17. október - Medzinárodný deň za odstránenie chudoby

USA /Slovensko (15. októbra, RV/TKKBS) - 17. október bol uznesením Valného zhromaždenia OSN zo dňa 22.decembra 1992 vyhlásený za medzinárodný deň za odstránenie chudoby. Tento dátum nebol vybraný náhodne. Viaže sa s menom francúzskeho katolíckeho kňaza Josepha Wresinského (1917 – 1988). Z jeho iniciatívy sa 17. októbra 1987 zišlo na námestí Trocadero v Paríži 100 tisíc ľudí zo všetkých sociálnych vrstiev, z rôznych končín sveta. Ich zámerom bolo vyvinúť na spoločnosť tlak v prospech rešpektovania ľudských práv. Toto miesto, na ktorom historickú udalosť pripomína pamätná tabuľa všetkým obetiam hladu, navštívil aj pápež Ján Pavol II. v roku 1997 pri príležitosti Svetových dní mládeže, konaných v hlavnom meste Francúzska. Tohtoročný deň boja proti chudobe je mimoriadny tým, že Európska komisia vyhlásila rok 2010 za Európsky rok boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu.



Tlačová kancelária Konferencie biskupov Slovenska včera zverejnila Posolstvo sociálnej subkomisie KBS k Medzinárodnému dňu boja za odstránenie chudoby:

Tento rok je výrazne ovplyvnený celoeurópskym vrením v ekonomike a otázkach spojených so sociálnym zabezpečením. I my na Slovensku sme ovplyvnení škodami spôsobenými ekonomickou krízou, ale aj povodňami a masívnymi zosuvmi pôdy. Rodiny prišli o bývanie. Mnoho ľudí nemá istoty stáleho príjmu a zabezpečenia v starobe a núdzi... Nechceme ani nemôžeme poukázať na všetky rozsahy týchto skutočností. Chceme ale upozorniť na vybrané otázky vo viacerých úrovniach.

Otázka chudoby je celospoločenský problém, ktorý musí mať odozvu v systémových opatreniach štátnej aj regionálnej politiky. Napriek tomu systémové kroky nikdy nemôžu ponúknuť všetky riešenia. Aj keď sú nevyhnutné, chýba im flexibilita a empatia, a preto sú len subsidiárnym – podporným prvkom sociálnej pomoci. Skutočným tvorcom sociálnej pomoci je empatia ľudského srdca a humanita, prejavujúca sa v rozličných formách poskytovaných služieb, ale zvlášť cez rozmanité formy dobrovoľníctva. Aj slovenský model sociálneho štátu, ktorý – mimochodom - ľahko podlieha politickému zneužívaniu, má a musí podporovať súkromné iniciatívy a všetky štruktúry solidárnej svojpomoci. Dobrovoľníctvo, ako jedna z foriem nezištnej pomoci, je primárnym a vekmi osvedčeným prejavom záujmu o blížnych, ktorý umožňuje nielen občasné, ale aj systémové kroky v prospech núdznych a preto musí byť obsahom podpory jednotlivých politík štátov.

Nastávajúci rok sa bude v rámci zjednotenej Európy niesť v duchu dobrovoľníctva. Práve ono je jedným z najaktívnejších, a najefektívnejších modelov riešenia otázky sociálnej núdze. Je najadresnejším modelom konkrétnej pomoci. Je prejavom osobnej aj sociálnej vyspelosti a prejavom kresťanskej žičlivosti. Musíme konštatovať, že v rámci Cirkvi na Slovensku cítime deficit týchto foriem sociálnych aktivít. Okrem tradičných dobrovoľných modlitbových bratstiev, alebo ružencových spoločenstiev, sa iné formy dobrovoľníctva budia veľmi pomaly. Otázky sociálnej pomoci prostredníctvom horlivých dobrovoľníkov sú stále akoby cudzie citlivému kresťanskému srdcu Slovákov. Chceme povzbudiť naše farské štruktúry, ale aj iné formy aktivít, založených na občianskej báze, k nápaditým formám pomoci a služby. Ako kresťania, občania a lokálpatrioti vytvárajme nové formy dobrovoľných združení na pomoc núdznym vo vlastnom prostredí. Spájajme aktivity. Vytvárajme siete informácií, spolupráce a podpory, ktoré zo záujmu o bratov a sestry, zo záujmu k svojim klientom, dokážu prekonať rozdiely aj predsudky a postupovať jednotne a spoločne.

