Vatikán (12. decembra, RV) – Benedikt XVI. dnes dopoludnia uskutočnil pastoračnú
návštevu vo farnosti Maximiliána Kolbeho, ktorá sa nachádza na periférii Ríma. Napoludnie
sa však už vrátil do Vatikánu, aby sa tu spoločne s veriacimi pomodlil modlitbu Anjel
Pána. V dnešnú tretiu adventnú nedeľu, nazývanú i nedeľa radosti, sa ich na námestí
zišlo veľké množstvo. Medi nimi bolo veľa detí a mládeže. Podľa starej rímskej tradície
totiž v túto nedeľu rodiny prinášajú so sebou na požehnanie dieťa Ježiša, ktoré na
štedrý večer vložia do jasličiek. Pápež Benedikt XVI. im adresovali tieto slová: „Drahí
bratia a sestry!
V tejto tretej adventnej nedeli liturgia ponúka úryvok z Listu
sv. Jakuba, ktorý sa začína týmito slovami: „Buďte teda, bratia, trpezliví
až do Pánovho príchodu“ (Jak 5, 7). Viac ako inokedy sa mi zdá dôležité zdôrazňovať
dnes hodnotu vytrvalosti a trpezlivosti, cností, ktoré patrili k bežnej výbave našich
predkov, ale teraz sú vo svete, ktorý vychvaľuje skôr zmenu a schopnosť prispôsobiť
sa novým a odlišným situáciám, stále menej populárne. Bez uberania týmto aspektom,
ktoré patria tiež k vlastnostiam ľudskej bytosti, Advent nás vyzýva k posilneniu vnútornej
pevnosti, tej duchovnej odolnosti, ktorá nám pomôže neupadnúť do zúfalstva pri čakaní
na dobro, ktorého príchod mešká, ale čakať a navyše pripraviť sa na príchod aktívnou
dôverou. „Pozrite,“ píše svätý Jakub, „aj roľník čaká na vzácnu úrodu
zeme a trpezlivo čaká, kým nedostane včasný i neskorý dážď. Buďte aj vy trpezliví
a posilnite si srdcia, lebo Pánov príchod sa približuje“ (Jak 5, 7 - 8). Porovnanie
s poľnohospodárom je veľmi výstižné: ten, kto zasial na poli, má pred sebou niekoľko
mesiacov pokojného a vytrvalého čakania, ale vie, že vďaka jesenným a jarným dažďom
osivo dokončí svoj cyklus. Poľnohospodár nie je fatalista, ale je príkladom spôsobu
myslenia, ktoré vyváženým spôsobom zjednocuje vieru s rozumom, pretože na jednej strane
pozná prírodné zákony a svoju prácu sa snaží robiť dobre, a na strane druhej dôveruje
prozreteľnosti, pretože niektoré dôležité veci nie sú v jeho rukách, ale v rukách
Božích. Trpezlivosť a vytrvalosť sú vlastne syntézou medzi ľudským úsilím a dôverou
Bohu. „Povzbudzujte vaše srdcia,“ hovorí Písmo. Ako to môžeme urobiť? Ako
môžeme posilniť naše srdcia, už samé v sebe nestabilné a ešte viac destabilizované
kultúrou, do ktorej sme ponorení? Nechýba nám pomoc: je ňou Božie slovo. Skutočne,
zatiaľ čo sa všetko pomíňa a mení, Božie slovo nepominie. Ak rany osudu spôsobujú
to, že sa cítime stratení a zdá sa, že všetky istoty sa zrútia, máme kompas na to,
aby sme sa zorientovali, máme kotvu, aby nás prúd neunášal. A model, ktorý sa nám
tu ponúka, sú proroci, to jest, tí ľudia, ktorých Boh povolal, aby hovorili v jeho
mene. Prorok nachádza svoju radosť a svoju silu v Pánovom slove a zatiaľ, čo ľudia
často hľadajú šťastie na cestách, ktoré sa ukážu ako zlé, on ohlasuje skutočnú nádej,
ktorá nesklame, pretože je založená na vernosti Boha. Každý kresťan, vďaka sile krstu,
dostal prorockú dôstojnosť: každý ju môže znovu objaviť a oživiť vytrvalým počúvaním
Božieho slova. Dopomôže nám k tomu Panna Mária, ktorú evanjelium nazýva blahoslavenou,
pretože uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán“ (porov. Lk 1, 45).