P. František Šatura SJ a jeho obeta - 10 rokov na lôžku

3. decembra uplynulo 10 rokov od autonehody P. Františka Šaturu SJ. Tento mladý, talentovaný kňaz sa pripravoval dlhým a náročným štúdiom na svoje pastoračné pôsobenie medzi mladými, na univerzite i v kruhu umelcov. On i jeho okolie mali istú predstavu o forme tohto apoštolátu, ale Boh mal inakšiu. Už 10 rokov leží na lôžku v kóme a apoštoluje modlitbou, bolesťou a mlčaním.
Jeho brat Tomáš Šatura o ňom napísal: „Feri mal a má veľmi mnoho priateľov. Dokázal si rýchlo získať priazeň okolia aj tým, že vedel ľudí počúvať a snažil sa im pomôcť. Z našej rodiny to bol najvýraznejší introvert, ktorý dokázal až do r. 1990 pred rodinou utajiť svoju viacročnú príslušnosť k jezuitom. Z nás – 3 súrodencov – bol suverénne najlepším študentom a pre mňa bol vzorom aj svojím nadpriemerným hudobným nadaním ako vynikajúci organista a dirigent. Organ študoval počas gymnázia, potom popri štúdiu kybernetiky v Bratislave robil 7 rokov organistu v Stupave, kde sa tiež v časoch socializmu výrazne angažoval v organizovaní náboženského života v rodinách. Po odchode do Ríma v r. 1990 dokázal nielen začať študovať teológiu, ale odhaliac jeho schopnosti ho inštalovali ako organistu v Kostole del Gesú a nejaký čas pracoval na Generaláte SI. Pre nás zostane nezabudnuteľným jeho prednesenie veľkonočného chválospevu Exultet počas sv. omše celebrovanej Sv. Otcom. V Ríme sa popri štúdiu venoval i telesne postihnutým a istý čas pomáhal aj v pastorácii väzňov. Po odchode z Ríma v r. 1995 pokračoval v štúdiách filozofie v Mníchove, kde bol zapojený aj do farskej pastorácie.“
 Od r. 1998, po návrate zo štúdia v zahraničí, bol správcom jezuitského kostola v Trnave. Okrem toho, že chodil vyučovať filozofiu na TU, v Trnave sa venoval mnohým aktivitám:
 Dňa 1.12.2000 odišiel so skupinou mladých viesť ich duchovnú obnovu na chatu do Dobrej Vody (neďaleko Dechtíc pri Trnave). V nedeľu 3.12.2000, vedomý si zodpovednosti za odslúženie detskej sv. omše o 10.30 hod. v Trnave, nasadol okolo 10.00 hod. do auta a s mládežou sa rozlúčil s tým, že sa ihneď po sv. omši vráti.
 Asfaltová cesta z chaty prechádzala lesom viacerými serpentínami, ktoré v priebehu pár minút bezpečne prešiel. Z rekonštrukcie prípadu vyplýva, že v poslednej, mierne pravotočivej zákrute už nereagoval a ani nebrzdil. Auto v značnej rýchlosti prešlo do protismeru, vyletelo z cesty, za ktorou narazilo do betónového múrika.
 Od tejto udalosti sa vonkajšia forma jeho života zmenila a zmenila sa i forma obety, ktorú ako kňaz dovtedy prinášal. Sestrička Benedikta, z Kongregácie Dcér sv. Františka, ktorá sa o neho starala 7 rokov, nám o P. Františkovi podala veľmi hlboké svedectvo.