2010-11-06 18:54:03

Homília Benedikta XVI. počas sv. omše na námestí Plaza dle Obradoiro v Santiagu de Compostela


Vatikán (6. novembra, RV) – Pápež Benedikt XVI. dnes o 16.30 celebroval svätú omšu na námestí Plaza del Obradoiro. Svätý Otec vo svojej homílii povedal:

Milovaní bratia a sestry v Ježišovi Kristovi,
ďakujem Bohu za dar, že môžem byť tu, na tomto krásnom námestí plnom umenia, kultúry a duchovného významu. V tomto svätom roku prichádzam ako pútnik medzi pútnikmi a sprevádzam mnohých, ktorí prichádzajú až sem, smädní po viere v zmŕtvychvstalého Krista. Po tej viere, ktorú ohlasovali a verne šírili apoštoli, tak ako sv. Jakub starší, ktorý sa uctieva v Compostele od nepamäti.
Ďakujem za milé slová privítania od Mons. Juliána Barria Barria, arcibiskupa tejto partikulárnej cirkvi, a za zdvorilú prítomnosť ich kráľovských veličenstiev, kniežat z Astúrie, pánov kardinálov, ako aj početných bratov v biskupskej a kňazskej službe. Môj srdečný pozdrav adresujem aj európskym členom parlamentu, členom medziskupiny „Camino de Santiago“, ako aj národným, krajským a miestnym hodnostárom, ktorí sú prítomní na tomto slávení. Je to prejav vašej úcty voči Petrovmu nástupcovi, ako aj znak hlbokého citu, ktorý vzbudzuje sv. Jakub z Compostely v Galícii a na iných miestach Španielska, ktoré uznáva tohto apoštola za svojho patróna a ochrancu. Srdečne pozdravujem aj zasvätené osoby, bohoslovcov i veriacich účastných na tejto Eucharistii a zvlášť pútnikov, tvorcov pravého jakobínskeho ducha, bez ktorých by sa dalo chápať len veľmi málo alebo dokonca nič z toho, čo sa tu deje.
Jedna veta z prvého čítania s udivujúcou jednoduchosťou tvrdí: „Apoštoli veľkou silou vydávali svedectvo o zmŕtvychvstaní Pána Ježiša“ (Sk 4, 33). Naozaj, východiskovým bodom toho, čo kresťanstvo bolo a v súčasnosti znamená, nie je nejaký ľudský plán či iniciatíva, ale Boh, ktorého ohlasuje spravodlivý a svätý Ježiš proti výroku ľudského tribunálu, ktorý ho odsúdil ako rúhača a rozvracača; Boh, ktorý zachránil Ježiša Krista pred smrťou; Boh, ktorý ospravedlní všetkých nespravodlivo ponížených počas dejín.
„A my sme toho svedkami aj Duch Svätý, ktorého Boh dal tým, čo ho poslúchajú“ (Sk 5,32), hovoria apoštoli. Naozaj, takto vydali svedectvo o živote, smrti a zmŕtvychvstaní Ježiša Krista, ktorého poznali pri hlásaní a konaní zázrakov. Na nás je, drahí priatelia, aby sme nasledovali príklad apoštolov, aby sme poznávali každým dňom Pána stále viac a vydávali žiarivé svedectvo o jeho evanjeliu. Niet väčšieho pokladu, čo by sme mohli ponúknuť našim súčasníkom. Tak budeme napodobňovať sv. Pavla, ktorý uprostred mnohých súžení, trápení a stroskotaní s radosťou vyhlasoval: „No tento poklad máme v hlinených nádobách, aby mal Boh zvrchovanú moc, a nie my“ (2 Kor 4,7).
