Bohatstvo a náboženstvo

Zamyslenie nad liturgickými čítaniami nasledujúcej 26. nedele v Cezročnom období. Pripravil Juraj Vittek, duchovný správca SKM v Ríme.

Čítania nasledujúcej nedele by nás mylne mohli priviesť k názoru, že Božie Slovo hovorí o tom, že chudobní budú odmenení a bohatí budú potrestaní: v Ježišovom podobenstve sa boháč škvarí v pekle a chudobný Lazár sa teší v nebi. Nečudo, že mnohí v tomto podobenstve mylne vidia zárodky marxistického komunizmu. Treba byť veľmi ostražití: v skutočnosti Božie Slovo nedáva do protikladu chudobných a bohatých. Dáva do protikladu bohatstvo a náboženstvo. Hlavné zlo bohatstva nespočíva v tom, že spôsobuje chudobu. Hlavné zlo bohatstva spočíva v tom, že zatvára ľudské srdce náboženstvu. A toto zlo ateistický komunizmus, ktorý chcel liečiť zlo bohatstva, nielen nezničil, ale naopak rozvinul. Urobil z človeka iba článok v ekonomickom rozvoji a tak sa náboženská úcta k Bohu premenila na „česť práci“. A tak sa náboženstvo nahradilo uctievaním pokroku.

Ježišovo podobenstvo o boháčovi a Lazárovi sa obracia na farizejov, ktorí mali radi peniaze, a posmievali sa mu. Celé podobenstvo sa nesie v duchu židovského náboženstva, ktorého praotcom vo viere bol Abrahám. Farizeji sa považovali za horlivích vo viere. V skutočnosti ich bohatstvo robilo neschopnými náboženskej horlivosti. V skutočnosti je to Lazár, ktorý skončí v lone Abraháma, ktorý sa stane duchovným dedičom Abrahámovej viery. Boháč a jeho rodina neuveria, ani keď niekto vstane z mŕtvych. Ježiš prišiel naplniť židovské náboženstvo svojím učením, svojou smrťou a zmŕtvychvstaním, ale tí, ktorí sa považovali za nábožensky najhorlivejších, ho vysmievali. Ježišovi vadí to, že srdce topiace sa v majetku sa stáva nábožensky mŕtvym. Preto prvým blahoslavenstvom je: Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo. Minulú nedeľu sme čítali Ježišove slová, ktoré sa nachádzajú v Lukášovom evanjeliu o pár riadkov vyššie: “Nemôžete slúžiť Bohu aj mamone.” Mamona znie v hebrejčine ako „mamon“. Je príbuzné slovu často používanému v našom náboženstve, slovu „Amen“. Týmto slovom prejavujeme našu náboženskú vieru a dôveru. Mamona je bohatstvo, v ktorom človek hľadá istotu. Nemusia to byť nevyhnutne iba peniaze, i keď sú nimi často práve peniaze. Je to všetko, do čoho človek vkladá svoju istotu a dôveru, sú to vlastne modly nášho života.

Kľúčom k čítaniu Božieho Slova nasledujúcej nedele môže byť pre nás výrok svätého Filipa Neriho: „Boh vám nezabudne dať majetok, ale dávajte pozor, keď budete mať majetok, aby vám nechýbal duch. Keď budete sledovať majetok a budete chcieť peniaze, nebudem sa o vás starať, pretože majetok bez dôležitej ostražitosti robí človeka neschopným ducha.“ Svätý Pavol v druhom čítaní reaguje na toto zlo majetku: „koreňom všetkého zla je láska k peniazom; niektorí po nich pachtili, a tak zablúdili od viery“. Boží človek má utekať pred tým, aby ho ovládol majetok, lebo inak stratí zmysel pre Božie veci, svätosť, vieru, lásku, trpezlivosť, miernosť. Mnohé súdy vynášané nad bohatými, sú vlastne často motivované túžbou po tom istom bohatstve. Ježišov súd nie je súdom tohto druhu. Ježišovo podobenstvo je prejavom veľkej starosti o bohatých, ktorí sú vo veľkom nebezpečenstve. Boh chce ochrániť bohatých pred ich bohatstvom. V severnej Afrike vraj chytajú poľovníci opice tak, že do kokosového orecha vydlabú malú dieru, naplnia ho orieškami a priviažu na strom. Opicu oriešky prilákajú, a keď strčí ruku dovnútra, aby si nabrala plnú hrsť orieškov, von ju už nemôže vytiahnuť, lebo diera je menšia ako jej zovretá päsť. Poľovníci rátajú s tým, že opica nechce z ruky vypustiť korisť, a tak sa sama stáva korisťou. Keby vypustila to, po čom túži, zachránila by sa. Človek sa ľahko stáva korisťou svojej vlastnej chtivosti a napokon zostáva uväznený vo svojej osamelosti, neschopný vzťahu s Bohom ani s ľuďmi.

A Ježiš nás prišiel vymaniť z tohto väzenia nášho srdca, ktoré je stvorené pre lásku. Blahoslavená matka Tereza z Kalkaty pochopila, že problémy človeka nevyrieši revolúcia, ktorá zoberie peniaze bohatým a dá ich chudobným. Pochopila, že problémy človeka vyrieši iba uzdravujúca láska, ktorú v Kristovi Boh rozlieva do našich sŕdc. Táto apoštolka chudobných povedala: „Keď je človek nechcený, nemilovaný, zanedbaný, všetkými zabudnutý, to je, myslím, väčší hlad, väčšia chudoba, ako keď človek nemá čo jesť. Najhoršou chudobou je osamelosť a pocit, že nie sme milovaní. Vo svete je väčší hlad po láske a ocenení než po chlebe. Niekedy si myslíme, že chudoba je iba byť hladný, nahý a bez domova. Chudoba tých, ktorí sú nechcení, nemilovaní a zanedbávaní, je tá najväčšia chudoba. Tento druh chudoby musíme začať liečiť vo svojich domovoch.“

V Ježišovom podobenstve je jeden zaujímavý detail. Spomína sa iba meno chudobného Lazára. Boháčovo meno sme sa dodnes nedozvedeli. V Božom pohľade bohatstvo nedáva človeku žiadnu dôležitosť. V myslení tohto sveta je to naopak. Bez peňazí som nikto. Za peniaze si kúpim meno, dôležitosť, obdiv i priateľov. Takáto logika však v skutočnosti produkuje celebrity bez mena, bez lásky, bez vzťahov, ľudí zakliesnených vo svojej samote. Matka Tereza vstúpila do Božieho pohľadu na človeka: „Snažím sa dávať chudobným ľuďom to, čo si bohatí môžu zadovážiť za peniaze. Nie malomocného by som sa nedotkla ani za tisíc libier; ale veľmi rada sa o nich starám z lásky k Bohu.“