Zamyslenie Ivany Mochorovskej pre chorých: Toto je môj milovaný syn

Drahý brat, sestra! Sme vo vianočnom období. Slávime nedeľu krstu Pána. Kristus prichádza za Jánom, aby sa mu dal pokrstiť. Je to krok, ktorému celkom nerozumieme. Možno je to pre nás nepochopiteľné, ale Kristus prekvapenému Jánovi dodáva, že je to preto, aby sa splnilo Písmo.

Dnes chcem spolu s tebou v prvých dňoch tohto roka uvažovať nad sviatosťou krstu, ktorá je uvádzacou sviatosťou do života v spoločenstve Cirkvi. Ale nie je správne zostať len pri takomto konštatovaní. Po krste v Jordáne Kristus začína svoje verejné účinkovanie. Evanjelium konštatuje, že vychádza z vody a z neba zaznieva hlas: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie...“ Myslím, že toto je konštatovanie, ktoré je hlasnou výzvou aj pre nás. Vo vode je vyjadrená symbolika zla... Ak Kristus po krste vychádza z vody, je to možné vnímať, akoby bol nad mocnosťami zla, ktoré vo verejnom účinkovaní zvládne mocou, ktorú má od Otca. Snáď aj preto je tu konštatovanie: „Toto je môj milovaný Syn...“

Písmo je však adresované nám. Je to živý odkaz aj pre nás, ktorý prežívame svoj život poznačený utrpením. Pri tomto uvažovaní si môžeme uvedomiť, že krst je zodpovednosť. Často si myslíme o ľuďoch, ktorí zasvätili svoj život Bohu, že sú mu akosi bližšie a z tohto zasvätenia potom pre týchto ľudí vyplývajú isté povinnosti súvisiace so zasväteným životom. Myslím však, že zasvätený život je plnšia forma sviatosti krstu. Možno povedať, že krst je zasvätenie. Že je to ťažko pochopiteľné! Tak si to rozmeňme na drobnejšie. Aj o nás možno pokojne konštatovať, že sme vyšli z vody. Pretože matériou sviatostného krstu je voda. Aj my teda sviatosťou krstu patríme Kristovi a do spoločenstva Cirkvi.

Krst, je povolaním. Krstom sme aj my vyzbrojení Kristovou mocou, pretože On sám nám dáva svojho Ducha. V spoločenstve s ním a v dôvere v Jeho pomoc a požehnanie, sme tí, cez ktorých Kristus môže urobiť veľké veci. Ty sám prežívaš svoj život, v ktorom znášaš na svojich pleciach bremeno kríža. Sviatosťou krstu si včlenený do spoločenstva Cirkvi. Táto realita ti umožňuje pochopiť, že tvoj stav je cestou, je povolaním. Tak je na mieste skonštatovať, že svoj život nemusíš prežívať, ale môžeš ho žiť naplno. V prežívaní sa odráža bolesť a trápenie. V žití naplno je vidieť odhodlanie a chuť vytvoriť zo svojho života hodnotu, ktorá ťa privedie k cieľu.