Príhovor Benedikta XVI. na stretnutí so zástupcami občianskej spoločnosti
Veľká Británia (17. septembra, RV) - Po 17- tej hodine miestneho času sa pápež
premiestnil do Westminsterskej siene s takmer tisícročnou históriou v londýnskej štvrti
Westminster. Práve tam mal Svätý Otec na programe stretnutie so zástupcami občianskej
spoločnosti, akademickej obce, kultúrneho a podnikateľského sveta, ako aj s diplomatickým
zborom a náboženskými predstaviteľmi. "Pán predseda,
ďakujem vám
za slová privítania, s ktorými ste sa na mňa obrátili v mene tohto zhromaždenia. Keď
sa na vás obraciam, uvedomujem si privilégium, ktoré sa mi dostalo, hovoriť k britskému
ľudu a jeho zástupcom vo Westminsterskej sále, budove, ktorá má jedinečný význam v
občianskej a politickej histórii obyvateľov týchto ostrovov. Dovoľte mi vyjadriť moju
úctu k parlamentu, ktorý má už stáročia sídlo na tomto mieste a ktorý mal tak hlboký
vplyv na formy vlády vo svete, osobitne v Commonwealthe a vo všeobecnosti v anglofónnych
krajinách. Vaša tradícia “spoločného práva” vytvára základ právneho systému v mnohých
národoch a váš osobitný pohľad na práva a povinnosti štátu a jednotlivého občana a
na oddelenie moci zostáva ako zdroj inšpirácie pre mnohých vo svete.
Zatiaľ
čo sa k vám prihováram na tomto historickom mieste, myslím tu na mnohých mužov a ženy,
ktorí počas storočí mali svoju účasť na dôležitých udalostiach, ktoré sa uskutočnili
medzi týmito múrmi, a tak poznačili život mnohých britských generácií a ďalších národov.
Osobitne by som chcel pripomenúť osobu sv. Tomáša Móra, veľkého anglického vedca a
štátnika, ktorého obdivovali veriaci i neveriaci pre jeho bezúhonnosť, ktorou bol
schopný nasledovať vlastné svedomie aj za cenu znepáčenia sa kráľovi, ktorého bol
“dobrým služobníkom”, pretože si vybral, že bude slúžiť na prvom mieste Bohu. Dilema,
s ktorou sa v tých ťažkých časoch konfrontoval Tomáša Móra, večnou otázkou vzťahu
medzi tým, čo patrí cisárovi a čo patrí Bohu, mi dáva príležitosť nakrátko sa zamyslieť
s vami nad tým, aké miesto patrí náboženskému vierovyznaniu v politickom procese.
Parlamentná
tradícia tejto krajiny vďačí za veľa inštiktívnemu zmyslu pre umiernenosť prítomnému
v národe, túžbe dosiahnuť správnu rovnováhu medzi legitímnymi potrebami moci štátu
a právami tých, ktorí sú mu podriadení. Ak na jednej strane boli vo vašej histórii
uskutočnené postupne viaceré rozhodujúce kroky na obmedzenie vykonávania moci, na
druhej strane politické inštitúcie národa boli schopné rozvinúť vo vnútri významný
stupeň stability. V tomto historickom procese sa Veľká Británia ukázala ako pluralitná
demokracia, ktorá pripisuje veľkú hodnotu slobode slova, slobode politickej príslušnosti
a rešpektovaniu právneho štátu so silným zmyslom pre práva a povinnosti jednotlivcov
a rovnosť všetkých občanov pred zákonom. Katolícka sociálna náuka, aj keď je formulovaná
rozdielnym jazykom, má veľa spoločného s takýmto prístupom, ak berieme do úvahy jej
základnú starosť o zachovanie dôstojnosti každej jednotlivej osoby, stvorenej na Boží
obraz a podobu a jej zdôrazňovanie povinnosti občianskych predstaviteľov podporovať
spoločné dobro.
A po pravde otázky, ktoré boli v hre v procese proti Tomášovi
Mórovi, sa aj naďalej predstavujú, aj keď novými termínmi so zmenou sociálnych podmienok.
Každá generácia, zatiaľ čo sa snaží podporovať spoločné dobro, sa musí vždy nanovo
pýtať: aké nároky môžu vlády mať na vlastných občanov a až pokiaľ ich môžu rozšíriť?
K akej autorite sa môžeme obrátiť pri riešení morálnych otázok? Tieto otázky nás privádzajú
priamo k etickým základom občianskeho rozhovoru. Ak morálne princípy, ktoré podporujú
demokratický proces, nie sú založené na ničom pevnejšom než je sociálny konsenzus,
vtedy sa krehkosť procesu ukazuje v celej svojej zrejmosti. Tu sa nachádza skutočná
výzva pre demokraciu.
