Posolstvo Božiemu ľudu pri príležitosti ukončenia zasadania Mimoriadnej biskupskej
synody pre Blízky východ
Rubrika venovaná Posolstvu
Božiemu ľudu pri príležitosti ukončenia zasadania Mimoriadnej biskupskej synody pre
Blízky východ: Počas dvoch týždňov, od 10. do 24. októbra 2010, katolíci Blízkeho
východu boli v centre pozornosti Cirkvi. Všetci ich biskupi boli zhromaždení v Ríme
na Mimoriadnej biskupskej synode pre Blízky východ. Blízky východ je oblasť, v ktorej
sú kresťania menšinou, v niektorých krajinách naozaj veľmi malou a pozbavenou akéhokoľvek
politického a sociálneho vplyvu. Situácia vojny alebo stáleho napätia nahlodáva nádej
v lepšiu budúcnosť a ženie k emigrácii. Je to ale aj oblasť, v ktorej sa zrodilo kresťanstvo,
kde má korene a prastarú tradíciu a mimoriadne kultúrne a duchovné bohatstvo. Preto
problémy cirkví na Blízkom východe zaujímajú a zaväzujú všetkých katolíkov. A preto
pápež zvolal toto zhromaždenie, ktoré sa po prvýkrát nevenovalo jednej téme, jednému
kontinentu, jednej konkrétnej krajine, ale jednej špecifickej oblasti sveta. Hlavnou
témou synody bolo : „Spoločenstvo a svedectvo”. Najdôležitejšími myšlienkami,
neustále sa opakujúcimi na synode boli: prítomnosť kresťanov na Blízkom východe, cirkevné
spoločenstvo a vydávanie svedectva o svojej viere. Kresťanom na Blízkom východe bola
zdôraznená dôležitosť Božieho slova v ich životoch a vydávanie svedectva o Evanjeliu
spôsobom, ktorý by nebol ani bojazlivý, ale zároveň ani provokatívny. Pokiaľ ide o
otázku cirkevného spoločenstva, opakovane bolo zdôraznené, že silou Cirkvi vždy bolo
vzájomné rešpektovanie sa.
V predposledný deň synody - 23. októbra - synodálni
otcovia schválili Posolstvo Božiemu ľudu s mottom „Množstvo veriacich malo jedno
srdce a jednu dušu“ (Sk 4. 32). V dnešnej rubrike sa budeme venovať práve tomuto
posolstvu.
V úvode posolstva synodálni otcovia vyjadrujú vďačnosť Svätému
Otcovi za jeho starostlivosť a osvetľovanie cesty Cirkvi a následne uvádzajú: „Prvý
cieľ synody je pastoračný. To je dôvod, prečo sme priniesli v našich srdciach život,
utrpenie a nádej našich národov a výzvy, ktorým musíme čeliť každý deň, v presvedčení,
že «nádej nezahanbuje, lebo Božia láska je rozliata v našich srdciach skrze Ducha
Svätého, ktorého sme dostali» (Rim 5, 5). To je dôvod, prečo sa s týmto posolstvom
obraciame na vás, drahí bratia a sestry, a chceme, aby sa stalo výzvou na upevnenie
viery, založenej na Božom Slove, výzvou k spolupráci, ako aj k zjednoteniu
sa v svedectve lásky vo všetkých oblastiach života.“
V úvodnom – prvom
– bode je zdôraznená podstatná úloha, dôležitosť a bohatá história cirkví na Blízkom
východe: „Na Východe sa zrodila prvá kresťanská komunita. Z Východu vyšli
apoštoli po zoslaní Ducha Svätého, aby ohlásili evanjelium celému svetu. Tam prví
mučeníci pokropili svojou krvou základy rodiacej sa Cirkvi. Tam žili
otcovia východnej Cirkvi, ktorí živia svojím učením Cirkev Východu i Západu. Z našich
cirkví vychádzali v prvých storočiach misionári k Ďalekému východu i k Západu
nesúc svetlo Krista. My sme ich dedičmi a musíme odovzdať ich posolstvo budúcim generáciám.“
Celý
nasledujúci text je akoby jednou veľkou výzvou. V siedmych bodoch sa postupne synodálni
otcovia prihovárajú jednotlivým kategóriám čitateľov.
