Homília Benedikta XVI. počas sv. omše na námestí Plaza dle Obradoiro v Santiagu de
Compostela
Vatikán (6. novembra, RV) – Pápež Benedikt XVI. dnes o 16.30 celebroval svätú
omšu na námestí Plaza del Obradoiro. Svätý Otec vo svojej homílii povedal:
Milovaní
bratia a sestry v Ježišovi Kristovi, ďakujem Bohu za dar, že môžem byť tu, na tomto
krásnom námestí plnom umenia, kultúry a duchovného významu. V tomto svätom roku prichádzam
ako pútnik medzi pútnikmi a sprevádzam mnohých, ktorí prichádzajú až sem, smädní po
viere v zmŕtvychvstalého Krista. Po tej viere, ktorú ohlasovali a verne šírili apoštoli,
tak ako sv. Jakub starší, ktorý sa uctieva v Compostele od nepamäti. Ďakujem za
milé slová privítania od Mons. Juliána Barria Barria, arcibiskupa tejto partikulárnej
cirkvi, a za zdvorilú prítomnosť ich kráľovských veličenstiev, kniežat z Astúrie,
pánov kardinálov, ako aj početných bratov v biskupskej a kňazskej službe. Môj srdečný
pozdrav adresujem aj európskym členom parlamentu, členom medziskupiny „Camino de Santiago“,
ako aj národným, krajským a miestnym hodnostárom, ktorí sú prítomní na tomto slávení.
Je to prejav vašej úcty voči Petrovmu nástupcovi, ako aj znak hlbokého citu, ktorý
vzbudzuje sv. Jakub z Compostely v Galícii a na iných miestach Španielska, ktoré uznáva
tohto apoštola za svojho patróna a ochrancu. Srdečne pozdravujem aj zasvätené osoby,
bohoslovcov i veriacich účastných na tejto Eucharistii a zvlášť pútnikov, tvorcov
pravého jakobínskeho ducha, bez ktorých by sa dalo chápať len veľmi málo alebo dokonca
nič z toho, čo sa tu deje. Jedna veta z prvého čítania s udivujúcou jednoduchosťou
tvrdí: „Apoštoli veľkou silou vydávali svedectvo o zmŕtvychvstaní Pána Ježiša“
(Sk 4, 33). Naozaj, východiskovým bodom toho, čo kresťanstvo bolo a v súčasnosti znamená,
nie je nejaký ľudský plán či iniciatíva, ale Boh, ktorého ohlasuje spravodlivý a svätý
Ježiš proti výroku ľudského tribunálu, ktorý ho odsúdil ako rúhača a rozvracača; Boh,
ktorý zachránil Ježiša Krista pred smrťou; Boh, ktorý ospravedlní všetkých nespravodlivo
ponížených počas dejín. „A my sme toho svedkami aj Duch Svätý, ktorého Boh dal
tým, čo ho poslúchajú“ (Sk 5,32), hovoria apoštoli. Naozaj, takto vydali
svedectvo o živote, smrti a zmŕtvychvstaní Ježiša Krista, ktorého poznali pri hlásaní
a konaní zázrakov. Na nás je, drahí priatelia, aby sme nasledovali príklad apoštolov,
aby sme poznávali každým dňom Pána stále viac a vydávali žiarivé svedectvo o jeho
evanjeliu. Niet väčšieho pokladu, čo by sme mohli ponúknuť našim súčasníkom. Tak budeme
napodobňovať sv. Pavla, ktorý uprostred mnohých súžení, trápení a stroskotaní s radosťou
vyhlasoval: „No tento poklad máme v hlinených nádobách, aby mal Boh zvrchovanú
moc, a nie my“ (2 Kor 4,7). Spolu so slovami Apoštola národov sú tu aj samotné
slová evanjelia, ktoré sme pred chvíľou počuli a ktoré pozývajú žiť podľa poníženosti
Krista, ktorý vo všetkom, nasledujúc Otcovu vôľu, prišiel, aby slúžil a „položil
svoj život ako výkupné za mnohých“ (Mt 20,28). Pre učeníkov, ktorí chcú nasledovať
a napodobňovať Krista, služba blížnemu už nie len čírou opciou, ale podstatnou súčasťou
