Generálna audiencia Benedikta XVI.: Apoštolská cesta do Španielska

Vatikán (10. novembra, RV) - Pápež Benedikt XVI. sa počas dnešnej generálnej audiencie v Aule Pavla VI. vrátil k apoštolskej ceste do Španielska.

Drahí bratia a sestry,

dnes by som sa chcel spolu s vami vrátiť k apoštolskej ceste do Santiago di Compostela a do Barcelony, kam som s veľkou radosťou putoval minulý víkend. Šiel som tam, aby som povzbudil bratov vo viere (por. Lk 22,32) – ako svedok Vzkrieseného Krista, ako rozsievač nádeje, ktorá nezavádza ani nesklame, pretože má pôvod v nekonečnej láske Boha ku všetkým ľuďom.

Prvou etapou bolo Santiago. Už od uvítacieho ceremoniálu som cítil úctu a lásku, ktorú Španieli prechovávajú k nástupcovi svätého Petra. Prijali ma naozaj vrúcne a s veľkým nadšením. V tomto svätom pútnickom roku Compostely som aj ja, spolu s veľkým počtom ďalších ľudí, túžil putovať do onoho slávneho chrámu. Navštívil som „Dom svätého apoštola Jakuba Väčšieho“, ktorý pripomína každému, čo doň príde prosiť o milosť, že v Kristovi Boh prišiel na svet, aby ho zmieril so sebou, a nie preto, aby ľuďom pripísal ich viny.



V impozantnej kompostelskej katedrále, keď som s dojatím tradičným spôsobom objal svätého Jakuba, myslel som na to, ako je toto gesto prijatia a priateľstva zároveň vyjadrením túžby počúvať apoštolove slová a zapojiť sa do jeho misijného diela. Je silným výrazom vôle stotožniť sa s jeho  posolstvom, ktoré nás z jednej strany zaväzuje, aby sme boli vernými správcami dobrej zvesti, ktorú apoštoli ohlasovali bez toho, žeby podľahli pokušeniu ju meniť, skracovať alebo prispôsobovať iným záujmom, a na druhej strane každého z nás premieňa na neúnavných ohlasovateľov viery v Krista, prostredníctvom slova a svedectva vlastného života vo všetkých spoločenských oblastiach.



Keď som videl to veľké množstvo pútnikov, čo prišli na slávnostnú svätú omšu, ktorú som celebroval v Santiagu, premýšľal som nad tým, aký dôvod vedie všetkých týchto ľudí k tomu, aby opustili svoje každodenné povinnosti a vydali sa na púť pokánia do Compostely, na cestu, ktorá je dlhá a často veľmi namáhavá: je to túžba vojsť do svetla Kristovho, ktorá sa ukrýva hlboko v ich srdciach, i keď ju niekedy nedokážu celkom vyjadriť slovami. Vo chvíľach, keď sa cítia stratení, keď tápajú, keď prežívajú ťažkosti, ale tiež v túžbe posilniť svoju vieru a žiť ju dôslednejším spôsobom, sa pútnici smerujúci do Compostely vydávajú na náročnú cestu obrátenia ku Kristovi, ktorý na seba vzal naše slabosti, hriechy ľudstva a trápenia sveta, a zaniesol ich tam, kde nad nimi už zlo nemá moc, kde svetlo dobra prežaruje všetky veci. Je to zástup tichých pútnikov prichádzajúcich zo všetkých strán sveta, ľudí, ktorí znovu objavujú starobylú kresťanskú tradíciu putovaní, prechádzajúc mestami hlboko preniknutými katolíckou vierou.



