Benedikt XVI. pred modlitbou Anjel Pána na slávnosť Všetkých svätých

Vatikán (1. novembra, RV) – I napriek daždivému počasiu a miestami nepríjemnému vetru sa i dnes na Námestí svätého Petra zišli tisíce veriacich, aby prostredníctvom slov Benedikta XVI. a modlitby Anjel Pána hlbšie vnikli do tajomstva dnešnej liturgickej slávnosti. Svätý Otec sa im prihovoril presne o 12.00 hodine z okna svojej pracovne týmito slovami:

Drahí bratia sa sestry!

Slávnosť Všetkých svätých, ktorú dnes slávime, nás pozýva pozdvihnúť oči k nebu a meditovať nad plnosťou božského života, ktorý nás čaká. „Sme Božími deťmi, a ešte sa neukázalo, čím budeme" (1 Jn 3, 2) - týmito slovami nás apoštol Ján uisťuje o realite nášho hlbokého spojenia s Bohom, rovnako ako aj o istote nášho budúceho osudu. Ako milované deti dostávame aj milosť znášať skúšky tohto pozemského života - hlad a smäd po spravodlivosti, nedorozumenia, prenasledovanie (porov. Mt 5, 3-11) - a zároveň sme už teraz dedičmi toho, čo je prisľúbené v blahoslavenstvách, „v ktorých žiari nový obraz sveta a človeka, ktorý Ježiš začína“ (Benedetto XVI., Gesù di Nazaret, Milano 2007, 95). Svätosť, odtlačok Krista v nás samých, je zmyslom kresťanského života. Blahoslavený Antonio Rosmini píše: „Slovo sa vtlačilo do duší jeho nasledovníkov svojou vnímavosťou, ... svojimi slovami ..., ...dal svojim tú milosť, ...ktorou duša vníma bezprostredne Slovo“ (Antropologia sopranaturale, Rom 1983, 265 - 266). A my zakusujeme dar a krásu svätosti vždy, keď sa zúčastňujeme na liturgii Eucharistie, v spoločenstve "nesmierneho množstva" blažených duchov, ktorí v nebi večne oslavujú Boha a Baránka za svoju spásu (porov. Zjv 7, 9-10). „Životy svätých nie sú obmedzené na svoju pozemskú biografiu, ale oni žijú a pôsobia v Bohu i po smrti. U svätých je jedna vec jasná: kto sa približuje k Bohu, nevzďaľuje sa od ľudí, ale skôr je im skutočne nablízku“ (Enc. Deus caritas est, 42).

Potešení z tohto spoločenstva veľkej rodiny svätých si zajtra pripomenieme všetkých zosnulých veriacich. Liturgia 2. novembra a zbožná prax návštevy cintorínov nám pripomínajú, že smrť je súčasťou kresťanského spôsobu asimilácie Bohu a zanikne, keď Boh bude všetko vo všetkom. Odlúčenie od pozemských citov je iste bolestivé, ale nesmieme mať z neho strach, pretože ono, sprevádzané zádušnými modlitbami Cirkvi, nemôže prelomiť mocné puto, ktoré nás spája s Kristom. V tomto zmysle sv. Gregor Nysský hovorieval: „Kto stvoril všetky veci v múdrosti, dal toto bolestivé ustanovenie ako nástroj oslobodenia od zla a možnosť mať účasť na dobrách, v ktoré dúfame.“

Drahí priatelia, večnosť „nie je nepretržitý sled dní v kalendári, ale niečo ako chvíľa naplnenia, v ktorej nás objíma celok a my objímame celok bytia, pravdy a lásky“ (encyklika Spe salvi, 12). Panne Márii, bezpečnej sprievodkyni na ceste svätosti, zverme naše putovanie do nebeskej vlasti, a prosme o jej materský príhovor za večný odpočinok všetkých našich bratov a sestier, ktorí zosnuli v nádeji na vzkriesenie.


Po Apoštolom požehnaní Svätý Otec dodal ešte nasledujúci apel:


Včera večer, počas veľmi silného útoku na sýrsko-katolícku katedrálu v Bagdade, došlo k usmrteniu a zraneniu desiatok ľudí, medzi ktorými boli dvaja kňazi a skupina veriacich zhromaždených pri nedeľnej omši. Modlím sa za obete tohto nezmyselného násilia, natoľko krutejšieho, nakoľko zasiahlo bezbranných ľudí zhromaždených v Božom dome, ktorý je domovom lásky a zmierenia. Vyjadrujem moju hlbokú blízkosť kresťanskej komunite, opätovne napadnutej, a povzbudzujem všetkých pastierov a veriacich, aby boli silní a pevní v nádeji. Tvárou v tvár brutálnemu násiliu, ktoré naďalej drása národy na Blízkom východe, chcem znovu obnoviť moju výzvu za pokoj: je to Boží dar, ale je tiež výsledkom úsilia ľudí dobrej vôle, národných a medzinárodných inštitúcií. Všetci spojme svoje sily, aby skončilo každé násilie!

Preložil Peter Dufka