Druhý deň mimoriadneho zasadania Biskupskej synody pre Blízky východ

Vatikán (13. októbra, RV) - Práce Biskupskej synody pre Blízky východ pokračovali ďalším dňom. Hlavnou témou druhého dňa bolo „spoločenstvo a svedectvo“. V priebehu tretieho zasadania obrátili synodálni otcovia svoju pozornosť predovšetkým na Irak. Predpoludním, teda na záver tretieho zasadania boli zvolení členovia komisie pre záverečné posolstvo.
V priebehu zasadania biskupi vyjadrili solidaritu s obyvateľmi Afganistanu, ktorý síce nie je zastúpený na synode pre Blízky východ, ale jeho obyvatelia trpia vojnovými konfliktami. Ďalšou témou bola spolupráca blízkovýchodných cirkví s cirkvami regiónu Maghreb- afrického regiónu na severe Sahary, západne od Nílu, teda štáty Maroko, Západní Sahara, Alžírsko, Tunisko, Líbya a Mauretánia.

Na synode sa ďalej hovorilo o rozhodujúcom vplyve médií: vďaka nim možno medzi obyvateľstvom šíriť základné znalosti o občianstve, rovnosti a prijímaní rozdielnosti, ako aj vyhnúť sa manipulácii davu a jeho smerovaniu k extrémizmu. Dialóg medzi kresťanmi a moslimami môže byť obohatením pre obe strany: kresťania sa môžu priučiť väčšej horlivosti a moslimovia zase kritickému čítaniu Koránu. Synodálni otcovia odsúdili akékoľvek provokačné aktivity voči Islamu a ocenili aktivity skautov, na ktorých sa podieľajú chlapci bez ohľadu na to, ktoré náboženstvo vyznávajú.
Potom nasledovali informácie o vzdelávaní, ktoré katolícka cirkev na Blízkom východe poskytuje i chudobným. Cirkev v tejto oblasti spravuje asi tisíc vzdelávacích zariadení s asi 600 tisíci študentov, štyri univerzity, osem cirkevných inštitúcii a najmenej 10 seminárov patriacich rôznym rítom.

V priebehu včerajšieho popoludňajšieho zasadania sa na synode hovorilo o vzťahoch Blízkeho východu s inými časťami sveta. V piatich príspevkoch na túto téma dominovala téma migrácie. Kresťania z tejto oblasti odchádzajú do celého sveta. Bola preto ocenená podpora, ktorou Caritas Internationalis poskytuje tým, ktorí žijú v diaspóre. rovnako bol položený dôraz na potrebu uchovania dedičstva kresťanskej kultúry na Blízkom východe ako aj šírenie povedomia o problematike kresťanov na Blízkom východe medzi veriacimi predovšetkým v Európe. V závere bola prednesená výzva k lepšej formácii laikov i kňazov k spoločnej misijnej činnosti. Tej napomáha tiež liturgia zakorenená v tradícii. Cirkev na Blízkom východe nesmie mať strach ani sa hanbiť hlásať evanjelium. Božie slovo by malo byť základom každej výchovy, vyučovania a dialógu, ktoré vedú k budovaniu pokojnej civilizácie, zaznelo v synodálnej aule. –pd-