Spolu so slovami Apoštola národov sú tu aj samotné slová evanjelia, ktoré sme pred chvíľou počuli a ktoré pozývajú žiť podľa poníženosti Krista, ktorý vo všetkom, nasledujúc Otcovu vôľu, prišiel, aby slúžil a
„položil svoj život ako výkupné za mnohých“ (Mt 20,28). Pre učeníkov, ktorí chcú nasledovať a napodobňovať Krista, služba blížnemu už nie len čírou opciou, ale podstatnou súčasťou vlastného bytia. Služba, ktorá sa nemeria podľa svetských kritérií bezprostrednosti, materiálnosti či zdanlivosti, ale pretože sprítomňuje Božiu lásku všetkým ľuďom vo všetkých rozmeroch a vydáva svedectvo o ňom aj tými najjednoduchšími gestami. Pri predkladaní tohto nového spôsobu budovania vzťahov v spoločenstve, založenom na logike lásky a služby, sa Ježiš obracia aj k „hlavám národov“, pretože kde niet angažovanosti pre druhých, tam vznikajú formy násilia a využitia, ktoré nedávajú priestor k pravému integrálnemu rozvoju človeka. A prajem si, aby sa tento odkaz dotkol najmä mladých; práve vám tento podstatný obsah evanjelia ukazuje cestu, aby ste zavrhovali egoistický spôsob myslenia krátkeho významu, ktorý sa vám mnohokrát ponúka, a prijali Ježišov spôsob myslenia a tak sa naplno realizovali a boli semenom nádeje.
Toto nám pripomína aj slávenie svätého compostelského roku. A je to aj to, čo v skrytosti srdca s vedomím a cítením bez vyjadrenia slovami prežívajú mnohí pútnici, ktorí kráčajú do Santiaga de Compostela, aby objali apoštola. Únava z chodenia, rôznosť krajiniek, stretnutie s osobami iných národností ich otvárajú pre to, čo nás najhlbšie a spoločne spája s ľuďmi: že sme bytia, ktoré hľadajú, ktoré potrebujú pravdu a krásu, skúsenosť milosti, lásky a pokoja, odpustenia a spásy. A v najväčšej skrytosti všetkých týchto ľudí zaznieva Božia prítomnosť a činnosť Ducha Svätého. Áno, každého človeka, čo sa vie stíšiť vo svojom vnútri a vzdialiť sa pred dychtivosťou, túžbami a bezprostrednými udalosťami, človeka, ktorý sa modlí, Boh osvieti, aby ho stretol a spoznal Krista. Kto ide na púť do Santiaga, robí to predovšetkým preto, aby sa stretol s Bohom, ktorý v podobe Kristovej majestátnosti ho prijíma a požehnáva pri príchode k Stĺporadiu slávy.
Odtiaľto, ako posol evanjelia, ktoré Peter a Jakub potvrdili vlastnou krvou, túžim obrátiť svoj pohľad na Európu, ktorá sa vydala na púť do Compostely. Aké sú jej veľké potreby, obavy a nádeje? Aká je špecifická a fundamentálna pomoc Cirkvi tejto Európe, ktorá sa v poslednom polstoročí vydala na cestu nových štruktúr a projektov? Jej prínosom je veľmi jednoduchá a rozhodujúca skutočnosť, že Boh existuje a dal nám život. Iba on je absolútnou, vernou a nemennou láskou, nekonečným cieľom, ktorý presvitá vo vnútri všetkých obdivuhodných dobier, právd a krás tohto sveta; obdivuhodných, ale nepostačujúcich ľudskému srdcu. Správne to pochopila sv. Terezka Ježišova, keď napísala: „Iba Boh stačí.“
Je tragédiou, že v Európe, najmä v 19. storočí, sa tvrdilo a šírilo presvedčenie, že Boh je súperom človeka a nepriateľom jeho slobody. Chcela sa tak zatieniť pravá biblická viera v Boha, ktorý poslal na svet svojho Syna Ježiša Krista, aby nezomrel nik, ale aby všetci mali večný život (porov. Jn 3,16).