V tejto slávnostnej Eucharistii, ktorú sme spolu s mnohými veriacimi prežili veľmi intenzívne a zbožne, som prosil o to, aby všetci, čo prídu na púť do Santiaga, dostali dar stať sa opravdivými svedkami Krista. Toho Krista, ktorého objavili na rázcestiach chodníkov vedúcich do Compostely. Modlil som sa, aby si pútnici kráčajúci po stopách mnohých svätcov, ktorí v priebehu storočí absolvovali „púť svätého Jakuba“, uchovali opravdivý náboženský, duchovný a kajúci zmysel tejto púte, a nenechali sa stiahnuť banálnosťami, rozptýleniami či povrchnosťou módnych tendencií. Toto putovanie, križovatka ciest, ktoré brázdia obrovské územia a vytvárajú jednu veľkú sieť tiahnucu sa z Pyrenejského polostrova do celej Európy, vždy bolo a stále je miestom stretnutia mužov a žien z najrozličnejších častí sveta, spojených hľadaním viery a pravdy o sebe samých. Je hlbokým prameňom zdieľania skúseností, bratstva a solidarity.



A práve viera v Krista dáva zmysel Compostele, duchovne výnimočnému miestu, ktoré aj vo svojich dnešných formách a perspektívach zostáva dôležitým orientačným bodom na mape Európy. Treba udržať a posilniť otvorenosť pre to, čo nás presahuje, teda viesť plodný dialóg medzi rozumom a vierou, medzi politikou a náboženstvom, medzi ekonómiou a etikou – a to nám umožní vybudovať Európu, ktorá vo vernosti svojim neodmysliteľným kresťanským koreňom dokáže naplno uskutočniť svoje povolanie a poslanie vo svete. A tak, s istotou o veľkých možnostiach európskeho kontinentu a s dôverou v jeho nádejnú budúcnosť, pozval som Európu, aby sa čoraz viac otvárala pre Boha, a tak napomáhala perspektívam autentického, solidárneho a úctivého dialógu s národmi a civilizáciami ostatných kontinentov.



V nedeľu som potom v Barcelone posvätil chrám Svätej Rodiny a vyhlásil ho za Baziliku Minor. Keď som obdivoval veľkoleposť a krásu tohto chrámu, ktorá priam pozýva zdvihnúť zrak a dušu do výšky, k Bohu, spomenul som si na ohromné náboženské stavby – na stredoveké katedrály, ktoré tak hlboko poznačili dejiny aj podobu veľkých európskych miest. Toto nádherné dielo, veľmi bohaté na náboženské symboly, vzácnym spôsobom spájajúce rozličné formy, úžasné v hre svetiel a farieb – takmer akoby jedna obrovská kamenná socha – je plodom hlbokej viery, duchovnej citlivosti a umeleckého talentu Antonia Gaudího. Pripomína nám skutočný chrám, miesto pravého kultu, nebo, kam Kristus vstúpil, aby sa nás pred Bohom zastával (por. Hebr. 9,24). Geniálny architekt v tomto vznešenom chráme dokázal obdivuhodne vyjadriť tajomstvo Cirkvi, ktorej veriaci sú do nej krstom vložení ako živé kamene na budovanie duchovnej stavby (por. 1 Pt 2,5).



Kostol Svätej Rodiny Gaudí premyslel a naplánoval ako jednu veľkú katechézu o Ježišovi Kristovi, ako chválospev na Stvoriteľa. V tejto ohromnej stavbe dal svoju genialitu do služieb kráse. Jeho výnimočný cit pre symbolické vyjadrenia umeleckých foriem a motívov, ako aj pre sochárske, architektonické a technické inovácie, pripomína najvyšší Prameň všetkej krásy. Slávny architekt toto dielo pokladal za misiu, do ktorej zapojil celú svoju osobnosť. Od okamihu, keď prijal úlohu výstavby tohto chrámu, sa jeho život hlboko zmenil. Začal sa veľmi intenzívne modliť, postiť a žiť v chudobe, čím dával najavo potrebu duchovne sa pripraviť, aby dokázal prostredníctvom materiálnych vecí vyjadriť nepreniknuteľné tajomstvo Boha. Možno povedať, že zatiaľ čo Gaudí pracoval na stavbe katedrály, Boh v jeho vnútri budoval duchovný chrám (por. Ef 2,22), posilňujúc ho vo viere a posúvajúc ho stále viac k dôvernému vzťahu s Kristom. Inšpiráciu hľadal v prírode, v diele Stvoriteľa. S vášňou sa ale venoval aj štúdiu Písma a liturgie. Vďaka tomu dokázal v srdci mesta vybudovať stavbu hodnú Boha, a teda zároveň hodnú i človeka.



