Posolstvo Benedikta XVI. k Svetovému dňu výživy

Vatikán (16. októbra, RV) – Chrániť vodu a dobrá zeme, uvoľniť fondy na rozbehnutie poľnohospodárstva, dať nabok osobné záujmy v záujme solidárnosti k ľudskej tvári, či obnovenie medzinárodných inštitúcií na základe princípu subsidiarity – to sú témy, ktoré dominujú v posolstve Benedikta XVI. ku Svetovému dňu výživy, ktorý si pripomíname dnes a ktoré je adresované Organizácii OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO).

Posolstvo je rozdelené na tri časti. V prvej sa pápež zamýšľa nad tohtoročnou témou Svetového dňa potravy – „Zjednotení proti hladu”. Práve táto nám má pripomenúť zodpovednosť každého, pripisovať poľnohospodárskemu sektoru dôležitosť, aká mu patrí. Každý – od jednotlivcov až po organizácie, štáty a medzinárodné inštitúcie, sa musí v prvom rade zamerať na najdôležitejší cieľ pre ľudskú rodinu – a to oslobodiť sa od hladu. Za významný krok označil pápež rozhodnutie medzinárodného spoločenstva chrániť vodu, ktorá – ako aj FAO vždy presadzovalo -, je základom ľudskej výživy, ako aj vidieckej činnosti a zachovania prírody.



V druhom bode posolstva pápež uvádza, že medzinárodné spoločenstvo musí byť zjednotené v boji proti hladu. Len tak môže byť bieda prekonaná prostredníctvom skutočného ľudského rozvoja, založeného na takom chápaní osoby, ktorá je spojením tela, duše a ducha. „Dnes, napriek tendencii obmedzovať víziu rozvoja na uspokojovanie materiálnych potrieb človeka - najmä prístupom k technológiám, skutočný rozvoj nie je len jednoduchou tým, čo človek vlastní, ale musí tiež zahŕňať vyššie hodnoty bratstva, solidarity a spoločného dobra“ – uvádza sa. Rozvinuté krajiny – pokračuje posolstvo – si preto musia byť vedomé, že narastajúce svetové potreby si vyžadujú ich pomoc pomoci, nemôžu teda zostať uzavreté voči ostatným: takéto správanie by nepomohlo k vyriešeniu krízy.



V treťom bode sa Benedikt XVI. zamýšľa nad kampaňou „Jedena miliarda hladujúcich“, ktorou chce organizácia FAO zvýšiť povedomie v otázke potreby boja proti hladu. „Jednotlivci, národy a krajiny musia mať prístup k formovaniu ich vlastného rozvoja, využívajúc maximálnu pomoc, v súlade s prioritami a konceptmi, ktoré sú zakorenené v ich tradičných metódach, v ich kultúre, v ich náboženskom dedičstve a v múdrosti odovzdanej z generácie na generáciu vo vnútri rodiny“ – uvádza sa v závere posolstva. –sg-