vlastného bytia. Služba, ktorá sa nemeria podľa svetských kritérií bezprostrednosti,
materiálnosti či zdanlivosti, ale pretože sprítomňuje Božiu lásku všetkým ľuďom vo
všetkých rozmeroch a vydáva svedectvo o ňom aj tými najjednoduchšími gestami. Pri
predkladaní tohto nového spôsobu budovania vzťahov v spoločenstve, založenom na logike
lásky a služby, sa Ježiš obracia aj k „hlavám národov“, pretože kde niet angažovanosti
pre druhých, tam vznikajú formy násilia a využitia, ktoré nedávajú priestor k pravému
integrálnemu rozvoju človeka. A prajem si, aby sa tento odkaz dotkol najmä mladých;
práve vám tento podstatný obsah evanjelia ukazuje cestu, aby ste zavrhovali egoistický
spôsob myslenia krátkeho významu, ktorý sa vám mnohokrát ponúka, a prijali Ježišov
spôsob myslenia a tak sa naplno realizovali a boli semenom nádeje. Toto nám pripomína
aj slávenie svätého compostelského roku. A je to aj to, čo v skrytosti srdca s vedomím
a cítením bez vyjadrenia slovami prežívajú mnohí pútnici, ktorí kráčajú do Santiaga
de Compostela, aby objali apoštola. Únava z chodenia, rôznosť krajiniek, stretnutie
s osobami iných národností ich otvárajú pre to, čo nás najhlbšie a spoločne spája
s ľuďmi: že sme bytia, ktoré hľadajú, ktoré potrebujú pravdu a krásu, skúsenosť milosti,
lásky a pokoja, odpustenia a spásy. A v najväčšej skrytosti všetkých týchto ľudí zaznieva
Božia prítomnosť a činnosť Ducha Svätého. Áno, každého človeka, čo sa vie stíšiť vo
svojom vnútri a vzdialiť sa pred dychtivosťou, túžbami a bezprostrednými udalosťami,
človeka, ktorý sa modlí, Boh osvieti, aby ho stretol a spoznal Krista. Kto ide na
púť do Santiaga, robí to predovšetkým preto, aby sa stretol s Bohom, ktorý v podobe
Kristovej majestátnosti ho prijíma a požehnáva pri príchode k Stĺporadiu slávy. Odtiaľto,
ako posol evanjelia, ktoré Peter a Jakub potvrdili vlastnou krvou, túžim obrátiť svoj
pohľad na Európu, ktorá sa vydala na púť do Compostely. Aké sú jej veľké potreby,
obavy a nádeje? Aká je špecifická a fundamentálna pomoc Cirkvi tejto Európe, ktorá
sa v poslednom polstoročí vydala na cestu nových štruktúr a projektov? Jej prínosom
je veľmi jednoduchá a rozhodujúca skutočnosť, že Boh existuje a dal nám život. Iba
on je absolútnou, vernou a nemennou láskou, nekonečným cieľom, ktorý presvitá vo vnútri
všetkých obdivuhodných dobier, právd a krás tohto sveta; obdivuhodných, ale nepostačujúcich
ľudskému srdcu. Správne to pochopila sv. Terezka Ježišova, keď napísala: „Iba Boh
stačí.“ Je tragédiou, že v Európe, najmä v 19. storočí, sa tvrdilo a šírilo presvedčenie,
že Boh je súperom človeka a nepriateľom jeho slobody. Chcela sa tak zatieniť pravá
biblická viera v Boha, ktorý poslal na svet svojho Syna Ježiša Krista, aby nezomrel
nik, ale aby všetci mali večný život (porov. Jn 3,16). Svätopisec nevyvrátiteľne
tvrdí proti pohanstvu, pre ktoré Boh závidí človeku alebo ho odmieta: ako by bol Boh
stvoril všetky veci, keby ich nebol miloval, on, čo vo svojej nekonečnej plnosti nepotrebuje
nič? (porov. Múd 11, 24 - 26). Ako by sa bol zjavil ľuďom, keby ich nebol chcel ochrániť?
