Homília Benedikta XVI. počas sv. omše v rímskej farnosti Maximiliána Kolbeho

Vatikán (13. decembra, RV) – Benedikt XVI. vèera dopoludnia navštívil farnos Maximiliána Kolbeho na periférii Ríma. Jeho homíliu vám ponúkame v plnom znení:
 „Drahí bratia a sestry z Farnosti svätého Maximiliána Kolbeho!

Žijete s nasadením svojho osobného i komunitného nasledovania Pána! Advent je pre všetkých mocným pozvaním dovoliť Bohu, aby viac vstupoval do nášho života, do našich domov, do našich štvrtí, do spoločenstiev, aby uprostred mnohých temnôt a každodenných námah vzišlo svetlo. Drahí priatelia! Veľmi ma teší, že som dnes medzi vami, aby som slávil deň Pána, tretiu adventnú nedeľu, nedeľu radosti. Srdečne pozdravujem kardinála vikára, pomocného biskupa diecézy, vášho farára, ktorému ďakujem za jeho privítacie slová, členom rôznych skupín, ako i početným členom Neokatechumenátnej cesty. Veľmi oceňujem, že dávate priestor eucharistickej adorácii a ďakujem vám, že sa za mňa modlíte pred Najsvätejšou sviatosťou. Rád by som rozšíril moje myšlienky na všetkých obyvateľov tejto štvrte, osobitne na starších, chorých, osamotených a tých, ktorí sú v ťažkostiach. Na všetkých a na každého budem pamätať pri tejto svätej omši.

Spoločne s vami obdivujem tento nový kostol i farskú budovu a svojou prítomnosťou by som vás rád povzbudil, aby ste naďalej vytvárali Cirkev živých kameňov, ktorými ste vy sami. Poznám mnohé a význačné evanjelizačné diela, ktoré uskutočňujete. Vyzývam všetkých veriacich, aby prispeli k budovaniu spoločenstva, osobitne v oblasti katechézy, liturgie a charity – pilierov kresťanského života – v spoločenstve s celou Rímskou diecézou. Žiadna komunita nemôže žiť v rámci diecézy ako osamotená bunka, ale má byť živým výrazom krásy Cirkvi, ktorá pod vedením biskupa – a vo farnosti pod vedením farára, ktorý ho zastupuje – putuje spoločne do Božieho kráľovstva. Chcem venovať zvláštnu pozornosť rodinám spolu so želaním, aby s veľkodušnosťou a vytrvalosťou realizovali svoje povolanie lásky. I keby mali v manželskom živote a vo vzťahoch s deťmi nastať ťažkosti, manželia nech neprestávajú zachovávať vernosť tomu základnému „áno“, ktoré si povedali pred Bohom v deň sobáša a nech pamätajú na to, že vernosť vlastnému povolaniu vyžaduje odvahu, veľkodušnosť a obetu.

Vaše spoločenstvo zahrňuje mnoho rodín, ktoré prišli zo stredného a južného Talianska za prácou a lepšími životnými podmienkami. Postupom času spoločenstvo narástlo a čiastočne sa premenilo príchodom mnohých ľudí z východnej Európy a ďalších krajín. Snažte sa v tejto konkrétnej situácii vo vašej farnosti stále viac rásť v spoločenstve so všetkými. Je dôležité vytvárať príležitosti k dialógu a uľahčovať vzájomné porozumenie medzi ľuďmi pochádzajúcimi z rôznych kultúr, životných štýlov a sociálnych stavov. Je potrebné snažiť sa ich predovšetkým inšpirovať kresťanským životom prostredníctvom pozorného pastoračného prístupu ku skutočným potrebám každého. Tu, ako i v každej farnosti, je potrebné začať od tých „blízkych“ a dosiahnuť tých „vzdialených“, aby bola prítomnosť evanjelia vnášaná do prostredia práce i denného života. Všetci majú nachádzať vo farnosti vhodné príležitosti formácie a skúsenosti tej komunitnej dimenzie, ktorá je základnou charakteristikou kresťanského života. Týmto spôsobom budú povzbudení, aby objavovali krásu nasledovania Krista a boli súčasťou jeho Cirkvi.

