Zamyslenie na 3. adventnú nedeľu

Pripravil Marek Haratim, vicerektor Pápežského slovenského kolégia sv. Cyrila a Metoda v Ríme

Drahí poslucháči!

Povedzme si pravdu: Radi sledujeme atrakcie, senzácie, neuveriteľné príhody. Dnešné média sa podobnými správami priam hemžia. Zaujať, pritiahnuť ba až šokovať je, zdá sa, téma každého dňa. Obyčajný život akoby nebol zaujímavý, bežné správy nezaujmú. Nezdá sa vám však, že nám tak unikajú bežné veci nášho života, ktoré v sebe ukrývajú krásu, jedinečnosť či radosť?

„Čo ste prišli vidieť na púšť?“ - pýta sa Pán Ježiš zástupu v stati z 11. kapitoly Matúšovho evanjelia, ktorá sa číta na 3.adventnú nedeľu. Nemálo je takých, čo Jána vyhľadávajú zo zvedavosti, ako atrakciu. Ján však nie je z tých čo hovoria príjemné veci. Dnes by sme povedali, že nie je populistom. Ján je mužom pravdy, je prorokom. Jeho priame postoje ho dostanú do väzenia. Pán Ježiš v tejto situácii začína ohlasovať Božie kráľovstvo. Uzdravuje chorých, kriesi mŕtvych. Jeho kázanie neostane skryté a utajené. Aj Ján Krstiteľ, hoci v žalári, dopočuje sa o Ježišovom počínaní. Preto posiela svojich učeníkov, aby sa opýtali: „Ty si ten, ktorý má prísť, alebo máme čakať iného?“(Mt 11,3) Pán Ježiš nechá nech za neho prehovoria skutky: Sám hovorí: „Povedzte to, čo vidíte a počujete: Slepí vidia, chromí chodia, malomocní sú čistí, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú a chudobným sa hlása evanjelium...“(Mt 11, 4-5) Toto sú jasné argumenty o príchode Mesiáša. Ani on nie je populista, ani on nerobí všetky tieto znamenia samoúčelne, len aby šokoval, či zaujal. Ježiš je prorokom mocným v slove a v skutkoch.(por.Lk 24,19) On sám ďalej v evanjeliu hovorí o Jánovi ako o najväčšom z prorokov. Zároveň však dodáva, že v Božom kráľovstve ten menší je väčší ako bol Ján. (por. Mt 11,11)

Evanjelium, ktoré ohlasuje Pán Ježiš je určené chudobným. Podľa evanjeliovej terminológie sú chudobní tí, čo sú ochotní počúvať, tí čo si nenárokujú na vlastné uznanie, tí čo sa nespoliehajú na vlastný dôvtip, silu či vplyv. Evanjelium i Božie kráľovstvo patrí malým, pokorným a tým ktorí múdrosť a silu hľadajú u Toho, ktorý je najvyššou Múdrosťou a Všemohúcim. Božie kráľovstvo, ktoré ohlasoval Syn Boží Ježiš Kristus, a ktoré pripravoval Ján Krstiteľ nie je kráľovstvo z tohto sveta, jeho budovanie a rast sa uskutočňuje nie zvonka, ale predovšetkým zvnútra, premenou srdca, zmenou zmýšľania. Pán Ježiš ho prirovnáva k horčičnému semienku, ku kvasu a k soli. Už z týchto prirovnaní je zrejmé, že aj tí, ktorí hlásajú a žijú Evanjelium, nemajú ambíciu byť na prvých stránkach novín či časopisov, ale chcú predstaviť Krista, ktorý sa sám stal chudobným a nepatrným, aby sa priblížil ku každému z nás.

Rovnako aj Cirkev – Boží ľud chce v každej dobe a v každej spoločenskej situácii konať tak ako jej zakladateľ. Čítame o tom v konštitúcii II. Vatikánskeho koncilu o Cirkvi – Svetlo národov: „... ako Kristus uskutočnil dielo vykúpenia v chudobe a prenasledovaní, tak aj Cirkev je povolaná nastúpiť na tú istú cestu, aby ľuďom sprostredkovala ovocie spásy(...) Hoci potrebuje ľudské prostriedky, aby mohla plniť svoje poslanie, nie je ustanovená na to, aby hľadala svetskú slávu, ale aby aj svojím vlastným príkladom šírila skromnosť a sebazaprenie. Veď aj Otec poslal Krista, aby „hlásal evanjelium chudobným, uzdravoval skrúšených srdcom“ (Lk 4, 18) a „hľadal a zachránil, čo sa stratilo“ (Lk 19, 10). Podobne Cirkev zahrnuje láskou všetkých, ktorých sužuje ľudská krehkosť, ba v chudobných a trpiacich spoznáva obraz svojho chudobného a trpiaceho Zakladateľa, snaží sa zmierňovať ich nedostatok a chce v nich slúžiť Kristovi“ ( LG 8).

V novej knihe Sv. Otca a nemeckého novinára Petra Seewalda s názvom „ Svetlo sveta“, kladie novinár trochu provokatívnu otázku – aký je rozdiel medzi službou pápeža a vedením nadnárodnej spoločnosti? Benedikt XVI. podčiarkuje, že my, ktorí tvoríme Cirkev, nie sme výrobné centrum, nie sme spoločnosť, ktorej cieľom je zisk, sme Cirkev. Sme spoločenstvo osôb žijúcich vo viere. Našou úlohou nie je tvoriť zisk alebo dosiahnuť predajný úspech. Našou úlohou je žiť príkladne svoju vieru, ohlasovať ju a zostať v hlbokom vzťahu s Kristom, a tak so samým Bohom. Nie záujmová skupina, ale spoločenstvo slobodných ľudí, ktorí dávajú, a tak presahujú národy a kultúry, čas a priestor (por. Luce del mondo s.110-111).

Možno Sv. Otec v tom momente, keď odpovedal na novinárovu otázku myslel na tisíce veriacich ľudí – rehoľníkov, rehoľníčky, laických dobrovoľníkov, ktorí každý deň, v rôznych častiach sveta podľa vzoru svojho Majstra a Učiteľa slúžia svojím blížnym. Nerobia to len bez nároku na honorár, ale aj bez nároku na mediálnu pozornosť. Robia to z lásky k Bohu a k blížnemu. A možno myslel aj na mnohých Vás, drahí bratia a sestry, ktorí žijete svoj obyčajný, mediálne neatraktívny a predsa krásny život, naplnený mnohými každodennými hrdinstvami – pomocou, dobrotou, opaterou a starostlivosťou. Vedzte, že Pán vidí vašu službu a stonásobne ju odmení. Vedzte, že aj vy, tak ako sám Pán Ježiš ohlasujete „Kráľovstvo pravdy a života, svätosti a milosti, Kráľovstvo spravodlivosti lásky a pokoja“(por. RM - Prefácia na Slávnosť Krista Kráľa).



Marek Haratim, vicerektor PSK SCM