2010-12-17 09:23:41

Zamyslenie na 4. adventnú nedeľu


RealAudioMP3 Adventný príhovor otca Mareka Durláka, kňaza Prešovskej archieparchie, ktorý študuje na Pápežskom patristickom inštitúte Augustiniánum v Ríme
Milí rozhlasoví poslucháči, bratia a sestry. Dnešné zamyslenie nad liturgickými čítaniami štvrtej adventnej nedele začnem responzóriovým žalmom: Hľa, prichádza Pán, on je Kráľ slávy. Nehovorí: prišiel; nevraví ani: príde; hovorí: hľa, prichádza. Prichádza teraz, prichádza v tomto čase, lebo všetky tajomstvá z histórie našej spásy Cirkev slávi nie ako spomienku na dávne udalosti, ale ako ustavičnú aktualizáciu – sprítomnenie spásnych udalostí. Sv. Gregor Naziánsky plne chápajúc slávenie sviatkov ako udalosti, ktorá sa odohráva práve teraz, začal svoju homíliu na sviatok Narodenia Pána týmito slovami: Kristus sa rodí, oslavujte ho! Kristus zostupuje z nebies, vyjdite mu v ústrety! Kristus je na zemi; nebojte sa, spievaj Pánovi celá zem!
Keď Kristus zostupuje z nebies na zem, prichádza azda na miesto jemu cudzie? Nie, zem mu nie je cudzia, lebo žalm pokračuje: Pánova je zem i všetko, čo ju napĺňa, okruh zeme i tí, čo bývajú na ňom. Veď on sám položil jeho základy na moriach a upevnil ho na vodách. Kto je teda ten, čo prichádza? Žalm hovorí: on je Kráľ slávy. Keď sa ktorýkoľvek kráľ chystá navštíviť nejaké miesto, všetci sú v pozore, už dávno pred jeho návštevou sa konajú veľkolepé prípravy, všetko musí prebiehať podľa dobre vypracovaného protokolu, aby sa vyhlo akýmkoľvek nepríjemnostiam. Nič také sa neudialo pri Kristovom prvom príchode. Žiadny protokol, žiadne veľkolepé prípravy, lebo viac, než kráľ slávy, prichádza na zem ako Emanuel. Tak totiž hovorí prorok Izaiáš v prvom čítaní: „Hľa, panna počne a porodí syna a dá mu meno Emanuel“. A evanjelista Matúš k tomu iba dodá: „čo v preklade znamená: Boh s nami.“ Neprichádza, aby nás postavil do pozoru, neprichádza ako dozorca, čo striehne iba na to, kedy kto urobí nejakú chybu. Prichádza, lebo je Emanuel, Boh s nami a chce, aby sme aj my boli s ním. To On sám totiž hovorí v knihe Prísloví: Moja rozkoš je byť medzi synmi ľudskými (Prís 8,31). Preto sa sám stáva človekom, hoci neprestáva byť Bohom. Túto pravdu nám vysvetľuje apoštol Pavol v liste Rimanom, ako to môžeme počuť v druhom čítaní: „Syn podľa tela pochádza z rodu Dávidovho, podľa Ducha svätosti bol ustanovený od vzkriesenia z mŕtvych ako Syn Boží vo svojej moci, on, Ježiš Kristus, náš Pán“ (Rim 1,3-4).
Nie je našou úlohou usilovať sa za každú cenu pochopiť, ako sa spojilo božstvo s človečenstvom. Tieto veci presahujú naše chápanie. Sv. Ján Zlatoústy povie: „Nepýtaj sa ma, ako sa to stalo, lebo kde Boh chce, tam ustupujú zákony prírody.“ V takejto búrke pochybností sa ocitol Jozef, Máriin manžel a bol potrebný Boží zásah prostredníctvom anjela, ako to počujeme v evanjeliu, aby ho táto búrka pochybností neobrala o vnútorný pokoj a aby neurobil nesprávny krok. Jeho vnútorný stav poetickým spôsobom opísal sv. Roman Sladkopevec v nádhernej modlitbe akatistu slovami: Čisto žijúci Jozef umáral sa pochybnosťami, chvel sa a trápil sa. Pozeral na teba, Nepoškvrnená, a snoval plán, že ťa tajne prepustí, ale poučený Svätým Duchom o tvojom počatí zvolal: Aleluja.
Všetkým nám zo srdca želám, aby celé sviatky narodenia Pána, ktoré sú predo dvermi, boli z našej strany jedným nádherným spevom Aleluja, číže veľkou Božou chválou.

o. Marko Durlák








All the contents on this site are copyrighted ©.