Benedikt XVI. na stretnutí s predstaviteľmi iných náboženstiev

Veľká Británia (17. septembra, RV) - Krátko pred poludním o 11.30 hod. sa pápež odobral do Waldegrave Drawing Room, v priestoroch univerzity, „S. Mary´s University College“ v Londýne, kde pokračoval v programe stretnutím s predstaviteľmi iných náboženstiev Veľkej Británie. Najprv sa prihovoril Baron Sacks, hlavný židovský rabín a následne Khaled Azzam, riaditeľ školy tradičných umení „Prince school of Traditional arts”. Potom nasledoval príhovor Benedikta XVI.
Ctení návštevníci, vážení priatelia,
veľmi ma teší možnosť stretnúť sa s Vami, predstaviteľmi rozličných náboženských spoločenstiev Veľkej Británie. Pozdravujem tak prítomných náboženských predstaviteľov, ako aj tých z Vás, ktorí sa aktívne zúčastňujete na politickom, bochodnom a priemyselnom živote. Som vďačný Dr. Azzamovi a hlavnému rabínovi Lordovi Sacksovi za pozdravy, ktoré mi vo Vašom mene vyjadrili. Zatiaľ čo vás pozdravujem, chcem popriať židovskej komunite vo Veľkej Británii a na celom svete šťastný a svätý sviatok Yom Kipur.
Rád by som začal svoj príhovor tým, že vyjadrím svoje ocenenie Katolíckej cirkvi, v ktorej vy, ako duchovne žijúci muži a ženy zohrávate dôležitú úlohu svedkov v čase, keď náboženské presvedčenie nie je vždy pochopené alebo ohodnotené. Prítomnosť angažovaných veriacich na rôznych poliach spoločenského a hospodárskeho života, výrečne hovorí o skutočnosti, že duchovný rozmer našich životov je rozhodujúci pre našu identitu ako ľudských stvorení, že človek, povedané inými slovami, nežije iba z chleba (porov. Deut. 8, 3).
Ako pokračovatelia rôznych náboženských tradícií, ktorí spoločne pracujú pre dobro spoločnosti ako takej, pripisujeme veľkú dôležitosť rozmeru našej spolupráce v práci “bok po boku”, ktorá dopĺňa aspect nášho pokračujúceho dialógu “tvárou v tvár.”
Na duchovnej úrovni sme všetci, rozličnými spôsobmi osobne zapojení do putovania, ktoré nám dáva odpoveď na najdôležitejšiu otázku zo všetkých – otázku, ktorá sa týka konečného zmyslu našej ľudkej existencie. Hľadanie duchovna je hľadaním toho jediného potrebného, ktoré jediné naplní túžby ľudského srdca. V 5. stor. Sv. Augustín opísal toto hľadanie slovami: “Nespokojné je moje srdce, kým nespočinie v tebe, Pane.” (Vyznania, kniha I., 1). Po tom, ako sme sa pustili do tohto dobrodružstva, stále viac sme si uvedomovali, že ten, kto koná nie sme my, ale Pán: to nie sme natoľko my, kto ho hľadá, ale je to skôr on, ktorý hľadá nás, v skutočnosti to on vložil do hĺbky našich sŕdc túto túžbu po ňom.
Vaša prítomnosť a svedectvo svetu, poukazuje na skutočnú dôležitosť ľudského života, jeho duchovného hľadania, do ktorého sme zapojení. V rámci svojich vlastných sfér pôsobnosti, humanistické a prírodné vedy nám poskytujú neoceniteľné chápanie aspektov našej existencie a prehlbujú naše pochopenie fyzického vesmíru, ktorý potom môže byť využitý na to, aby priniesol veľký úžitok ľudskej rodine. Ale aj tak tieto disciplíny nie sú odpoveďou a ani ňou nemôžu byť v prípade odpovede na základnú otázku, pretože všetky fungujú na inej úrovni. Nemôžu uspokojiť najhlbšiu túžbu ľudského srdca, nemôžu nám úplne vysvetliť náš pôvod a náš osud, prečo a čo bolo dôvodom nášho bytia, ani nám nemôžu poskytnúť vyčerpávajúcu odpoveď na otázku: “Prečo je niečo a nie nič?”
