Benedikt XVI. na generálnej audiencii o apoštolskej návšteve Veľkej Británie
Vatikán (22. septembra, RV) – Pápež Benedikt XVI. dnes na Námestí sv. Petra
predniesol počas generálnej audiencie nasledujúcu katechézu: Drahí bratia a sestry!
Dnes
by som sa rád vrátil k mojej apoštolskej ceste do Spojeného Kráľovstva, ktorú som
s Božou pomocou absolvoval v uplynulých dňoch. Bola to oficiálna návšteva a do istej
miery tiež púť do srdca dejín a súčasnosti národa Britov, národa bohatého na kultúru
i vieru. Bola to historická udalosť, ktorá otvorila novú, dôležitú fázu v dlhom a
komplexnom príbehu vzťahov medzi týmto národom a Svätou Stolicou. Hlavným cieľom návštevy
bolo blahorečenie kardinála Johna Henryho Newmana, jedného z najvýznamnejších Angličanov
posledných čias, vynikajúceho teológa a muža Cirkvi. Slávnosť blahorečenia bola teda
najvážnejším momentom celej apoštolskej cesty. Inšpiráciou pre jej tému sa stalo motto
na Newmanovom kardinálskom erbe: „Srdce sa prihovára srdcu“. Počas štyroch krásnych
a intenzívnych dní, ktoré som prežil v tejto vzácnej krajine, bolo pre mňa veľkou
radosťou, že som sa mohol prihovoriť srdcu obyvateľov Spojeného Kráľovstva. Oni sa
zase prihovorili môjmu srdcu, predovšetkým svojou prítomnosťou a svedectvom svojej
viery. Mal som možnosť vidieť, aké je kresťanské dedičstvo stále silné a aktívne v
každej oblasti spoločenského života. Srdce Britov aj ich život je otvorený pre skutočnosť
Boha a možno u nich nájsť mnohé prejavy zbožnosti, ktoré moja návšteva ešte viac zdôraznila.
Už od prvého dňa pobytu v Spojenom kráľovstve a počas celého obdobia mojej
návštevy sa mi všade dostávalo srdečného prijatia zo strany predstaviteľov krajiny
ako aj rôznych spoločenských ustanovizní, od zástupcov rozličných náboženských vierovyznaní
a predovšetkým od bežných ľudí. Osobitným spôsobom myslím na veriacich katolíckeho
spoločenstva a na ich pastierov, ktorí sa aj napriek tomu, že v krajine tvoria menšinu,
tešia úcte a vážnosti a snažia sa o radostné ohlasovanie Ježiša Krista: šíria Pánovu
slávu a získavajú si hlas predovšetkým medzi najbiednejšími. Všetkým chcem znovu a
čo najsrdečnejšie poďakovať za ich nadšenie, ktoré prejavili a za chvályhodné úsilie,
ktoré vydali, aby bola moja návšteva úspešná: spomienka na to zostane navždy v mojom
srdci.
Mojou prvou zastávkou bol Edinburg, kde som sa stretol s jej Veličenstvom
kráľovnou Alžbetou II, ktorá ma spolu so svojím manželom, vojvodom z Edinburgu, prijala
s veľkou zdvorilosťou v mene celého britského ľudu. Bolo to veľmi srdečné stretnutie,
poznačené vyjadrením našich spoločných starostí, ktoré sa týkajú dobra národov celého
sveta a úlohy kresťanských hodnôt v spoločnosti. V historickom hlavnom meste Škótska
som obdivoval krásne umelecké diela, ktoré sú svedectvom bohatej tradície a hlbokých
kresťanských koreňov. O tomto som sa zmienil aj v príhovore jej Veličenstvu a štátnym
predstaviteľom, pripomenúc, že kresťanské posolstvo sa stalo integrálnou súčasťou
jazyka, myslenia i kultúry ľudí žijúcich na britských ostrovoch. Hovoril som tiež
o úlohe, ktorú Veľká Británia zohrala a stále zohráva v medzinárodnej sfére a spomenul
som aj dôležitosť krokov, ktoré boli podniknuté pre dosiahnutie spravodlivého a trvalého
mieru v Severnom Írsku.
Počas pobytu v Edinburgu ma potešila radostná atmosféra,
ktorú oživili aj deti a mladí ľudia. Následne som sa presunul do Glasgowa, do mesta
plného nádherných parkov. Tu som celebroval prvú svätú omšu počas mojej návštevy,
a to práve v Bellahoustonskom parku. Bol to okamih intenzívneho duchovného zážitku,
veľmi dôležitý pre všetkých katolíkov tejto krajiny, a to aj z toho dôvodu, že práve
na daný deň pripadla liturgická spomienka svätého Niniana, prvého evanjelizátora Škótska.
