Milan Bubák: Predsavzatia do nového roka

P. Milan Bubák SVD sa vo svojom cykle Spiritualita súčasného človeka venuje téme: Predsavzatia do nového roka
Nový Rok pre je mnohých z nás dňom dobrých predsavzatí. Zmyslom týchto predsavzatí je vniesť do svojho života zmeny, ktoré by nám zaistili, že sa staneme inými ľuďmi než sme boli doteraz, alebo že nasledujúci rok pre nás dopadne inak, t.j. lepšie, než dopadol ten predchádzajúci. Rešpektujúc túto tradíciu chcel by som ponúknuť tým, ktorí ich zatiaľ nenašli, tri predsavzatia, ktoré by ich mohli viesť a formovať počas nasledujúceho nového roka 2011. Nazvime si ich takto: „Zadrž!“, „Prevezmi!“, „Vyhoď!“.

Prvé: „ZADRŽ!“ (Stiahni sa!) Dr. Gerald Jampolsky napísal pred časom knihu, ktorej dal názov: Láska je zbaviť sa strachu. V tejto knihe ponúka radu: „Skús sa aspoň jeden deň zamerať nato, že budeš prijímať ľudí totálne takých, akí sú a že nebudeš nikoho posudzovať“ A ďalej hovorí: „Všetko, čo myslíme alebo povieme pôsobí v nás ako bumerang. Keď vyhodíme do priestoru -svoje posudzovanie vo forme kritiky, jedu alebo inej myšlienkami napadajúcej forme ono to príde naspäť k nám. Keď ale vyhodíme do priestoru lásku, príde k nám naspäť láska.“ Sväté Písmo v Knihe prísloví hovorí to samé slovami: „Kto seje neprávosť, ten bude skazu žať.“ (Prís 22, 8)

A tak nám navrhujem toto: Skúsme aspoň raz za mesiac (nemyslím si, že sme schopní – aspoň nie začiatku – zvládnuť viac) počas jedného celého dňa, povedzme tretieho štvrtka mesiaca, vedome prerušiť všetky formy posudzovania. Preži tento deň ako tzv. „deň otvorenosti prijímania iných“. Stiahni sa z posudzovania a iba jednoducho pozoruj a prijímaj. A všimni si, akú zmenu to prinesie do tvojho života. Teda: Zadrž!

Druhé predsavzatie je toto: „PREVEZMI“; alebo inak: pokračuj v tom, čo začali iní, a čo sa osvedčilo, nasleduj, napodobňuj.

Mnohí z nás vedia, čo sú to straty. Zakúsili sme ich už možno nemálo na vlastnej koži. Stratili sme azda manželského partnera, deti, vzťahy, zdravie, rovnováhu. Môžeme ich menovať ešte viac. Všade okolo nás je množstvo strát. Bez strát život nie je možný. No je na nás, čo s týmito stratami urobíme. Našim rozhodnutím môže byť buď sa stiahnuť do seba a po celý život vzdychať „Beda, ja nešťastník!“ alebo sa môžem nechať inšpirovať tými, ktorí dokázali premeniť tragédiu vo svojom živote na učeníctvo.

Prichádza mi napríklad na myseľ istá malá Japonka, o ktorej sa svojho času veľa hovorilo a písalo. Jej meno je Sadako Sasaki. Bola jedným z tých detí, ktoré sa nachádzali v Hirošime, keď bola na toto mesto spustená atómová bomba. Videla na vlastné oči zomierať svojho otca, matku a vlastne celú svoju rodinu. Ona sama mala na celom tele vážne popáleniny.

Previezli ju do nemocnice, kde v podstate uznali, že jej nie je pomoci a kde teda aj ona sama uznala, že je ju nečaká už nič, iba smrť. No namiesto toho, aby nad svojím osudom lamentovala, si povedala: „Toto sa ľuďom už nikdy nesmie stať. Ľudia nesmia byť takýto krutí jeden k druhému. Každý deň budem z papiera strihať a skladať orgiami vo forme jedného bieleho žeriava a niekomu ho pošlem. A toho dotyčného človeka poprosím, aby sa stal učeníkom pokoja a mieru. Celkove pošlem 1000 žeriavov.“ A naozaj tak aj robila. Kým zomrela, poslala spolu 644 žeriavov, svoj projekt nedokončila, chýbalo jej ešte 356 žeriavov.

