Cirkev si dnes pripomína sv. Petra Clavera, kňaza, jezuitu a misionára

Vatikán (9. septembra, RV) - Cirkev si dnes pripomína Sv. Petra Clavera, kňaza, jezuitu a misionára. Sv. Peter Claver sa narodil v roku 1580 v mestečku Vedu v Katalánsku (Španielsko). Jeho rodičia boli schudobnení šľachtici, ale veľmi nábožní. Pobadali u neho túžbu po kňazskom stave, a tak ho poslali na štúdiá k jezuitom do Barcelony. V roku 1602 vstúpil k jezuitom v Tarragone. Po dvoch rokoch ho poslali študovať filozofiu na Mallorku. V tamojšom kláštore žil vtedy sv. Alfonz Rodriguez, s ktorým sa úprimne spriatelili. Rehoľné sľuby zložil 8. augusta 1604. Zaumienil si, že bude nasledovať misionára /a> . Neustále prosil svojich predstavených, aby mu dovolili ísť na misie. Bolelo ho, keď počúval o nedostatku misijných povolaní. Predstavení však rozhodli, že pôjde študovať teológiu do Barcelony. Peter z poslušnosti šiel, no aj potom stále túžil po misiách. Konečne roku 1610 prišlo povolenie od provinciála, aby smel ísť. Peter bol šťastný. Doslova vzal slová Pána Ježiša: „Kto miluje otca alebo matku viac ako mňa, nie je ma hoden.“ (Mt 10,37) So svojimi rodičmi sa ani len nerozlúčil.

Po dlhej plavbe dorazili do mesta Cartagena v Kolumbii (Južná Amerika). Istý čas pracoval ako jednoduchý rehoľník v meste Santa Fé de Bogotá. Popritom študoval teológiu. V roku 1616 bol vysvätený za kňaza. Predstavení mu určili službu medzi otrokmi, ktorých vtedy dovážali z Afriky. Pod vedením pátra Alfonza Sandovala začal svoj apoštolát. Páter Alfonz však už o rok nato umrel a Peter zostal sám. Ročne sa v tých časoch v Cartagene predalo desať až dvanásťtisíc otrokov. Mnohí boli chorí, polomŕtvi od neľudského zaobchádzania, vytrhnutí z rodiny a domoviny, bez akejkoľvek útechy, bez akéhokoľvek nároku na hocičo. Ťažko museli pracovať, niekedy aj tri štvrtiny z nich zomrelo od námahy, mučenia a neľudského zaobchádzania. Keď to Peter videl, rozhodol sa celý svoj život zasvätiť týmto úbožiakom. Pri skladaní slávnostných sľubov v roku 1622 si k štyrom sľubom, ktoré skladajú jezuiti, pridal piaty, ktorým sa zaviazal ako „otrok otrokov až do smrti“ venovať úbohým černochom. Predpokladá sa, že pre Krista získal okolo tristotisíc duší. V tejto práci zotrval tridsaťšesť rokov. Ľudia ho považovali za svätého.

V roku 1650 sa rozšíril mor. Peter vo dne v noci pracoval. Sám sa pritom nakazil a takmer zomrel. Po zvyšok života mu potom zostala ustavičná triaška rúk a nôh, takže nemohol sám ani chodiť, ani rukami vykonávať hocijakú činnosť. V tomto stave žil ešte štyri roky. V polovici roka 1654 oznámil, že zomrie na niektorý mariánsky sviatok. Tak sa aj stalo. 7. septembra, na sviatok. V roku 1851 bol pápežom Piom IX. vyhlásený za blahoslaveného a v roku 1888 ho pápež Lev XIII. vyhlásil za svätého. V roku 1896 ho ten istý pápež vyhlásil za patróna misií medzi čiernymi národmi. –sg-
Zdroj: knazi.sk