Zamyslenie na 1. adventnu nedeľu

Pripravil Peter Dufka SJ, vedúci Slovenskej redakcie Vatikánskeho rozhlasu


„Bdejte teda, lebo neviete, v ktorý deň príde váš Pán.“

Evanjelium prvej adventnej nedele nás vyzýva k bdelosti, k pripravenosti na príchod Syna človeka, ktorý príde v hodinu, o ktorej nebudeme vedieť. A opodstatnenosť svojej výzvy demonštruje evanjelista na príklade hospodára, ktorý, keby vedel, v ktorú nočnú hodinu príde zlodej, veruže by bdel a nedovolil by mu vniknúť do svojho domu.

Jeden z mojich priateľov strávil týždeň duchovných cvičení u kartuziánov v južnom Taliansku. Keď sa vrátil a popisoval ich denný režim, všetkých nás prekvapilo ich nočné bdenie. Zatiaľ čo iní ľudia spia, oni v noci vstávajú, aby sa modlili. Môj priateľ túto skúsenosť popisoval takto: „Po niekoľkých hodinách spánku zaznel zvonec, ktorý nás zobudil. Za tri dni som si na tento systém zvykol, ale postupne som objavoval niečo, čo ma stále viac udivovalo. Títo ľudia sa akoby báli trvalého spánku. Spánok bol pre nich len ľahkým zdriemnutím, z ktorého sa môže človek kedykoľvek prebudiť. Takýto spánok neprerušoval myšlienky a vedomie. Vyskúšal som si, ako po precitnutí môžem v okamihu nadviazať na to, čo bolo predmetom mojich myšlienok pred spánkom. A u týchto kartuziánov to bol kontakt s Bohom, modlitba.“ Takto akoby boli v neustálom kontakte s ním i počas spánku.

Keď som to počul, akosi spontánne mi zišla na um myšlienka. Je takýto spôsob života zdravý? Na posúdenie tejto skutočnosti by bolo treba odborníkov, ale faktom zostáva, že so spánkom je to podobne ako s jedlom. Nie je vždy najzdravší ten, kto veľa „je“, ako nie je ani najčerstvejší ten, kto veľa spí. Spánok je zvláštny psychologický jav. Človek v spánku žije, sily rastú, a predsa nie je plne v činnosti. Akoby niekto vypol jeho vyššie schopnosti, aby nerušene pracovali podvedomé, nižšie sily, a akoby tým, že sa človek nekontroluje, ľahšie podľahol ich vplyvu.

Platí to i o spánku v zmysle duchovnom, ktorého opakom je duchovná bdelosť. Podľa evanjelia vniká do domu zlodej, keď hospodár spí. Dom a hospodárstvo je ľudské srdce. Tam sa skrývajú poklady milosti, tam klíčia a rastú všetky krásne myšlienky a túžby. Ale je to miesto, kam sa môže dostať i zlodej, diabol. Stačí maličká nepozornosť a už tam preniknú zlé náklonnosti, vášne a zmätok. Srdce človeka je raj, ktorý stvoril Boh, aby bol človek šťastný. Ale tento raj si musí strážiť. Pri bráne svojho srdca človek nesmie zaspať. Je to vrátnica, cez ktorú môže vstúpiť do nášho srdca cudzí svet. Boží anjel, ale i diabol. Nedostatočne bdelý vrátnik ich ťažko rozozná. Avšak dôsledky zlej bdelosti obyčajne nedajú na seba dlho čakať.

Marta s Michalom boli šťastní manželia. I keď začiatky pri zariaďovaní bytu neboli ľahké, ich vzájomný vzťah im pomohol prekonať mnoho ťažkostí. Narodili sa im tri deti a prežívali skutočne šťastné roky. Postupne sa však ich vzťah začal zhoršovať. Marta pracovala v dielni a v istú sobotu jej kolega oslavoval narodeniny. Michal, jej manžel, sa ochotne postaral o deti, takže Marta sa mohla bez ťažkostí oslavy zúčastniť. Všimla si, že Rudo z vedľajšej dielne jej prejavoval zvláštnu náklonnosť. Choval sa gavaliersky, vôbec nie dotieravo, takže mu jeho pozornosť postupne opätovala. Dozvedela sa o ňom mnoho vecí. Bol majstrom vo vedľajšej dielni. Bol rozvedený a mal jedno dieťa. Od tohto večera sa začali častejšie stretávať. Ráno, cez obednú prestávku i na konci zmeny. Obom bolo jasné, akým ťažkým priestupkom proti rodine je ich vzťah, ale ich vzájomná príťažlivosť bola silnejšia ako výčitky svedomia. Začali sa stretávať tajne, v súkromí. Toto všetko sledovali aj ich spolupracovníci, ale brali to úplne normálne – s poznámkou „To je ich vec“. Jedna z kolegýň jej viackrát dohovárala. Marta sa i rozplakala. Vedela, že to nehovorí zo závisti a že jej chce dobre. Zdalo sa, že sa v nej zobudilo svedomie, ale len na chvíľu. Vášeň bola predsa len silnejšia. Jedného dňa, keď sa jej manžel vrátil domov z práce, našiel byt prázdny. Keď konečne vypátral, čo sa stalo a vyhľadal manželku v zamestnaní, hrubo a ponižujúco ho odbila. O niekoľko dní jej manžela s ťažkým infarktom odviezli priamo z pracoviska. Z bezvedomia sa už neprebral. Marta sa chcela za svojho priateľa vydať, ale on sobáš odďaľoval. Postupne vysvitlo, že sa zoznámil s inou ženou. Tá bola krajšia, atraktívnejšia a hlavne, nemala na krku tri deti.

Kde sa stala chyba? Veď Marta nemala na začiatku zlý úmysel. Mala dobré srdce a hovorila o sebe, že je veriaca. Chýbala jej dostatočná bdelosť a opatrnosť. Prirodzeným dôsledkom tohto nedostatku je podceňovanie nepriateľa, ktorým je diabol, často maskovaný v rôznych príťažlivých podobách.
Milí priatelia. Pri koreni všetkých životných stroskotaní a nešťastí je duchovný spánok, nedostatočná bdelosť a opatrnosť. Je to pomalá a nenápadná premena srdca pôvodne čistého a dobrého na srdce oklamané, zakalené a zlé. Ale platí to i naopak. Pri koreni skutočnej veľkosti človeka, jeho radosti a šťastia je bdelosť pri bráne vlastného srdca. Lebo aké myšlienky, slová a skutky touto bránou vpustíme, také rozdávame a takí aj sme.