Liturgickému zhromaždeniu, ktoré sa zišlo na tejto spoločnej modlitbe obohatenej tradičnými
melódiami a krásnym spevom, som pripomenul dôležitosť evanjelizácie kultúry, a to
predovšetkým v našich časoch, keď sa šíriaci relativizmus stále viac pokúša zatieniť
nemennú pravdu o prirodzenosti človeka.
Na druhý deň sa začala moja návšteva
Londýna. Tu som sa najskôr stretol s predstaviteľmi katolíckeho školstva, ktoré zohráva
dôležitú úlohu vo vzdelávacom systéme celej krajiny. V autenticky rodinnej atmosfére
som sa prihovoril prítomným vyučujúcim a pripomenul som im dôležitosť viery pri formovaní
zrelých a zodpovedných občanov. Mladých, ktorí ma vo veľkom počte prijali so sympatiami
a entuziazmom, som povzbudil, aby si nestavali malé ciele, aby sa neuspokojili s pohodlným
výberom, ale aby sa upriamili na čosi väčšie, na hľadanie opravdivého šťastia, ktoré
možno nájsť jedine v Bohu. Počas nasledujúceho stretnutia so zástupcami rozličných
náboženstiev, ktoré sú najviac početné v Spojenom kráľovstve, som pripomenul nevyhnutnú
potrebu úprimného dialógu, pri ktorom musíme zachovať princíp vzájomnosti, inak neprinesie
skutočné ovocie. Zároveň som vyzdvihol snahu o svätosť ako spoločnú pôdu pre všetky
náboženstvá – pôdu, na ktorej možno upevňovať priateľstvo, dôveru a spoluprácu.
Bratská
návšteva arcibiskupa z Canterbury bola príležitosťou pripomenúť si spoločnú snahu
zameranú na vydávanie svedectva o kresťanskom posolstve, ktoré spája tak katolíkov,
ako aj anglikánov. Po nej nasledoval jeden z najvýznamnejších okamihov apoštolskej
cesty: stretnutie vo veľkom salóne britského Parlamentu. Boli na ňom predstavitelia
rozličných inštitúcií, politici, diplomati, zástupcovia akademických a náboženských
obcí, ako aj osobnosti kultúrneho a obchodného života. Na tomto tak prestížnom mieste
som zdôraznil, že náboženstvo by pre zákonodarcov nemalo byť problémom, ktorý treba
riešiť, ale skôr faktorom, ktorý živo prispieva k dejinnému napredovaniu a verejnej
diskusii celého národa – a to predovšetkým z toho hľadiska, že zdôrazňuje etické
princípy pri rozhodovaní o rozličných oblastiach spoločenského života.
V
rovnako slávnostnej atmosfére som potom navštívil Westminsterské opátstvo: bolo to
po prvý raz, čo nástupca svätého Petra zavítal na toto miesto bohoslužby, ktoré je
symbolom starovekých kresťanských koreňov celej krajiny. Modlitba vešpier prednesená
spolu s rozličných kresťanskými spoločenstvami Spojeného Kráľovstva bola dôležitým
okamihom pre vzťahy medzi Katolíkmi a Anglikánskou komunitou. Keď sme si spoločne
uctili hrob svätého Eduarda Vyznavača, zbor spieval „Congregavit nos in unum Christi
amor“ (nech nás spojí v jedno Kristova láska – pozn. prekl.) a my sme spoločne
chválili Boha, ktorý nás vedie po ceste k plnej jednote.
V sobotu ráno som
sa stretol s predsedom vlády a potom s viacerými hlavnými predstaviteľmi britského
politického života. Nasledovalo eucharistické slávenie vo Westminsterskej katedrále,
zasvätené najdrahšej Krvi Kristovej. Bol to neobyčajný okamih viery a modlitby, ktorý
zároveň zdôraznil bohatú a vzácnu tradíciu „rímskej“ a „anglickej“ liturgickej hudby:
mali na nej účasť rozličné súčasti Cirkvi, duchovne zjednotené so zástupmi veriacich
počas celej kresťanskej histórie tejto krajiny. Mal som veľkú radosť, že na svätú
omšu prišlo aj veľké množstvo mladých ľudí, ktorí ju slávili spolu s nami pred katedrálou.
Ich prítomnosť bola plná entuziazmu, zároveň pozorná i napätá; ukázali, že chcú byť
súčasťou nového obdobia odvážnych svedectiev, činnej solidarity a štedrého angažovania
sa v službe evanjelia.
