Benedikt XVI. na stretnutí s arcibiskupom Canterbury

Veľká Británia (17. septembra, RV) - Svätý Otec sa dnes popoludní v Lambethskom paláci stretol s arcibiskupom Canterbury Rowanom Williamsom, ktorý ho ako zástupca anglikánskej cirkvi privítal. Po krátkej modlitbe a príhovore arcibiskupa sa prítomným prihovoril Svätý Otec. Povedal:
Vaša milosť,

som veľmi rád, že vám môžem opätovať vašu bratskú návštevu v Ríme, tu vo vašom oficiálnom sídle. Ďakujem vám za pozvanie a vašu pohostinnosť, ktorou ste ma poctili. Pozdravujem aj anglikánskych biskupov, ktorí sa tu zišli z rôznych kútov Spojeného kráľovstva, mojich bratov biskupov z katolíckych diecéz Anglicka, Walesu a Škótska, ako aj tu prítomných ekumenických poradcov.

Vaša Milosť spomenula historické stretnutie, ktoré sa uskutočnilo skoro pred 30 rokmi v Canterburskej katedrále medzi dvoma našimi predchodcami: pápežom Jánom Pavlom II. a arcibiskupom Róbertom Runcieom. Na tom istom mieste, kde sv. Tomáš z Canterbury vydal svedectvo o Kristovi vlastnou krvou, sa spoločne modlili za dar jednoty medzi Kristovými nasledovníkmi. Aj dnes pokračujeme v modlitbe za ten dar, vediac, že jednota, ktorú chcel Kristus pre svojich učeníkov, sa dosiahne iba ako odpoveď na modlitbu prostredníctvom konania Ducha Svätého, ktorý bez prestania obnovuje Cirkev a vedie ju k plnosti pravdy.

Dnes nie je mojím úmyslom hovoriť o ťažkostiach, s ktorými sa stretáva ekumenická cesta a ktoré bude stále stretávať. Tieto ťažkosti sú známe každému z vás tu prítomných. Skôr sa chcem pripojiť k Vám, aby som vzdal vďaku za hlboké priateľstvo, ktoré vyrástlo medzi nami a za významný pokrok, ktorý sa dosiahol v mnohých oblastiach počas týchto 40 rokov, ktoré uplynuli odkedy Medzinárodná anglikánsko-katolícka komisia začala svoju činnosť. Zverme ovocie týchto snáh Pánovi a verme, že on požehná naše priateľstvo prostredníctvom ďalšieho významného rastu.

Kontext, v ktorom sa odohráva dialóg medzi Anglikánskym spoločenstvom a Katolíckou cirkvou, sa vyvinul obdivuhodným spôsobom od súkromného stretnutia medzi pápežom Jánom XXIII. a arcibiskupom Geoffreyom Fisherom v roku 1960. Na jednej strane kultúra, ktorá nás obklopuje, sa rozvíja stále viac spôsobom, ktorým sa vzďaľuje od svojich kresťanských koreňov napriek hlbokému a rozšírenému hladu po duchovnej potrave. Na druhej strane rastúca multikultúrnosť spoločnosti, osobitne príznačná v tejto krajine, prináša so sebou možnosť stretnúť iné náboženstvá. Pre nás kresťanov to otvára možnosť objavovať, spolu s členmi iných náboženských tradícií cesty, aby sme vydali svedectvo o transcendentálnej dimenzii ľudskej osoby a univerzálneho povolania ku svätosti, čo nás vedie k praktizovaniu cností v našom osobnom i sociálnom živote. Ekumenická spolupráca zostáva v tomto prostredí základom a určite prinesie ovocie pri podpore pokoja a harmónie vo svete, ktorý často riskuje rozdelenie.

Zároveň my kresťania nikdy nemôžeme váhať pri ohlasovaní našej viery v jedinečnosti spásy, ktorú nám získal Kristus a hľadať spoločne hlbšie pochopenie prostriedkov, ktoré nám on dal k dispozícii, aby sme dosiahli spásu. Boh “chce, aby všetci ľudia boli spasení a poznali pravdu” (1 Tim 2,4), a táto pravda nie je nikto iný, len Ježiš Kristus, večný Otcov Syn, ktorý zmieril všetky veci prostredníctvom sily svojho kríža. Verní Pánovej vôli, vyjadrenej v tomto verši z prvého listu sv. Pavla Timotejovi, uznajme, že Cirkev je povolaná byť rozhodujúcou, ale nikdy nie na úkor kresťanskej pravdy. Tu sa nachádza dilema, ktorá stojí pred všetkými, ktorí sa úprimne angažujú v ekumenickej ceste.

V postave Johna Henryho Newmana, ktorý bude v nedeľu blahorečený, oslavujeme muža Cirkvi, ktorého cirkevná vízia bola živená jeho anglikánskym zázemím a dozrela počas jeho dlhých rokov služby v Anglikánskej cirkvi. On nás môže učiť cnostiam, ktoré vyžaduje ekumenizmus: na jednej strane nasledoval vlastné svedomie, aj keď osobne zaplatil veľkú cenu. Na druhej strane teplo pokračujúceho priateľstva so svojimi predchádzajúcimi kolegami ho priviedlo k spoločnému hľadaniu otázok, v ktorých sa nezhodovali. Dôvodom bolo hlboké hľadanie jednoty vo viere. Vaša Milosť, v rovnakom duchu priateľstva obnovme naše rozhodnutie nasledovať konečný cieľ jednoty vo viere, v nádeji a v láske, podľa vôle nášho jediného Pána a Spasiteľa, Ježiša Krista.

S týmito pocitmi sa s vami lúčim. Milosť Pána Ježiša Krista a láska Božia i spoločenstvo Ducha Svätého nech je s vami všetkými (2 Kor 13,13).
 Preložila Alica Prokopová