Tí, čo poznali toto dievčatko a ktorí obdivovali jej kampaň po jej smrti stáli pred rozhodnutím: buď byť veľmi naštvatými na tých, čo spustili bombu a na im podobných a ako dôsledok sa rozhodnúť pre pomstu, alebo sa rozhodnúť pre pokračovanie v tom, čo nedokončilo toto malé dievčatko: stať sa inšpirátormi, vyzývateľmi a burcovateľmi za pokoj a mier. A tak urobili 645-teho bieleho žeriava, potom 646-teho a tak ďalej až do 1000. Príklad však inšpiroval mnohých a tak deti sveta ešte i dnes vystrihujú bielych žeriavovo a posielajú ich výročie jej smrti do Hirošimy a tak sa pridávajú k jej posolstvu pokoja a lásky.

Namiesto toho, aby sme sa rozčuľovali a snažili sa vyhodiť svet do vzduchu urobme i my niečo, čo by pomohlo životu stať sa lepším: pridajme sa napríklad k tým, ktorí povedali „nie“ drogám, alebo „nie“ sexuálnej promiskuite, alebo nie rozkrádaniu. Pridajme sa k projektom tých, ktorí povedali „áno“ životu, „áno“ dobročinnej láske, „áno“ ústretovosti v tej či onej forme. Sú tu žeriavy v rôznej podobe, ktoré môžeme obrazne povedané vystrihovať a niekomu posielať. Nie je to dobrý nápad pre novoročné predsavzatie? Odkukaj, odpozoruj, alebo pokračuj v nejakom dobre, ktoré začali iní. Vlastne v jadre je to to, čím nás poveril Ježiš keď odchádzal z tohto sveta: Prevziať jeho dielo dobra, ktoré on začal a pokračovať v ňom ďalej. Nepotrebujeme objaviť Ameriku, treba stavať na tom, čo tu už je a tak sa stať ohnivkom na reťazi dobra, ktorá sa už od doby Ježiša tiahne dejinami.

Tretie predsavzatie je toto: „VYHOĎ TO!“ Vyhoď smeti z minulého roku. Istá žena rozpráva túto príhodu: Podelila sa som sa s mojou spolupracovníčkou Alicou na mojom novom pracovisku, aký hrozný bol môj predchádzajúci šéf. Ona mi na to: „Zabudni na neho! Vychutnávaj, že si tuná na novom mieste!“ potom mi porozprávala malý zážitok zo svojho života:

Pred pár rokmi som sa sťahovala. Pozvala som si firmu, aby mi zbalili a presťahovali veci na nové miesto. Šéf baličov sa ma pýta: „Čo máme zbaliť?“ Ja na to: „No predsa všetko!“ Zobrali to doslova. Okrem mojich nábytkov a zariadenia, zabalili mi aj smeti z košov a previezli ich na moje nové miesto. Zrazu som sa ocitla na svojom krásnom novom mieste so všetkým, čo som mala na mieste starom, včetne smetí, starých novín, prázdnych fliaš od oleja a kečupu, dokonca šúp z pomarančov.

Je to malá epizódka, no je v nej veľký myšlienkový náboj. Máte pred sebou prekrásny Nový Rok. Zanechaj emocionálne smetisko za sebou. Ježiš hovorí: „Kto položí ruku na pluh a obzerá sa späť, nie je súci pre Božie kráľovstvo.“ (Lk 10, 62) Nie je možné kráčať dopredu s pohľadom obráteným dozadu. O to menej s guľou prikovanou na nohu, či z batožinou plnou smetí.

Tu sú teda tri krátke novoročné predsavzatia: zadrž!, pokračuj!, vyhoď!. Zadrž svoje pokušenie posudzovať! Prevezmi a pokračuj v tom, čo je pozitívne! A odhoď emocionálne smeti! Toto by malo stačiť k tomu, aby tvoj Nový rok bol iný.

Milan Bubák, SVD

Rím, 2. 1. 2011