Benedikt XVI. mládeži a rodinám v Palerme

Taliansko (5. októbra, RV) – Benedikt XVI. navštívil v uplynulú nedeľu Palermo. Popoludní o 17.00 hod. sa stretol v miestnej katedrále s kňazmi a rehoľníkmi. O 18. hodine nasledovalo stretnutie s mládežou a rodinami na námestí Politeama. Ponúkame vám úplný text jeho príhovoru:

Drahí mladí a drahé rodiny Sicílie!

Pozdravujem vás s veľkou srdečnosťou a radosťou! Vďaka za vašu radosť a za vašu vieru. Toto stretnutie s vami je posledné na mojej dnešnej návšteve Palerma, ale v istom zmysle je centrálne. Práve táto príležitosť, totiž regionálne stretnutie mládeže a rodín, bola dôvodom, pre ktorý ste ma pozvali. A tak dnes musím začať od tejto udalosti a robím to najprv poďakovaním Mons. Mariovi Russottovi, biskupovi z Caltanissetta, ktorý je regionálnym delegátom pre pastoráciu mládeže a rodín a dvom mladým Giorgie a Davidovi. Váš pozdrav, drahí priatelia, znamenal čosi viac. Bol zdelením viery a nádeje. Srdečná vďaka. Rímsky biskup prichádza utvrdzovať kresťanov vo viere, ale sám sa potom vracia domov utvrdený vašou vierou, vašou radosťou a vašou nádejou.

Nuž, mládež a rodiny. Musíme vziať vážne toto stretnutie, tieto spoločné chvíle, ktoré nemôžu byť len príležitostné či funkčné. Majú svoj ľudský, kresťanský a cirkevný zmysel. Nechcel by som začať úvahou, ale svedectvom, prežitým a vysoko aktuálnym príbehom. Myslím, že všetci viete, že v sobotu 25. septembra bolo v Ríme blahorečené talianske dievča Chiara Badanová. Pozývam vás, aby ste sa s ňou zoznámili: jej život bol krátky, ale je nádherným posolstvom. Chiara sa narodila roku 1971 a zomrela roku 1990 pre nevyliečiteľnú chorobu. Devätnásť rokov života, lásky a viery. Posledné dva roky boli plné bolesti, ale vždy v láske a svetle, svetle, ktoré okolo seba šírila a ktoré vychádzalo z vnútra: z jej srdca naplneného Bohom! Ako je to možné? Ako môže 17 - 18 ročné dievča znášať takéto ľudsky beznádejné utrpenie a šíriť okolo seba lásku, vyrovnanosť, pokoj a vieru? Evidentne tu ide o milosť Božiu, ale táto milosť bola tiež pripravovaná a sprevádzaná ľudskou spoluprácou. Samozrejme, spoluprácou samotnej Chiary, ale tiež jej rodičov a ich priateľov.

Predovšetkým však rodičmi a rodinou. Dnes to chcem obzvlášť zdôrazniť. Rodičia blahoslavenej Chiary Badanovej žijú, boli v Ríme na blahorečení – a stretol som sa s nimi osobne. Sú svedkami základnej skutočnosti, ktorá vysvetľuje všetko: ich dcéra bola naplnená svetlom Božím! A toto svetlo, ktoré vychádza z viery a lásky, v nej po prvý raz zažali oni: otec a matka zažali v duši svojej dcéry plamienok viery a pomáhali Chiare, aby ho mala stále zažatý aj v ťažkých chvíľach rastu a osobitne vo veľkej a dlhej skúške utrpenia, ktorú podstúpila tiež ctihodná Maria Carmelina Leoneová, ktorá zomrela v 17. rokoch. Drahí priatelia, to je prvé posolstvo, ktoré vám chcem odovzdať: vzťah medzi rodičmi a deťmi – ako viete – je základom. Avšak nie len kvôli správnej tradícii, o ktorej viem, že si ju Sicílčania veľmi ctia. Ide o niečo viac. Niečo, o čom nás učil sám Ježiš: ide o fakľu viery, ktorá sa odovzdáva z generácie na generáciu, plameň, ktorý je prítomný aj pri obrade krstu, keď kňaz hovorí: „Prijmite svetlo Kristovo....veľkonočné znamenie....plameň, ktorý je stále treba živiť.“

