P. Milan Bubák SVD
sa vo svojom cykle Spiritualita súčasného človeka venuje otázke: Fundamentálny
postoj Robenie rozhodnutí je snáď najťažšou úlohou nášho života. Je tomu tak
preto, že pri rozhodovaní sa rozhodujeme nielen pre vec, ktorá sa nám páči, ale i
pre dôsledky, ktoré z tohto rozhodnutia potom v budúcnosti prídu. Rozhodnúť alebo
nerozhodnúť sa pre vec je veľmi ľahké, pretože to všetko závisí od toho, či sa nám
vec vo chvíli rozhodovania páči alebo nie, či je nám sympatická alebo nie. No nakoľko
sa hovorí, že nie je všetko zlato, čo sa blyští, dôsledky nášho rozhodnutia začnú
prichádzať skoro, a ak nebolo urobené zrelo, do nášho života príde bremeno, ba niekedy
priam peklo. To je dôvod, prečo sa niektorí ľudia radšej vzdajú rozhodovaní. Poznáte
možno zopár takých, ktorí obrazne povedané postávajú namieste ako paralyzovaní, lebo
nevedia, či vykročiť doprava alebo doľava, či dozadu alebo dopredu. Alebo sú takí,
ktorí bremeno rozhodovania o svojom vlastnom života odovzdajú iným a od nich očakávajú,
že urobia rozhodnutia, ktoré majú urobiť oni sami namiesto nich. Je to veľmi pohodlné,
lebo keď to vyjde, sú spokojní, keď nie, majú koho obviňovať. Nech je to však
akokoľvek, neschopnosť robiť rozhodnutia nás udržuje na úrovni detí. Človek, ktorý
nie je ochotný prežívať agóniu rozhodovania a odmieta riskovať sa nikdy nestal dospelým
človekom a vlastne nikdy neopustil väzenie detskosti. Nie všetky rozhodovania
sú rovnaké. Medzi všetkými rozhodnutiami, ktoré v živote robíme, je jedno, ktoré je
najdôležitejšie, ba ktoré je bázou pre všetky ostatné. Toto rozhodnutie nám sformuluje
horizont a vytvorí rámec celému nášmu životu. Všetky svoje ostatné rozhodnutia robíme
potom v rámci tohto svojho základného rozhodnutia. V morálnej teológii sa toto rozhodnutie
nazýva fundamentálny postoj (lat. optio fundametalis). Fundamentálnym
postojom dáme svojmu životu základnú orientáciu, ucelený zmysel. Život človeka
je jednotným celkom. Cez všetky naše skutky, činy, aktivity a rozhodnutia sa tiahne
jedna červená niť. V živote každého človeka jestvuje princíp, hlboká životná orientácia,
životný ideál, ktorý človek chce naplniť a ktorému sú všetky ostatné hodnoty a rozhodnutia
podriadené. Základný životný postoj nie je teda nejakým konkrétnym činom, ktorý by
predchádzal všetky ostatné konkrétne činy. Je to postoj, báza, stojaca pod všetkými
ostatnými činmi a akási elementárna orientácia, ktorá je nenápadne prítomná vo všetkých
rozhodnutiach nášho života. Slovo postoj (optio) je vybraté úmyselne namiesto
slova rozhodnutie, pretože jeho význam je širší a hlbší, ako význam slova rozhodnutie.
Nemieri totiž na žiadny konkrétny cieľ, ale objíma zmysel, ktorý človek zamýšľa položiť
na svoj život, a orientáciu vtlačenú do všetkých svojich aktivít. Postoj, alebo
latinsky optio je akási optika, videnie, orientácia. Povedať, že tento postoj je
základný, poukazuje na fakt, že sa dotýka jadra a definitívnych základov ľudskej
existencie, vzťahu človeka k sebe samému a k Bohu. Vyjadruje dilemu medzi dvoma protikladnými
možnosťami, ktoré – podľa sv. Tomáša Akvinského – sa dajú zredukovať na rozhodnutie
pre Boha alebo proti nemu. Toto rozhodnutie nemusí byť vždy explicitné, tzn. Jasne
naformulované. Keď sa ja napríklad rozhodnem pre krádeže, podvody, podrazy, toto v
podstate znamená, že som sa rozhodol proti Bohu, alebo aspoň nie pre Boha. A cieľ
takéhoto života bude presne taký ako jeho smerovanie. Fundamentálny postoj teda, či
už urobený jasne alebo nejasne, formuje základný rámec pre všetky naše budúce rozhodnutia.
Človek je nasmerovaný na konečný cieľ a nie na nejaké konkrétne „dobrá“.
Každým jedným činom, ktorý vykonáme, prispievame k tomu, čím sme ako ľudské osoby.
Svoj cieľ si vyberáme tým, že si vyberáme prostriedky. Ak človek hovorí: „Chcem to
a to,“ lenže jeho skutky nevedú k cieľu, o ktorom hovorí, môžeme iba uzavrieť, že
on v skutočnosti nechce to, o čom hovorí, alebo že v skutočnosti chce niečo iné, o
čom on síce vie, ale o tom nehovorí. Naše rozhodnutia sú buď vyjadrením nášho
ja, alebo sú produktom nášho ja. Každé jedno rozhodnutie zjavuje
našu pravú vnútornú osobu a náš základný postoj a zároveň nás robí tým, čím sme. Robert
Vitek je veľkým futbalistom, ktorý dal veľa gólov. Alebo môžeme to povedať aj inak,
každým novým gólom Robert Vitek sa stával veľkým futbalistom. Určite by sme
ho nevolali veľkým futbalistom, ak by nikdy nedal ani jeden gól. S nami je to podobne:
naše malé rozhodnutia sú vyjadrením orientácie nášho života, ale našu životnú
orientáciu zároveň aj definujú. Keď sa rozhodneš oklamať, nerozhodol si
sa iba pre nejaký izolovaný čin. Rozhodol si sa zároveň stať sa typom
človeka, ktorý je schopný klamať. Nejestvuje niečo také ako čestný človek, ktorý robí
nečestné veci. Človek, ktorý zo zvyku robí nečestné veci, je nečestným človekom. Ako
povedal Kristus: „Či oberajú z tŕnia hrozná alebo z bodliakov figy? Tak každý dobrý
strom rodí dobré ovocie, kým zlý strom rodí zlé ovocie. Dobrý strom nemôže rodiť zlé
ovocie a zlý strom nemôže rodiť dobré ovocie. Teda po ich ovocí ich poznáte.“ (Mt
7, 16-20) Naše skutky sú prejavom toho, kto sme. Náš životný štýl – súčet našich skutkov
a postojov – je najjasnejším vonkajším vyjadrením nášho základného životného postoja.
Otočky o 180 stupňov sú v živote zriedkavé. Bežnejšie je to, že sa meníme po troche,
takmer nepostrehnuteľne. Judáš sa nenarodil ako zradca, ani Terézia Avilská ako svätá.
Veľkodušný človek sa postupne, nenápadne a v malých veciach môže stávať človekom čím
ďalej tým menej veľkodušným. Sebecký človek môže tiež zo svojho sebectva vyrastať
tým, že sa v nespočetných každodenných situáciách bude čím ďalej tým viac rozhodovať
pre to, čo je dobré a veľkodušné. V každom jednom slobodnom čine je náš základný životný
postoj buď potvrdzovaný, upravovaný alebo menený. Milan Bubák, SVD