovaní národnej identity. Vyzývam všetky vlády, aby podporovali výchovno-vzdelávacie systémy, ktoré rešpektujú prvoradé právo rodín rozhodovať o výchove svojich detí a ktoré sa inspirujú princípom subsidiarity, ktorý je základom pre organizovanie spravodlivej spoločnosti.
Pokračujúc v mojej reflexii, nemôžem mlčky prejsť okolo ďalšieho ohrozenie náboženskej slobody rodín v niektorých európskych krajinách, kde je ukladaná povinná účasť na kurzoch sexuálnej či občianskej výchovy, ktoré odovzdávajú zdanlivo neutrálnu koncepciu osoby a života, ale ktoré v skutočnosti vyjadrujú antropológiu, odporujúcu viere a zdravému rozumu.
Dámy a páni veľvyslanci,
pri tejto slávnostnej príležitosti, dovoľte mi objasniť niektoré princípy, ktorými sa Svätá stolica, s celou Katolícku cirkvou, inšpiruje vo svojej práci v medzinárodných medzivládnych organizáciách, s cieľom podporiť plné rešpektovanie náboženskej slobody pre všetkých. Po prvé, presvedčenie, že nie je možné vytvoriť akúsi mierku pre závažnosť náboženskej neznášanlivosti. Bohužiaľ, tento postoj je častý, a jedná sa práve o diskriminujúce činy proti kresťanom, ktoré sú považované za menej závažné a menej si zaslúžia pozornosť vlád a verejnej mienky. Súčasne musíme tiež odmietnuť nebezpečný kontrast, ktorý chcú niektorí vytvoriť medzi právom na náboženskú slobodu a inými ľudskými právami, zabúdajúc a popierajúc centrálnu úlohu dodržiavania náboženskej slobody v obrane a ochrane dôstojnosti človeka. Ešte menej ospravedlniteľné sú stále pokusy odporovať právu na náboženskú slobodu, pod zámienkou nových práv, aktívne podporovaných niektorými sektormi spoločnosti a začlenených do vnútroštátnych právnych predpisov alebo medzinárodných usmernení, ale ktoré nie sú v skutočnosti ničím iným len egoistickou túžbou, ktorá nemá svoj základ v autentickej ľudskej prirodzenosti. Nakoniec je potrebné povedať, že abstraktné vyhlásenie náboženskej slobody nestačí: táto základná norma spoločenského života musí byť použitá, aplikovaná a rešpektovaná na všetkých úrovniach a vo všetkých oblastiach, inak, napriek správnym principiálnym tvrdeniam, sa riskuje hlboká nespravodlivosť na občanoch, ktorí chcú slobodne vyznávať a praktizovať svoju vieru.
Presadzovanie plnej náboženskej slobody kresťanských komunít je cieľom, ktorý sleduje Svätá stolica, keď uzatvára konkordáty, alebo iné dohody. Som rád, že štáty z rôznych častí sveta a rôznych náboženských, kultúrnych a právnych tradícií pre organizovanie vzťahov medzi politickým spoločenstvom a Katolíckou cirkvou, volia spôsob medzinárodných dohovorov. Takto stabilizujú prostredníctvom dialógu rámec rešpektujúcej kompetencie a vzájomnej spolupráce. V minulom roku bola uzavretá a nadobudla platnosť dohoda o duchovnej starostlivosti katolíkov v ozbrojených silách v Bosne a Hercegovine. V súčasnosti prebiehajú rokovania v niekoľkých ďalších krajinách. Dúfame, že výsledok bude úspešný, schopný zabezpečiť rešpektujúcu slobodu Cirkvi pre dobro celej spoločnosti.