Učte sa teda zachovávať spoločenstvo so všetkými, zjednotení načúvaním Božieho slova a pri slávení sviatostí, osobitne Eucharistie. Do tohto zapadá pastoračný deň diecézy, ktorý je na tému: „Nedeľná Eucharistia a svedectvo lásky“, ktorá je vhodnou príležitosťou k prehĺbeniu a lepšiemu životu týchto základných zložiek života a poslania Cirkvi i každého jednotlivého veriaceho, totiž nedeľná Eucharistia a charitatívna činnosť. Zhromaždení okolo Eucharistie ľahšie cítime, že poslaním každého kresťanského spoločenstva je, aby prinášalo posolstvo Božej lásky všetkým ľuďom. Preto je dôležité, aby Eucharistia bola vždy stredobodom života veriacich. Chcel by som tiež priateľsky a vrúcne osloviť vás, drahí mladí a deti, ktorí ma počúvate i vašich vrstovníkov, ktorí žijú v tejto farnosti. Cirkev od vás veľa očakáva, od vášho nadšenia, vašej schopnosti hľadieť vpred a od vašej túžby po radikálnych životných rozhodnutiach. Vnímajte sami seba vo farnosti ako skutočných protagonistov a dajte svoju sviežu energiu a celý svoj život do služby Bohu a bratom.

Drahí bratia a sestry, okrem výzvy k radosti nás dnešná liturgia slovami sv. Jakuba vyzýva, aby sme boli vytrvalí a trpezliví pri čakaní na Pána, ktorý príde a v spoločenstve sa vyhýbali hádkam a súdom (porov. Jak 5, 7-10).

V evanjeliu sme počuli otázku Jána Krstiteľa, ktorý bol vo väzení. Krstiteľ, hlásajúc príchod sudcu, ktorý zmení svet, teraz cíti, že svet zostáva rovnaký. Pýta sa preto Ježiša: „Si to ty, ktorý má prísť, alebo máme čakať iného?“ V posledných dvoch-troch storočiach sa mnohí pýtali: „Skutočne si to ty? Alebo má byť svet zmenený radikálnejšie? Ty to neurobíš?“ A prišli mnohí proroci, ideológovia a diktátori, ktorí hovorili: „To nie je on. Nezmenil svet! My sme to!“ A vytvorili svoje impériá, diktatúry, totalitarizmus, ktorý vraj mal zmeniť svet. A skutočne ho zmenil, ale devastujúcim spôsobom. Dnes vieme, že z týchto veľkých sľubov nezostalo nič, len veľké prázdno a veľká skaza. Neboli to oni.

A tak sa musíme opäť zahľadieť na Krista a pýtať sa ho: „Si to ty?“ A Pán odpovedá tichým spôsobom, ktorý je mu vlastný: „Vidíte čo som vykonal. Neuskutočnil som krvavú revolúciu, nezmenil som silou tento svet, ale zažal som veľa svetla, ktoré uprostred stáročí vytvorilo veľkú osvetlenú cestu.“

Začnime tu, v našej farnosti: Sv. Maximilián Kolbe ponúkol svoj život, aby zachránil život otca rodiny. Akým veľkým svetlom sa stal! Aké veľké svetlo vzišlo z tejto postavy a povzbudilo i ďalších, aby sa obetovali, aby stáli nablízku trpiacim a sužovaným! Spomeňme si na otca malomocných Damiána de Veuster, ktorý žil a zomrel spolu s malomocnými a pre nich, a vniesol tak do tohto spoločenstva svetlo. Pomyslime na Matku Terezu, ktorá toľkým ľuďom dala svetlo, takže po dlhom živote v temnotách umierali s úsmevom, pretože sa ich dotklo svetlo Božej lásky.

A tak by sme mohli pokračovať a vidieť, čo Pán povedal v odpovedi Jánovi, že svet nezmenia násilné revolúcie a veľké sľuby, ale tiché svetlo pravdy a dobroty, ktoré je znamením Božej prítomnosti a dáva nám istotu, že sme milovaní až do konca, že nie sme zabudnutí, nie sme produktom náhody, ale vôle lásky.

Tak môžeme žiť a cítiť blízkosť Boha. „Boh je blízko“, hovorí dnešné prvé čítanie. Je blízko, ale my sme často ďaleko. Priblížme sa, kráčajme v prítomnosti jeho svetla, prosme Pána a prostredníctvom modlitby sa my sami staneme svetlom pre druhých.

A práve to je zmyslom farskej Cirkvi: vstúpiť do rozhovoru, do kontaktu s Ježišom, s Božím Synom, takže sa my sami staneme jednými z najmenších svetiel, ktoré zažal on a ponesieme svetlo svetu, aby počul o svojej spáse.

Náš duch sa musí otvoriť tomuto pozvaniu, aby sme šli s radosťou v ústrety Božiemu narodeniu, napodobňovali Pannu Máriu, ktorá v modlitbe s vnútorným a radostným chvením očakávala narodenie Vykupiteľa. Amen“. -pd-