Nedostatočnosť pragmatických krátkodobých riešení na
komplexné sociálne a etické problémy jasne ukázala nedávna globálna finančná kríza.
Panuje tu široký konsenzus, že chýbajúci pevný etický základ ekonomickej aktivity
prispel k vytvoreniu situácie s vážnymi ťažkosťami, v ktorých sa teraz nachádzajú
milióny ľudí vo svete. Tak ako “každé ekonomické rozhodnutie má dôsledok morálneho
charakteru” (Caritas in veritate, 37), podobne na politickom poli, morálna dimenzia
uskutočňovaných politík má dôsledky širokého charakteru, ktoré si nemôže dovoliť ignorovať
žiadna vláda. Pozitívne znázornenie toho môžeme nájsť v jednom z výdobytkov Britského
parlamentu: zrušenií obchodovania s otrokmi. Kampaň, ktorá priviedla k tomuto epochálnemu
zákonu, bola položená na pevných morálnych princípoch, založených na prirodzenom zákone
a bola príspevkom k civilizovaniu a tento národ na to môže byť právom hrdý.
V
hre je teda táto otázka: kde môžeme nájsť etický základ pre politické rozhodnutia?
Katolícka tradícia tvrdí, že objektívne normy, ktoré riadia konanie, sú dosiahnuteľné
rozumom, odhliadnuc od obsahu zjavenia. Podľa tohto chápania nespočíva úloha náboženstva
v politickej diskusii v poskytovaní týchto noriem, ako keby nemohli byť poznaní neveriacimi
- a ešte menej je úlohou poskytovať konkrétne politické riešenia, čo je úplne mimo
kompetencie náboženstva - ale spočíva v pomoci očistiť a ozrejmiť používanie rozumu
pri objavovaní objektívnych morálnych princípov. Táto “opravná” úloha náboženstva
voči rozumu nie je vždy dobre prijímaná, zčasti preto, lebo pokrivené formy náboženstva,
ako sektárstvo a fundamentalizmus, sa môžu samé ukázať ako príčina vážnych sociálnych
problémov. A tieto náboženské pomýlenia vychádzajú na povrch, keď sa nevenuje dostatočná
pozornosť očisťovacej a štrukturálnej úlohe rozumu v náboženstve. Je to proces, ktorý
má dvojaký zmysel. Bez opravnej úlohy náboženstva aj rozum môže podľahnúť pokriveniam,
ako sa to deje, keď je manipulovaný ideológiou alebo je aplikovaný čiastočným spôsobom
a neberie plne do úvahy dôstojnosť ľudskej osoby. Práve toto používanie pokriveného
rozumu bolo v konečnom dôsledku pôvodcom obchodovania s otrokmi a neskôr aj mnohých
iných sociálnych ziel, v neposlednom rade aj totalitných ideológií 20. storočia. Preto
by som chcel povedať, že svet rozumu a svet viery - svet racionálnej sekularizácie
a svet náboženského vierovyznania - potrebujú jeden druhého a nemali by mať strach
vstúpiť do hlbokého a neustáleho dialógu pre dobro našej civilizácie.
Náboženstvo,
inými slovami, nie je pre zákonodarcov problémom, ktorý majú vyriešiť, ale je faktorom,
ktorý prispieva živým spôsobom k verejnej diskusii v národe. V tomto kontexte nemôžem
nevyjadriť moje znepokojenie pred rastúcou marginalizáciou náboženstva, osobitne kresťanstva,
ktoré sa deje v niektorých prostrediach, a to aj v národoch, ktoré pripisujú tolerancii
veľkú hodnotu. Sú tu niektorí, ktorí tvrdia, že hlas náboženstva by mal byť umlčaný,
alebo by malo byť vytlačené iba do súkromnej sféry. Sú tu niektorí, ktorí hovoria,
že verejné slávenie sviatkov, ako napríklad Vianoc, by sa nemalo konať, a to na základe
diskutabilného presvedčenia, že ono by mohlo nejakým spôsobom uraziť tých, ktorí patria
k iným náboženstvám alebo k žiadnemu. A sú tu ešte iní, ktorí - paradoxne s cieľom
odstrániť diskrimináciu - zastávajú názor, že kresťania, ktorí majú verejnú funkciu,
by mali v určitých prípadoch konať proti vlastnému svedomiu. Toto sú znepokojujúce
znamenia neschopnosti správne vnímať nielen práva veriacich na slobodu svedomia a
náboženstva, ale aj legitímnu úlohu náboženstva vo verejnej sfére. Preto by som chcel
vyzvať všetkých vás, každého vo svojej sfére vplyvu, aby ste hľadali cesty podpory
a povzbudenia dialógu medzi vierou a rozumom na každom stupni národného života.