Činnosti Pápežských zástupcov v jednotlivých štátoch a medzinárodných organizáciách je tiež v službe náboženskej slobody. Chcel by som vyjadriť uspokojenie, že predstavitelia Vietnamu súhlasili s tým, že ustanovím zástupcu, ktorý vyjadrí počas návštevy drahej katolíckej komunity v tejto krajine starostlivosť Petrovho nástupcu. Rád by som tiež pripomenul, že počas minulého roka, diplomatická sieť Svätej stolice bola upevnená aj v Afrike. V troch krajinách je táto prítomnosť stabilne zabezpečená, i keď tu nuncius nemá rezidenciu. Ak dá Boh, navštívim ešte tento kontinent. V novembri tohto roku v Benine odovzdám apoštolskú exhortáciu, ktorá je ovocím práce Druhého mimoriadneho zhromaždenia pre Afriku Synody biskupov.
Nakoniec by som rád pred týmto významným publikum znovu podčiarkol, že náboženstvo nepredstavuje pre spoločnosť žiaden problém, nie je faktorom znepokojenia či konfliktu. Chcel by som zopakovať, že Cirkev sa neusiluje o privilégia, ani nechce zasahovať do oblastí, ktoré nie sú vlastné jej poslaniu, ale chce jednoducho plniť slobodne toto svoje poslanie.
Vyzývam všetkých, aby porozumeli veľkému poučenie z histórie: „Ako môžeme poprieť prínos veľkých svetových náboženstiev k rozvoju civilizácie? Úprimné hľadanie Boha viedlo k väčšiemu rešpektovaniu ľudskej dôstojnosti. Kresťanské komunity, s ich dedičstvom hodnôt a zásad, výrazne prispeli k povedomiu jednotlivcov a národov, k ich identite a dôstojnosti, ku vzniku demokratických inštitúcií a k potvrdeniu práv človeka a jeho zodpovedajúcim povinnostiam. Dokonca aj dnes, v stále viac globalizovanom svete, kresťania sú volaní, nielen k zodpovednej občianskej angažovanosti, ekonomickej a politickej, ale aj k svedectvu lásky a viery, aby ponúkli cenný , namáhavý a vznešený príspevok pre spravodlivosť, pre integrálny rozvoj osoby a pre správne usporiadanie ľudských vecí (Posolstvo k Svetovému dňu pokoja 1. január 2011, 7).“
Emblematickou, v tomto smere, je postava Blahoslavenej Matky Terezy z Kalkaty: sté výročie jej narodenia sa slávilo v Tirane, v Skopje a v Prištine, ako aj v Indii. Významná pocta jej bola vzdaná nielen od Cirkvi, ale aj od verejných a náboženských predstaviteľov a bezpočetného zástupu veriacich všetkých vierovyznaní. Príklady, ako je ten jej, ukazujú svetu, že veľmi je - pre celú spoločnosť - blahodarné úsilie, ktoré sa rodí z viery.
Nech sa žiadna ľudská spoločnosť dobrovoľne nezbavuje základného prínosu, ktorý predstavujú jednotlivci i náboženské komunity. Pretože – ako pripomína Druhý vatikánsky koncil – spoločnosť, ktorá zaisťuje plne a všetkým náboženskou slobodu „má prospech z hodnôt spravodlivosti a pokoja, ktoré majú pôvod vo vernosti ľuďom voči Bohu a jeho svätej vôli (Dignitatis humanae,6)“.
Hľa, prečo, zatiaľ čo želám vám všetkým, aby tento nový rok bol bohatým na svornosť a skutočný progres, zároveň povzbudzujem vás všetkých, zodpovední politici, náboženskí vodcovia a ľudia všetkých kategórii, aby ste sa odhodlali - s pevným rozhodnutím – kráčať cestou k autentickému a trvácemu pokoju, ktorý prichádza skrze rešpektovanie práva na náboženskú slobodu v celom jeho rozsahu.
K tejto snahe, ktorej realizácii je potrebné úsilie celej ľudskej rodiny, zvolám požehnanie Všemohúceho Boha, ktorý zrealizoval naše zmierenie s Ním a medzi nami navzájom, skrze svojho Syna, Ježiša Krista, ktorý je „náš pokoj (porov. Ef 2,14)“.
Požehnaný rok vám všetkým!

Preklad: Peter Dufka, Ľubomír Rebek