Hľadanie duchovna neznehodnucuje iné oblasti ľudského skúmania. Naopak, dostáva ich do kontextu, ktorý zväčšuje ich dôležitosť, ako spôsobov zodpovedného uskutočňovania nášho správcovstva nad stvorenstvom. Vo Svätom Písme čítame, že po tom, ako bolo dielo stvorenia dovŕšené, Boh požehnal našich prvých rodičov a povedal im: “Ploďte a množte sa a naplňte zem!” (Gen 1, 28). Boh nám zveril úlohu skúmať a využívať tajomstvá prírody, aby slúžili pre vyššie dobro. Čo je to, to vyššie dobro? V kresťanskej viere nachádza vyjadrenie v láske k Bohu a v láske k nášmu blížnemu. A tak sa s celým srdcom a plní nadšenia spájame so svetom, ale vždy s cieľom slúžiť tomuto vyššiemu dobru, zo strachu, aby sme neznetvorili krásu stvorenstva tým, že ho využijeme na naše sebecké ciele.
Takže takto pravá náboženská viera presahuje užitočnosť poukazujúc na transcendentno. Pripomína nám možnosť a nevyhnutnosť morálneho obrátenia, povinnosť žiť v pokoji s našimi blížnymi, dôležitosť žiť bezúhonným životom. Pri správnom chápaní, nám to prináša osvietenie, očisťuje to naše srdcia a inšpiruje nás to k vznešeným a šľachetným skutkom pre dobro celého ľudstva. Motivuje nás to pestovať čnosti a otvárať sa druhým v láske, s väčším rešpektom k náboženským tradíciám, odlišným od mojich vlastných.
Od II. Vatikánskeho koncilu, Katolícka cirkev osobitne zdôrazňuje potrebu dialógu a spolupráce s vyznavačmi iných náboženstiev. Aby toto úsilie bolo plodné, potrebuje byť opätované zo strany všetkých účastníkov dialógu a prívržencov iných náboženstiev. Konkrétne myslím na situácie v niektorých častiach sveta, kde spolupráca a medzináboženský dialog vyvolávajú vzájomnú úctu, slobodu vo vyznávaní vlastného náboženstva a zapojenia sa do verejného uctievania a slobody riadiť sa vlastným svedomím bez znášania vylučovania alebo prenasledovania zo strany spoločnosti aj v prípade prestúpenia z jedného náboženstva na iné. Keď sa ustanoví takýto rešpekt a otvorenosť, vyznavači všetkých náboženstiev budú spoločne pracovať na mieri a vzájomnom porozumení a tak podajú presvedčivé svedectvo svetu.
Je potrebné, aby sa tento typ dialógu uskutočňoval na rozličných úrovniach a nemal by byť ohraničený formálnymi diskusiami. Dialóg života zahŕňa jednoduchý život jedného človeka po boku druhého. Znamená vzájomne sa učiť, ako rásť vo vzájomnom poznávaní a úcte. Účinný dialóg nás zjednocuje v konkrétnych formách spolupráce, ako aplikujeme naše náboženské poznanie pri šírení ľudského rozvoja v jeho celistvosti, pracujeme pre mier, spravodlivosť a starostlivosť o stvorenstvo. Takýto dialog môže zahŕňať spoločné hľadanie ciest na obranu ľudského života v každej jeho etape. Môže zabrániť vylučovaniu náboženského rozmeru jednotlivcov a skupín zo života spoločnosti. Potom je potrebné na úrovni oficiálnych rozhovorov, nielen si vzájomne vymieňať teologické znalosti, ale zdieľať aj naše duchovné obohatenie, hovoriť aj o našich skúsenostiach z modlitby a kontemplácie a vzájomne sa deliť o radosť z našich stretaní sa s Božou láskou. V tomto kontexte musím s potešením poznamenať, že v tejto krajine sa uskutočnili mnohé pozitívne iniciatívy na podporenie takéhoto rozmanitého dialógu na rozličných úrovniach. Ako poznamenali katolícki biskupi Anglicka a Walesu vo svojom najnovšom dokumente Stretnúť Boha v priateľovi a cudzincovi, úsilie o priateľské otvorenie sa voči zástancom iných náboženstiev sa stáva bežnou súčasťou poslania miestnej cirkvi (n.228), charakteristickou črtou náboženského rozmeru v tejto krajine.
Moji drahí priatelia, na záver mojich poznámok mi dovoľte, aby som vás ubezpečil, že Katolícka cirkev kráča po caste zapájania sa do dialógu z číreho pocitu úcty k vám a k vašej viere. Katolíci, tak v Británii ako aj všade inde na svete, budú pokračovať v budovaní mostov priateľstva k iným náboženstvám, uzdravovať krivdy minulosti a podnecovať vzájomnú dôveru mezi jednotlivcami a spoločenstvami. Dovoľte mi, aby som vyjadril svoje poďakovanie za vaše privítanie a moju vďačnosť za túto príležitosť, aby som vás povzbudil k dialógu so svojimi kresťanskými bratmi a sestrami. Privolávam na vás všetkých hojnosť Božích požehnaní! Veľmi pekne ďakujem.
Preklad: Ľudovít Malík