Na apoštolskej nunciatúre som mal stretnutie s niekoľkými
obeťami zneužívania zo strany predstaviteľov kléru a rehoľných spoločenstiev. Bol
to intenzívny okamih dojatia a modlitby. Hneď potom som sa stretol so skupinou odborníkov
a dobrovoľníkov starajúcich sa o ochranu detí a mládeže v cirkevnom prostredí, ktorá
je mimoriadne dôležitým aspektom pastoračnej činnosti Cirkvi. Poďakoval som sa im
a povzbudil ich, aby pokračovali vo svojej práci, ktorá zapadá do dlhej tradície Cirkvi
v starostlivosti o vzdelanie a formáciu nových generácií. V Londýne som ešte navštívil
dom odpočinku pre seniorov, ktorý vedú Malé sestry chudobných, so vzácnym prispením
mnohých zdravotných sestier a dobrovoľníkov. Toto centrum starostlivosti je znakom
veľkej úcty, ktorú Cirkev vždy mala pre ľudí v pokročilom veku, ako aj vyjadreným
snahy britských katolíkov rešpektovať život bez ohľadu na vek a pomery.
Ako
som už spomenul, vrcholom mojej návštevy v Spojenom kráľovstve bolo blahorečenie kardinála
Johna Henryho Newmana, slávneho syna Anglicka. Predchádzala mu osobitná príprava,
modlitbová vigília v sobotu večer v londýnskom Hyde Parku, v atmosfére hlbokého sústredenia.
Veriacim, predovšetkým mladým, som znovu predstavil obdivuhodnú postavu kardinála
Newmana, intelektuála a veriaceho, ktorého duchovný odkaz možno zhrnúť vo svedectve
o tom, že cesta svedomia nie je uzavretie sa do vlastného „ja“, ale otvorenie, obrátenie
sa a poslušnosť voči tomu, ktorý je Cestou, Pravdou a Životom. Obrad blahorečenia
sa uskutočnil v Birminghame, uprostred slávenia nedeľnej eucharistie, v prítomnosti
veľkého počtu ľudí, ktorí prišli z celej Veľkej Británie a z Írska, ako aj z mnohých
iných krajín. Táto dojímavá udalosť ešte viac zdôraznila postavu učenca veľkého významu,
vynikajúceho spisovateľa a básnika, Božieho vedátora, ktorého myšlienky osvietili
mnoho svedomí a ešte aj dnes sa tešia neobyčajnému obdivu. Nech sa práve ním nechávajú
inšpirovať veriaci i cirkevné spoločenstvá celého Spojeného kráľovstva, aby aj v našich
dňoch táto vzácna zem naďalej prinášala bohaté ovocie evanjeliového života.
Stretnutie
s Biskupskou konferenciou Anglicka a Škótska ukončilo tento deň veľkej slávnosti a
intenzívneho spoločenstva sŕdc pre katolíkov vo Veľkej Británii.
Drahí bratia
a sestry, počas tejto mojej návštevy v Spojenom kráľovstve som chcel ako vždy na prvom
mieste povzbudiť katolícke spoločenstvo, aby sa neúnavne snažilo brániť nemenné morálne
pravdy, ktoré pochádzajú z evanjelia a ním osvietené a potvrdené vytvárajú základ
skutočne ľudskej, spravodlivej a slobodnej spoločnosti. Snažil som sa tiež prihovoriť
k srdcu všetkých obyvateľov Spojeného kráľovstva, nikoho nevynímajúc – hovoriac o
pravdivej skutočnosti človeka, o jeho najhlbších potrebách, o jeho poslednom cieli.
Keď som sa obracal na obyvateľov tejto krajiny, ktorá je križovatkou svetovej kultúry
a ekonomiky, mal som na mysli celý západný svet, snažil som sa viesť dialóg s názormi
súčasnej civilizácie a prezentovať neustálu novosť evanjelia, ktorým je táto civilizácia
preniknutá. Táto apoštolská cesta vo mne potvrdia jedno hlboké presvedčenie: staré
národy Európy majú kresťanskú dušu, ktorá je zjednotená s „géniom“ a dejinami jednotlivých
národov – a Cirkev neprestáva pracovať na tom, aby naďalej udržala túto duchovnú a
kultúrnu tradíciu.
Blahoslavený John Henry Newman, ktorého postava a spisy
ešte aj dnes ukrývajú úžasnú aktuálnosť, si zaslúži pozornosť všetkých. Podporoval
úmysly a snahy kresťanov, aby „šírili Kristovu vôňu, aby celý ich život bol vyžarovaním
jeho života“ – ako múdro napísal v svojej knihe Vyžarovanie Krista.