Svätopisec nevyvrátiteľne tvrdí proti pohanstvu, pre ktoré Boh závidí človeku alebo ho odmieta: ako by bol Boh stvoril všetky veci, keby ich nebol miloval, on, čo vo svojej nekonečnej plnosti nepotrebuje nič? (porov. Múd 11, 24 - 26). Ako by sa bol zjavil ľuďom, keby ich nebol chcel ochrániť? Boh je pôvodcom nášho bytia a základom i vrcholom našej slobody, a nie naším odporcom. Ako si smrteľný človek môže zakladať sám na sebe a ako sa môže hriešnik zmieriť sám so sebou? Ako je možné, že nastalo verejné ticho o prvej a podstatnej skutočnosti ľudského života? Ako môže byť to, čo je v ňom najurčujúcejšie, uzavreté do čírej intimity či vyhnané do prítmia? My ľudia nemôžeme žiť v tme bez toho, aby sme videli svetlo slnka. Teda ako je možné, že sa odopiera Bohu, slnku inteligencie, sile vôle a príťažlivosti našich sŕdc právo predložiť toto svetlo, ktoré rozptýli každú temnotu? Preto je nutné, aby Boh opäť radostne zazvonil pod nebom Európy; aby sa toto sväté slovo neohlasovalo nadarmo, aby sa neprekrútilo a neslúžilo cieľom, ktoré mu nie sú vlastné. Treba, aby sa toto slovo vyrieklo sväto. Je potrebné, aby sme ho takto chápali v každodennom živote, v tichu práce, v bratskej láske i v ťažkostiach, ktoré roky prinášajú.
Európa sa musí otvoriť Bohu, stretnúť sa s ním bez strachu, pracovať s jeho milosťou na dôstojnosti človeka, čo objavil najlepšie tradície: okrem tej základnej biblickej aj tie z obdobia klasického, stredovekého a moderného, z ktorých sa zrodili veľké filozofické a literárne, kultúrne a sociálne kreácie Európy.
Tento Boh a človek sa konkrétne a historicky zjavili v Kristovi. Krista, ktorého nachádzame na ceste do Compostely, z dôvodu, že je tam kríž, ktorý prijíma a orientuje na rázcestia. Tento kríž, znak nesmiernej lásky až do krajnosti, ktorý je darom i odpustením zároveň, má byť našou polárnou hviezdou v noci času. Kríž a láska, kríž a svetlo sa stali synonymami v našich dejinách, pretože Kristus sa nechal naň pribiť, aby nám dal najväčší dôkaz svojej lásky, aby nás pozval k odpusteniu a zmiereniu, aby nás naučil dobrom premáhať zlo. Neprestaňte sa učiť lekciám tohto Krista križovatiek a životných ciest, v ňom nám Boh prichádza naproti ako priateľ, otec a sprievodca. Ó, blahoslavený kríž, stále žiar v krajinách Európy!
Dovoľte mi odtiaľto prehlásiť slávu človeka, aby som varoval pred hrozbami voči jeho dôstojnosti, ktoré ho chcú zbaviť pôvodnej hodnoty a bohatstva, pred vyhostením na okraj spoločnosti alebo pred smrťou najslabších a najchudobnejších. Nemožno Bohu vzdať kult bez ochrany človeka, jeho syna, a nemožno slúžiť človeku bez kladenia otázky, kto je jeho Otec a odpovede na ňu. Európa vedy a technológie, Európa civilizácie a kultúry má byť zároveň Európou, ktorá je otvorená transcendentnu a bratstvu s ostatnými kontinentmi, otvorená živému a pravému Bohu vychádzajúc zo živého a pravého človeka. Toto chce Cirkev priniesť Európe: starať sa o Boha i o človeka a pochopiť, že z oboch nám ponúka Ježiš Kristus.
Drahí priatelia, pozdvihnime pohľad nádeje k tomu, čo nám Boh sľúbil a čo nám ponúka. Nech nám dá svoju silu, nech posilní túto compostelskú arcidiecézu, oživí vieru svojich detí a pomáha im byť verní povolaniu rozsievať a dať silu evanjeliu aj v iných krajinách. Nech sv. Jakub, Pánov priateľ, vyprosuje hojnosť požehnania pre Galíciu, pre celý ľud Španielska, Európy a iných ďalších miest za morom, kde je apoštol znamením kresťanskej identity a podporovateľom Kristovej blahozvesti.
Preložil Andrej Klapka







All the contents on this site are copyrighted ©.