Komentár Antona Ziolkovského: Náboženstvo – vec verejná

Štvrtkový komentár na tému „Náboženstvo – vec verejná“ pripravil výkonný sekretár KBS Anton Ziolkovský:



Vážení poslucháči! Nedávno sa v Prahe skončil štrnásty ročník Fóra 2000. Ide o medzinárodné stretnutie svetových autorít a intelektuálov. Podujatie tradične otváral jeho zakladateľ, Václav Havel. A hoci hlavnou témou bola architektúra, bývalý český prezident prekvapil pesimistickým pohľadom na našu dobu. Doslova povedal, že ľudstvo sa rúti do záhuby a stráca hodnoty i zmysel pre poriadok. Vo všeobecnosti na Západe jestvuje zhoda v názore, že k spoločenskému úpadku naozaj dochádza. Mnohí antropológovia vidia veľa podobností medzi Rímskou ríšou na vrchole slávy a našou dobou. Avšak viac sa diskutuje o pôvode týchto problémov.

Nie tak dávno sa vrátil Svätý Otec, Benedikt XVI. z návštevy Veľkej Británie. Je to sekularizovaná, multikultúrna krajina so silným zastúpením ateistov. Pápež vystúpil aj pred civilnými autoritami a varoval pred vytláčaním náboženstva z verejného života a pred sekularizmom. Totiž z pohľadu Cirkvi je práve sekularizmus príčinou rútenia sa do záhuby, o ktorom hovoril Havel. Prejav hlavy Katolíckej cirkvi bol prijatý s porozumením, ale vyvolal širokú diskusiu. V jednom príspevku sa istý filozof iránskeho pôvodu spýtal: Je sekularizmus základnou príčinou súčasných problémov Západu? Okrem toho, že opísal päť omylov, ktorých sa údajne pápež pri chápaní sekularizmu dopúšťa, zaujala jeho definícia sekularizmu ako spôsobu riadenia verejného priestoru. Podľa tohto filozofa práve sekularizmus nabáda k tolerancii všetkých názorov, náboženstvo z verejného priestoru zásadne nevylučuje a rešpektuje všetky mienky. Avšak prax z Veľkej Británie ukazuje, že to tak nie je. Práve na britských ostrovoch došlo k prvému vážnemu útoku na výhradu vo svedomí, keď štát prikázal katolíckym adopčným agentúram pomáhať aj homosexuálnym párom pri adopcii dieťaťa.

Možno je sekularizmus aj spôsobom riadenia verejného priestoru. V západnej Európe sa však často prejavuje v podobe laicizmu, ktorý vytláča náboženské hodnoty nie preto, žeby sa spoločnosť potrebovala zbaviť nejakého ideového nátlaku ale kvôli presadzovaniu iných hodnôt. Ak sa verejný priestor očistí od vplyvu náboženstva, nepremení sa na neideologický priestor bez hodnôt. Každý človek má nejaké skúsenosti, niečomu verí a na tom stavia aj pôsobenie na verejnosti. Preto sa moja príslušnosť ku Katolíckej cirkvi prejavuje nielen v mojom súkromí, ale aj v práci a na verejnosti.



Ak sa pýtame, ako si má veriaci človek zachovať tvár v sekularizovanej dobe, odpoveďou je výzva zachovať si katolícku identitu. Každá doba má kľúčové témy, na ktorých sa láme viera jednotlivca. Tie naše, ktoré sú lakmusovým papierikom katolicity, definoval pred časom Svätý Otec, Benedikt XVI. na stretnutí s ľudovcami v Ríme: ochrana života od počatia po prirodzenú smrť; ochrana manželstva ako zväzku muža a ženy a právo rodičov na výchovu detí. Spomínané tézy nemožno relativizovať – a ako povedal nedávno predseda Talianskej biskupskej konferencie, kardinál Bagnasco - postoje k týmto témam v duchu náuky viery a mravov sú základom politickej jednoty katolíkov.



Vážení poslucháči! Problémy súčasného sveta môžu zvádzať k pesimizmu. Viera v Božieho Syna v Cirkvi má potenciál túto hodnotovú krízu prekonať. Súčasťou tohto procesu je aj zápas o charakter verejného priestoru. Zvlášť skúsenosti z minulého storočia vydávajú svedectvo, že verejný priestor bez náboženstva je vystavený zhubným ideológiám, ktoré za sebou nechávajú spúšť a milióny obetí. Pre kresťanov je to výzva žiť podľa evanjelia a vydávať svedectvo o Pravde, ktorou je Ježiš Kristus.



Anton Ziolkovský