Štvrtkový komentár Jozefa Kováčika: Nádej je v investícii do ľudí

Komentár pripravil hovorca Konferencie biskupov Slovenska

Jeden z kandidátov v komunálnych voľbách mal na svojom bilborde jednoduché riešenie rómskej problematiky na sídlisku Lunik IX. Vraj ho treba zbúrať a tým sa všetky problémy vyriešia. Podotýkam, že nešlo o náhodného kandidáta, ktorý dostal chuť stať sa starostom, či predstaviteľa pravicového extrémizmu, ale o kandidáta zo silnej parlamentnej strany.

Niekoľko dní predtým otvorili na sídlisku Luník IX. saleziáni nový kostol. Namiesto rúcania stavba. Nielen tá materiálna. Pri otvorení zaznelo viacero názorov, že ak chce niekto Rómom skutočne pomôcť, musí medzi nimi žiť. Zdieľať s nimi ich život. O niekoľko dní na to som neveril vlastným očiam, keď som v jednom z najčítanejších denníkov na Slovensku, hlásiacemu sa k tzv. liberálnej otvorenosti, čítal o tom, ako Cirkev segreguje Rómov, lebo pre nich stavia osobitné kostoly a tým je vlastne prekážkou ich integrácie. Pri všetkej úcte voči autorovi článku mi pripadal ako socialistický pohrobok. I keď o sebe tvrdí niečo iné.

Buďme úprimní. Rezerv v práci s Rómami je stále dosť. Pre také, či onaké príčiny. I v samotnej Cirkvi. Faktom však zostáva, že ak niekto pre nich niečo urobil, bola to práve Cirkev a viera. Drtivá väčšina projektov štátu a rôznych zahraničných komunít vyšla nazmar. Poznám ale aj z vlastnej skúsenosti, čo to znamená ovocie práce kňaza, ktorý Rómom a ich životu zasvätil svoj život. Poznám ovocie Toporca. Ako kaplán som mával denne na svätej omši v Bratislave niekoľko chlapov, ktorí pracovali v Slovnafte. Tí sa z vieru nielen nehanbili, ale bola pre nich dennou posilou. Poznám ovocie úsilia sestry „Kontajnerky“, teda Stellemaris z Kongregácie sestier Božského Vykupiteľa, ktorá v Snine urobila doslova zázraky. Poznám ovocie tvrdej práce kňazov i laikov na práve spomínanom sídlisku Luník IX. Ak niekto dokázal Rómom na Slovensku zatiaľ reálne pomôcť, bola to Cirkev. Ak sa udeje zázrak telesného uzdravenie, kvôli jeho uznaniu zo strany Cirkvi sa vyžaduje, aby išlo o jav vyzdravenia vážneho, náhleho, trvalého a vedecky nevysvetliteľného. V prípade práce Cirkvi s Rómami nejde o zázrak v tomto slova zmysel. Chýba totiž jeden zo znakov. Náhle. Ide totiž o mravenčiu, dlhodobú trpezlivú prácu, ktorej motívom je človek ako obraz Boha. Bez tejto motivácie zostanú všetky ostatné pokusy iba pokusmi. A viac menej zlyhaniami. No a potom už naozaj zostáva iba konštatovanie, že riešením je búranie.

Pri mojej nedávnej ceste do USA som mal možnosť vidieť, ako tvrdo sa stavia štát napríklad k požívaniu alkoholu. Niekedy možno až komicky