Rodina je základom toho, aby v ľudskej duši vyklíčil prvý zárodok zmyslu života. Klíči vo vzťahu k matke a k otcovi, ktorí nie sú pánmi života svojich detí, ale prvými spolupracovníkmi Boha pri odovzdávaní života a viery. Príkladným a mimoriadnym spôsobom k tomu došlo v rodine blahoslavenej Chiary Badanovej, ale deje sa to v mnohých iných rodinách. Aj na Sicílii existujú nádherné svedectvá mladých, ktorí vyrástli ako krásne, kvitnúce rastliny po tom, čo vyklíčili v rodine s Pánovou milosťou a ľudskou spoluprácou. Myslím na blahoslavenú Pinu Surianovú, na ctihodnú Mariu Carmelinu Leoneovú a Mariu Margrovú - veľké vychovávateľky, a na Božích služobnikov ako Rosario Livatino, Mario Giuseppe Restivo a na mnoho mladých, ktorých poznáte! Ich činy sa často nedostanú do spravodajstiev, pretože zlo robí väčší hluk. Sú však silou a budúcnosťou Sicílie! Človeka predstavuje veľmi výstižne obraz stromu. Biblia ho používa napríklad v Žalmoch. Prvý Žalm hovorí: „Blažený človek, čo v zákone Pánovom má záľubu... Je ako strom zasadený pri vode, čo prináša ovocie v pravý čas“ (porov. Žalm 3). Témy „vodného prúdu“ môžu byť „riekou“ tradície, „riekou“ viery, z ktorej sa čerpá životná miazga. Drahí mladí zo Sicílie, buďte stromami, ktoré zapúšťajú korene v „rieke“ dobra! Nemajte strach odporovať zlu! Spoločne budete ako les, ktorý rastie možno v tichosti, ale má schopnosť prinášať plody, prinášať život a hĺbkovo obnovovať vašu krajinu! Neverte sugesciám mafie, ktorá je cestou smrti, nezlučiteľnou s evanjeliom, ako naší biskupi už toľko krát povedali a stále hovoria!

Apoštol Pavol používa tento obraz v Liste Kolosanom, kde nabáda kresťanov, aby boli „zakorenení v Kristovi, utvrdení vo viere“ (porov. Kol. 2,7). Vy mladí viete, že tieto slová sú témou môjho posolstva ku Svetovým dňom mládeže, ktoré budú na budúci rok v Madride. Obraz stromu nám hovorí, že každý z nás potrebuje úrodnú pôdu, kam zapustí svoje korene, pôdu bohatú na živiny, ktoré dávajú rast osobe: sú to hodnoty, ale predovšetkým je to láska a viera, poznanie pravej tváre Božej, vedomie, že on nás miluje nekonečne, verne a trpezlivo až k vydaniu svojho života za nás. V tomto zmysle je rodina „malou cirkvou“, pretože odovzdáva Boha, odovzdáva Kristovu lásku silou sviatosti manželstva. Božia láska, ktorá spája muža a ženu a robí z nich rodičov, je schopná vzbudiť v srdci detí zárodok viery, teda svetlo hlbokého zmyslu života.

A to je ďalšia dôležitá pasáž, ktorú môžem len naznačiť. Aby bola rodina „malou cirkvou“, musí byť zasadená do „veľkej Cirkvi“, teda do rodiny Božej, ktorú prišiel vytvoriť Kristus. Aj o tom svedčí blahoslavená Chiara Badanová, ako aj všetci mladí svätí a blahoslavení: spoločne s vlastnou rodinou je základom aj veľká rodina Cirkvi, ktorú možno stretnúť a zakúsiť vo farskom spoločenstve, v diecéze. Pre blahoslavenú Pinu Surianovú to bola Katolícka akcia, ktorá rozsiahlo pôsobí v tejto zemi, pre Chiaru Badanovú hnutie Fokoláre. Aj cirkevné hnutia a združenia totiž neslúžia sami sebe, ale Kristovi a Cirkvi.

Drahí priatelia! Poznám vaše ťažkosti v súčasnom sociálnom kontexte, ktoré sú ťažkosťami dnešných mladých a rodín, osobitne na juhu Talianska. Poznám tiež nasadenie, ktorým reagujete na tieto problémy a čelíte im, sprevádzaní svojimi kňazmi, ktorí sú vám autentickými otcami a bratmi vo viere, ako bol don Pino Puglisi. Ďakujem Bohu, že som sa s vami stretol, pretože kde sú mladí a rodiny, ktoré si volia cestu evanjelia, tam je nádej. A vy ste znamením nádeje nie len pre Sicíliu, ale pre celé Taliansko. Priniesol som vám svedectvo o svätosti a vy mi ponúkate svoje: tváre toľkých mladých ľudí tejto zeme, ktoré milujú Krista s evanjeliovým radikalizmom; vaše samotné tváre sú ako mozaika! To je najväčší dar, ktorý sme dostali: byť Cirkvou, byť v Kristovi znamením a nástrojom jednoty, pokoja a pravej slobody. Nikto nám túto radosť nemôže zobrať! Nikto nám nemôže vziať túto silu! Odvahu, drahá mládež a drahé rodiny Sicílie! Buďte svätí! V škole Márie, našej Matky sa dajte plne k dispozícii Bohu, nechajte sa utvárať jeho Slovom a jeho Duchom a buďte naďalej a vždy soľou a svetlom tejto svojej milovanej krajiny. Ďakujem!

Preložil: Peter Dufka