Vaša
disponibilnosť v tomto smere sa už ukázala v mojom pozvaní, ktoré nemá obdoby a nachádza
výraz v tých oblastiach záujmu, v ktorých vaša vláda spolupracovala spolu so Svätou
stolicou. Na poli pokoja sa uskutočnili rokovania o vypracovaní medzinárodnej zmluvy
o obchodovaní so zbraňami, o ľudských právach. Svätá stolica a Spojené kráľovstvo
pozitívne prijímali rozširovanie demokracie, osobitne za posledných 65 rokov. Na poli
rozvoja sme spolupracovali na odstránení dlhu, na zrovnoprávnení obchodu a na financovaní
rozvoja, osobitne prostredníctvom “International Finance Facility”, “International
Immunization Bond” a “Advanced Market Commitment”. Svätá stolica chce tiež spolu so
Spojeným kráľovstvom hľadať nové cesty na podporu zodpovednosti za životné prostredie,
čo je na úžitok všetkým.
Je tiež známe, že súčasná vláda sa zaviazala uvoľniť
do roku 2013 0,7% národného produktu v prospech rozvojovej pomoci. Bolo veľmi povzbudzujúce
sledovať v posledných rokoch pozitívne znamenia nárastu solidarity k chudobným, ktorá
sa dotýka celého sveta. Ale aby sa táto solidarita premenila na efektívnu pomoc, potrebujeme
nové myšlienky, ktoré zlepšia životné podmienky v dôležitých oblastiach, akými sú
produkcia potravín, čistenie vody, vytváranie pracovných miest, vzdelávanie, pomoc
rodinám - osobitne migrantom a základné zdravotnícke služby. Keď je v hre ľudský život,
vždy je málo času: v skutočnosti svet bol svedkom veľkých zdrojov, ktoré boli schopné
zhromaždiť vlády, aby zachránili finančné inštitúcie považované “za príliš veľké,
aby mohli zlyhať”. Integrálny rozvoj národov na zemi určite nie je menej dôležitý:
je to dielo hodné pozornosti sveta skutočne “príliš veľké, aby zlyhalo”.
Tento
všeobecný pohľad na nedávnu spolupráca medzi Spojeným kráľovstvom a Svätou stolicou
ukazuje veľmi dobre, aký pokrok sa vykonal počas rokov od nastolenia bilaterálnych
diplomatických vzťahov, v prospech podpory mnohých základných hodnôt, ktoré máme spoločné,
vo svete. Dúfam a modlím sa, aby tento vzťah aj naďalej prinášal ovocie a aby sa odrážal
v rastúcom akceptovaní potrebného dialógu a rešpektu na všetkých stupňoch spoločnosti,
medzi svetom rozumu a svetom viery. Som si istý, že aj v tejto krajine je veľa oblastí,
v ktorých Cirkev a občianske autority môžu pracovať spoločne pre dobro občanov, v
súlade s historickou praxou tohto parlamentu zvolávať vedenie Ducha na tých, ktorí
sa snažia zlepšiť životné podmienky celého ľudského rodu. Aby táto spolupráca bola
možná, náboženské inštitúcie, vrátane tých, ktoré sú spojené s Katolíckou cirkvou,
musia byť slobodné, aby mohli konať v súlade s vlastnými princípmi a vlastnými špecifickými
presvedčeniami, založenými na viere a oficiálnom učení Cirkvi. Týmto spôsobom budú
môcť byť zaručené tie základné práva, ako náboženská sloboda, sloboda svedomia a sloboda
združovania sa. Anjeli, ktorí sa pozerajú z nádhernej klenby tejto starovekej sály,
nám pripomínajú dlhú tradíciu, z ktorej sa vyvinul Britský parlament. Oni nám pripomínajú,
že Boh bdie neustále nad nami, aby nás viedol a ochraňoval. A oni nás pozývajú k tomu,
aby sme uznali životný príspevok, ktorým prispela náboženská viera a naďalej môže
prispievať k životu národa.
Pán predseda, ďakujem vám ešte raz za túto možnosť
obrátiť sa krátko na toto vznešené auditórium. Dovoľte mi ubezpečiť vás a pána predsedu
Snemovne lordov o mojich blahoprianiach a neustálej modlitbe za vás a za plodné ovocie
obidvoch snemovní tohto starovekého parlamentu. Ďakujem a nech vás Boh všetkých požehnáva! Preklad:
Ľudovít Malík