Najskôr zaznieva výzva
ku kresťanom, žijúcim na Blízkom východe, aby vytrvali v ťažkostiach a neprestávali
vydávať svedectvo o Božej láske: „Vašou úlohou – milovaní veriaci – je stať
sa skrze vašu vieru, nádej a lásku „soľou“, ktorá dáva chuť a zmysel životu; „svetlom“,
ktoré osvecuje temnoty; „kvasom“, ktorý pretvorí srdcia a rozumy.“
V
treťom bode sa synodálni otcovia prihovárajú k ortodoxným a evanjelickým spolubratom:
„Pracujme spolu za dobro kresťanov, aby vytrvali, rástli a prosperovali!
Sme na tej istej ceste. Výzvy, ktoré sú pred nami, sú tie isté, rovnako aj budúcnosť,
ktorá náš čaká. Chceme spolu prinášať svedectvo Kristových učeníkov.“
V
štvrtom a piatom bode záverečného posolstva zaznieva výzva k spolupráci a dialógu
so židmi a moslimami na zabezpečení ľudských práv a dôstojnosti človeka: „Veríme
vo všetko to, čo Boh zjavil, odkedy povolal Abraháma, nášho spoločného otca vo viere,
otca židov, kresťanov a moslimov. Veríme v prisľúbenia a v zmluvu, ktorou sa s ním
zaviazal. Prišiel čas, aby sme sa spolu snažili vytvárať úprimný, správny a definitívny
pokoj. Nie je dovolené utiekať sa k teologicko – biblickým pozíciám, aby sme z nich
urobili nástroj k ospravedlneniu nespravodlivostí.“
Text ďalej vyzýva
aj politikov Blízkeho východu a medzinárodné spoločenstvá osobitne Organizáciu Spojených
národov, aby všemožne podporovali sociálne istoty, politickú stabilitu a zastavenie
ďalšieho zbrojenia na Blízkom východe a okupácie rôznych arabských území: „Palestínsky
ľud tak bude môcť mať nezávislú a zvrchovanú vlasť a žiť v nej s dôstojnosťou a v
stabilite. Izraelský štát bude môcť užívať pokoj a istotu vo vnútri svojich medzinárodne
uznaných hraníc. Sväté mesto Jeruzalem tak bude môcť požívať štatút, ktorý rešpektuje
jeho mimoriadny charakter, jeho posvätnosť, jeho náboženské dedičstvo pre každé z
troch náboženstiev – židovské, kresťanské a moslimské. Veríme, že riešenie dvoch štátov
sa môže stať skutočnosťou a nie iba zostať snom.“
Celý svet a všetci ľudia
dobrej vôle sú pozvaní k spravodlivosti a pokoju, k zastaveniu vojen (predovšetkým
tých, ktoré sú nezmyselnými vojnami náboženstiev), ďalej k rešpektovaniu slobody vierovyznania
a svedomia:
„Odsudzujeme násilie a terorizmus akéhokoľvek pôvodu
a taktiež akýkoľvek náboženský extrémizmus. Odsudzujeme každú formu rasizmu, antisemitizmu,
antikresťanstva a islamofóbie a vyzývame všetky náboženstvá k tomu, aby prijali svoju
zodpovednosť za rozvoj a podporu dialógu medzi rozdielnymi kultúrami a spoločnosťami
v našom regióne, ako aj na celom svete.“
Záver posolstva je povzbudením
jeho adresátov, aby pokračovali v svedectve o Božom živote. Synodálni otcovia s pokorou
priznávajú, že: „...doteraz sme ešte neurobili všetko, čo bolo v našich
možnostiach, aby sme prežívali lepšie naše spoločenstvo medzi rôznymi komunitami.
Nie dostatočne sme konali a povzbudzovali vás vo viere a dávali vám duchovný pokrm,
ktorí potrebujete vo vašich ťažkostiach. Pán nás všetkých pozýva k osobnému i kolektívnemu
obráteniu. Dnes sa k vám vraciame plní nádeje, sily a odhodlania prinášajúc posolstvo
synody a jej odporúčania, aby sme ich spolu študovali a snažili sa ich aplikovať v
našich cirkvách. Dúfame tiež, že toto naše nové úsilie bude ekumenické.“
V
posledných riadkoch dokumentu je celá synoda zverená do ochrany Panny Márie, Kráľovnej
pokoja: „Panne Márii, Matke Cirkvi a Kráľovnej Pokoja, pod ktorej ochranou
sa konali práce synody, jej zverujeme našu cestu k novým horizontom kresťanským a
ľudským, vo viere v Krista a v moc jeho slov: „Hľa, všetko robím nové!“
(Zjv 21, 5).“ -ľr-