Boh je pôvodcom nášho bytia a základom i vrcholom našej slobody, a nie naším odporcom.
Ako si smrteľný človek môže zakladať sám na sebe a ako sa môže hriešnik zmieriť sám
so sebou? Ako je možné, že nastalo verejné ticho o prvej a podstatnej skutočnosti
ľudského života? Ako môže byť to, čo je v ňom najurčujúcejšie, uzavreté do čírej intimity
či vyhnané do prítmia? My ľudia nemôžeme žiť v tme bez toho, aby sme videli svetlo
slnka. Teda ako je možné, že sa odopiera Bohu, slnku inteligencie, sile vôle a príťažlivosti
našich sŕdc právo predložiť toto svetlo, ktoré rozptýli každú temnotu? Preto je nutné,
aby Boh opäť radostne zazvonil pod nebom Európy; aby sa toto sväté slovo neohlasovalo
nadarmo, aby sa neprekrútilo a neslúžilo cieľom, ktoré mu nie sú vlastné. Treba, aby
sa toto slovo vyrieklo sväto. Je potrebné, aby sme ho takto chápali v každodennom
živote, v tichu práce, v bratskej láske i v ťažkostiach, ktoré roky prinášajú. Európa
sa musí otvoriť Bohu, stretnúť sa s ním bez strachu, pracovať s jeho milosťou na dôstojnosti
človeka, čo objavil najlepšie tradície: okrem tej základnej biblickej aj tie z obdobia
klasického, stredovekého a moderného, z ktorých sa zrodili veľké filozofické a literárne,
kultúrne a sociálne kreácie Európy. Tento Boh a človek sa konkrétne a historicky
zjavili v Kristovi. Krista, ktorého nachádzame na ceste do Compostely, z dôvodu, že
je tam kríž, ktorý prijíma a orientuje na rázcestia. Tento kríž, znak nesmiernej lásky
až do krajnosti, ktorý je darom i odpustením zároveň, má byť našou polárnou hviezdou
v noci času. Kríž a láska, kríž a svetlo sa stali synonymami v našich dejinách, pretože
Kristus sa nechal naň pribiť, aby nám dal najväčší dôkaz svojej lásky, aby nás pozval
k odpusteniu a zmiereniu, aby nás naučil dobrom premáhať zlo. Neprestaňte sa učiť
lekciám tohto Krista križovatiek a životných ciest, v ňom nám Boh prichádza naproti
ako priateľ, otec a sprievodca. Ó, blahoslavený kríž, stále žiar v krajinách Európy! Dovoľte
mi odtiaľto prehlásiť slávu človeka, aby som varoval pred hrozbami voči jeho dôstojnosti,
ktoré ho chcú zbaviť pôvodnej hodnoty a bohatstva, pred vyhostením na okraj spoločnosti
alebo pred smrťou najslabších a najchudobnejších. Nemožno Bohu vzdať kult bez ochrany
človeka, jeho syna, a nemožno slúžiť človeku bez kladenia otázky, kto je jeho Otec
a odpovede na ňu. Európa vedy a technológie, Európa civilizácie a kultúry má byť zároveň
Európou, ktorá je otvorená transcendentnu a bratstvu s ostatnými kontinentmi, otvorená
živému a pravému Bohu vychádzajúc zo živého a pravého človeka. Toto chce Cirkev priniesť
Európe: starať sa o Boha i o človeka a pochopiť, že z oboch nám ponúka Ježiš Kristus. Drahí
priatelia, pozdvihnime pohľad nádeje k tomu, čo nám Boh sľúbil a čo nám ponúka. Nech
nám dá svoju silu, nech posilní túto compostelskú arcidiecézu, oživí vieru svojich
detí a pomáha im byť verní povolaniu rozsievať a dať silu evanjeliu aj v iných krajinách.
Nech sv. Jakub, Pánov priateľ, vyprosuje hojnosť požehnania pre Galíciu, pre celý
ľud Španielska, Európy a iných ďalších miest za morom, kde je apoštol znamením kresťanskej
identity a podporovateľom Kristovej blahozvesti. Preložil Andrej Klapka