Takéto aktivity, postavené na dobrovoľníckej práci, pomáhajú meniť hodnotové myslenie človeka aj spoločnosti. Stavajú nové vzory mladým, aby túžili rozvíjať seba aj spoločnosť, aby odolali vnucujúcemu sa konzumizmu, ktorý za hodnoty potrebné pre život považuje len bohatstvo, moc a pôžitok, a ktorý bol aj pri zrode súčasnej ekonomickej krízy a súčasnej sociálnej neistoty Európy. V našich kresťanských spoločenstvách by sa mali rodiť nové formy služieb blížnym, charitatívne aktivity, pomocné a podporné aktivity. Ako motiváciu a pomoc ponúkame štruktúru sociálnych klubov, ktoré sa pripravujú ako projekt KBS a jej sociálnej subkomisie, založený na plnení celoslovenského pastoračného plánu Cirkvi, a ktoré sú výzvou informovať a spájať. Uvedený projekt nech je modelom aj výzvou na prebudenie mnohých foriem laického apoštolátu a dobrovoľných foriem služieb lásky blížnym. Teraz aj v budúcnosti bude potrebné množstvo dobrovoľníkov, ktorí sú ochotní pomáhať, ktorí prídu k nemocničnej posteli, aby aspoň skrátili čas utrpenia, vypočuli bolesť srdca, alebo zmiernili pocit samoty a opustenosti. Je potrebný človek, ktorý sa aktívne zapojí do premeny spoločenskej situácie v regiónoch a v spoločnosti ako celku. Je potrebná aktivita, ktorá budí z ľahostajnosti a nezáujmu. Sú potrební aktívni jedinci, burcujúci spoločnosť proti nesprávnym úmyslom a porušovaniu platných zákonov spoločnosti. Sú potrební jedinci, ktorí uvedomelo, bez demagógie a politického zneužívania, majú záujem o formovanie celkovej politickej a spoločenskej situácie, a sú ochotní vstupovať do primeranej kontroly spoločenských a politických inštitúcií.

Je veľkou radosťou vidieť solidaritu sŕdc Slovákov, ktorá sa prejavila napríklad v zbierke na obete zemetrasenia na Haiti, a je potešiteľné, že práve veriaci, organizovaní prostredníctvom Slovenskej katolíckej charity a svojich farností, boli najštedrejší. Prajeme si, aby sa tieto pozitívne vzory stali podnetom pre silnú osobnú angažovanosť v sociálnej oblasti.

Želáme si, aby takáto pozitívna snaha vytvorila nové povedomie služby blížnym. Aby napomáhala zmene zmýšľania v tom zmysle, že chudobní a núdzni nie sú príťažou spoločnosti, ale napriek dôsledkom svojej situácie sú našimi blížnymi, našimi krajanmi a rodákmi, ktorí sú spoluvlastníkmi celkového kultúrneho vývinu národa, jeho dedičstva, prijatého odkazu sv. Cyrila a Metóda a prijatej viery.

Vyprosujeme požehnanie všetkým snahám smerujúcim k lepšiemu chápaniu osobnej zodpovednosti za sociálne projekty a tvorbu nových dobrovoľníckych aktivít v našich farnostiach aj v spoločnosti, ktoré sú prejavom kresťanskej lásky. Lebo práve „Láska – „caritas“ – je mimoriadna sila, ktorá podnecuje ľudí, aby sa odvážne a veľkodušne angažovali na poli spravodlivosti a pokoja“ (CV 1) . –jk-