Príhovor Benedikta XVI. pred odletom z Barcelony do Ríma

Vatikán (7. novembra, RV) – Pred odletom z Barcelony do Ríma sa počas rozlúčkového ceremoniálu prítomným Svätý Otec prihovoril:

Vaše Veličenstvo,
pán kardinál, arcibiskup Barcelony,

pán kardinál, predseda Biskupskej konferencie,

páni kardináli a bratia v biskupskej službe,

pán predseda vlády,

vážení štátni, regionálni a miestni predstavitelia,

drahí bratia a sestry,

priatelia!

Veľká vďaka. Chcel by som týmito pár slovami zahrnúť pocity vďačnosti, ktoré si odnášam v srdci zo svojej návštevy v Santiagu de Compostela a v Barcelone. Veľká vďaka, Veličenstvo, za vašu účasť. Som povďačný za úctivé slová, ktorými sa Vaše Veličenstvo na mňa láskavo obrátilo a ktoré sú vyjadrením náklonnosti tohto vznešeného národa voči nástupcovi svätého Petra. Zároveň chcem prejaviť svoju srdečnú vďaku ostatným predstaviteľom, ktorí ma sprevádzajú, pánovi arcibiskupovi Santiaga de Compostela a Barcelony, španielskemu episkopátu a mnohým osobám, ktoré nešetriac obetami, spolupracovali na úspešnom priebehu tejto cesty. Zo srdca ďakujem za stálu a nežnú pozornosť, ktorú ste v týchto dňoch prejavili pápežovi a ktorá dosvedčuje pohostinnosť a vľúdnosť národov tejto zeme, ktoré sú tak blízke môjmu srdcu.


V Compostele som sa chcel, ako jeden z mnohých pútnikov, zjednotiť s mnohými ľuďmi Španielska, Európy a iných miest na svete, ktorí prichádzajú k hrobu apoštola, aby sa posilnili vo viere a dosiahli odpustenie a pokoj. Ako nástupca svätého Petra som, okrem iného, prišiel upevniť mojich bratov vo viere. V tej viere, ktorá na úsvite kresťanstva prišla do tejto krajiny a zakorenila sa tak hlboko, že utvárala ducha, zvyky, umenie a charakter tohto ľudu, ktorý tu žije. Chrániť a rozmnožovať toto bohaté duchovné dedičstvo nie je iba znakom lásky krajiny voči svojej vlastnej histórii a kultúre, ale aj privilegovanou cestou pre odovzdávanie mladým generáciám tých základných hodnôt, ktoré sú potrebné pre budovanie harmonického a pevného spolužitia v budúcnosti.



Cesty, ktoré vedú po Európe, aby dosiahli Santiago, sa veľmi medzi sebou líšili; každá vlastným jazykom a osobitosťami, ale viera bola spoločná. Kristovo evanjelium bolo spoločným jazykom. Na ktoromkoľvek mieste sa pútnik mohol cítiť ako doma. Napriek národným rozdielom si bol vedomý, že je členom veľkej rodiny, do ktorej patria ďalší pútnici a obyvatelia, ktorých stretával na svojej ceste. Nech táto viera nájde novú silu na tomto kontinente a premení sa na prameň inšpirácie, aby rástla solidarita a služba voči všetkým, osobitne voči ľudským skupinám a najnúdznejším národom.

V Barcelone som mal nesmiernu radosť z posvätenia Baziliky Svätej rodiny, kde Gaudí vzdáva chválu Bohu v kameni a navštívil som významnú cirkevnú inštitúciu dobročinného a sociálneho charakteru. V dnešnej Barcelone sú to akoby dva symboly plodnosti tej istej viery, ktorá do hĺbky poznačila miestny ľud a ktorá prostredníctvom lásky a krásy Božieho tajomstva prispieva k vytváraniu dôstojnejšej spoločnosti, ktorá bude viac hodná človeka. Nakoniec, krása, svätosť a Božia láska pomáhajú žiť človeku na svete v nádeji.



Vraciam sa do Ríma po tom, ako som navštívil iba dve miesta tejto vašej nádhernej zeme. Napriek tomu, v modlitbách a myšlienkach som túžil objať všetkých Španielov, bez akejkoľvek výnimky, ako aj všetkých ostatných, ktorí tu žijú, aj keď sa tu nenarodili. Všetkých si odnášam v srdci a modlím sa za vás, osobitne za tých, ktorí trpia a odporúčam ich pod materskú ochranu Najsvätejšej Panny Márie, tak uctievanej a vzývanej v Galícii, v Katalánsku a v iných regiónoch Španielska. Prosím ju, aby vám získala od Najvyššieho hojnosť nebeských darov, ktoré vám pomôžu žiť ako jediná rodina, vedená svetlom viery. Žehnám vás v mene Pánovom. S jeho pomocou sa uvidíme v Madride na budúci rok pri slávení Svetových dní mladých. Dovidenia.

Preložil Peter Dufka