V Barcelone som navštívil aj dielo „Nen Déu“, stáročnú iniciatívu miestnej arcidiecézy, ktorá sa s profesionalitou a láskou stará o hendikepované deti a mládež. Ich životy majú v Božích očiach veľkú cenu. Neustále nás pozývajú, aby sme vystúpili z nášho egoizmu. V tomto dome som bol svedkom radosti a hlbokej, nepodmienenej lásky františkánskych sestier Najsvätejších Sŕdc, taktiež obetavej práce lekárov, vychovávateľov a mnohých ďalších zamestnancov i dobrovoľníkov, ktorí sa chvályhodne venujú tejto inštitúcii. Požehnal som základný kameň nového domu pre toto dielo, v ktorom všetko hovorí o dobročinnej láske, o úcte k človeku a o jeho dôstojnosti, a tiež o hlbokej radosti, pretože ľudská bytosť tu má cenu pre to, čím je, a nie preto, čo dokáže.



V Barcelone som sa intenzívne modlil za rodiny, ktoré sú živými bunkami a nádejou spoločnosti i Cirkvi. Pamätal som aj na tých, čo trpia v týchto časoch ťažkých ekonomických problémov. Myslel som tiež na mladých, ktorí ma počas celej návštevy v Santiagu a v Barcelone sprevádzali svojím entuziazmom a radosťou, aby objavili krásu, hodnotu a vážnosť manželstva, v ktorom muž a žena vytvárajú rodinu. Rodinu, ktorá so štedrosťou prijíma život a sprevádza ho od počatia až po prirodzený koniec. Všetko, čo sa robí pre podporu manželstva a rodiny, pre pomoc najbiednejším, všetko, čo pozdvihuje veľkosť človeka a jeho neporušiteľnú dôstojnosť, prispieva k zdokonaleniu spoločnosti. Žiadne úsilie v tomto zmysle nie je márne.



Drahí priatelia, ďakujem Bohu za intenzívne dni, ktoré som prežil v Santiagu di Compostela a v Barcelone. Chcem sa znovu poďakovať španielskemu kráľovskému páru, astúrskym kniežatám, a všetkým štátnym predstaviteľom. Ešte raz sa s vďakou a láskavosťou obraciam na drahých bratov arcibiskupov dvoch spomínaných chrámov a tiež na ich spolupracovníkov. Rovnako aj na všetkých, ktorí sa štedro pričinili o to, aby moja návšteva týchto dvoch nádherných miest priniesla ovocie. Boli to nezabudnuteľné dni a zostanú hlboko vtlačené do môjho srdca! Predovšetkým dve eucharistické slávenia, tak dôsledne pripravené a intenzívne prežité všetkými veriacimi, tiež vďaka spevom vybraným z veľkej hudobnej tradície Cirkvi ako aj z geniálnej tvorby moderných autorov: boli pre mňa zdrojom skutočnej vnútornej radosti. Nech Boh odplatí všetkým, ako to len on sám vie. Najsvätejšia Božia Matka a  svätý apoštol Jakub nech naďalej sprevádzajú svojou ochranou ich životy. Na budúci rok, ak Boh dá, pôjdem znovu do Španielska, do Madridu, na Svetový deň mládeže. Už teraz zverujem do vašej modlitby túto dôležitú iniciatívu, aby sa pre mnohých mladých stala príležitosťou na rast vo viere.

Preložil Martin Kramara