Zamyslenie na 22. nedeľu v Cezročnom období

Zamyslenie pripravil Jozef Šofranko zo Spoločnosti Ježišovej, ktorý licenciátne študuje kánonické právo na Páp. Gregorovej univerzite.

Priatelia,
v evanjeliu nasledujúcej nedele nám sv. Lukáš približuje udalosť, kde Ježiš je pozvaný na hostinu do domu jedného z významných farizejov. Keď vidí ako si hostia vyberajú význačnejšie miesta pri stole, obracia sa na nich s podobenstvom o mužovi, ktorý potom ako si sadol na význačné miesto je nútený s hanbou prenechať ho inému, váženejšiemu hosťovi a sám si sadnúť na posledné miesto pri stole. Ježiš následne obracia svoju pozornosť na hostiteľa a hovorí mu: „Keď dávaš obed alebo večeru, nevolaj svojich priateľov ani svojich bratov ani príbuzných ani bohatých susedov, aby nepozvali aj oni teba a mal by si odplatu. Ale keď chystáš hostinu, pozvi chudobných, mrzákov, chromých a slepých. A budeš blahoslavený, lebo oni sa ti nemajú čím odplatiť. No odplatu dostaneš pri vzkriesení spravodlivých.“
Pred niekoľkými rokmi ma jeden môj priateľ pozval, aby som sa išiel pozrieť na jedno školenie, na ktorom sa on zúčastňoval. Bolo to školenie určené pre manažérov, politikov a ľudí známych aj z televíznej obrazovky. Učili ich správaniu, aké sa vyžaduje od ľudí ich postavenia; komunikácii na verejnosti; správnej neverbálnej komunikácii; v akej spoločnosti by sa mali pohybovať, aké reštaurácie alebo zábavné podniky by mali uprednostňovať a iné, tomu podobné veci. Najviac ma však zarazila poznámka prednášajúceho, že toto všetko bude slúžiť na to, aby iných presvedčili o svojich kvalitách. Že oni sú tými, ktorí môžu ponúknuť viac ako ostatní. Istotu a presvedčenie o sebe samých musia bez zaváhania ukázať druhým. Po tejto poznámke som na tvárach viacerých účastníkov zazrel znechutenie a trpký úsmev.
Kristus nás však učí inému postoju. A
to postoju pokory a poníženosti. Najprv sa obracia a poučuje tých, ktorí boli pozvaní na hostinu: „Ak ťa niekto pozve na svadbu, nesadaj si na prvé miesto, lebo mohol pozvať niekoho vzácnejšieho, ako si ty; ...“ a ďalej pokračuje „Ale keď ťa pozvú, choď, sadni si na posledné miesto. Potom príde ten, čo ťa pozval, a povie ti: "Priateľu, postúp vyššie!" Kristus týmito slovami nemá v úmysle dať zásady správneho chovania, ktoré by nás uchránilo pred hanlivým ponížením, a ani nechce podporiť vypočítavosť toho, ktorý by si sadol na posledné miesto s tajnou túžbou, že ho hostiteľ pred všetkými požiada, aby si presadol na čestné miesto. Upriamuje našu pozornosť na inú hostinu – hostinu Nebeského kráľovstva, na ktorú sme pozvaní Bohom. Hovorí o tom, aby sme si v živote skôr vyberali posledné miesto, aby sme sa snažili urobiť šťastnými skôr druhých ako seba samých; aby sme boli úprimní v hodnotení svojich zásluh a schopností a
nechať, nech ich radšej ocenia druhí, pretože nik nie je dobrým sudcom vo vlastnej veci – a už v tomto živote nás Boh povýši svojou milosťou, budeme medzi jeho priateľmi a skutočnými učeníkmi jeho Syna.
Kristus sa neobmedzuje na to, aby upozornil iba na viditeľné správanie prichádzajúcich hostí. Ide ešte ďalej a obracia pozornosť na to, aby sme radikálne zmenili náš pojem pohostinnosti. Každému človeku je prirodzené, že venuje väčšiu pozornosť alebo starostlivosť tomu, kto preukázal alebo sa očakáva, že preukáže to isté voči nemu. Na takomto, povedzme, obchodnom správaní nie je nič zlé, pretože si je ťažko predstaviť, ako by fungoval svet napríklad v obchodnej oblasti. Ježiš však hovorí o Božej pohostinnosti, a žiada nás aby sme sa jej učili. Pohostinnosti, ktorá sa rozširuje na tých, ktorí sú v núdzi. Pohostinnosti a veľkodušnosti, ktoré by mali byť charakteristikou našej vnútornej slobody, ktorá nie je podmienená správaním sa iných ľudí voči nám.Priatelia, žijeme v spoločnosti, ktorá si nanovo potrebuje vypočuť toto evanjeliové posolstvo. Naháňanie sa a staranie sa o to, aby sa dosiahli prvé a najdôležitejšie miesta aj za cenu, že sa ide bez škrupúľ po hlavách iných sú charakteristiky, ktoré paradoxne všetci odsudzujú, avšak, bohužiaľ, aj všetci nasledujú. Ak nájdeme odvahu a prijmeme Kristovo pozvanie k pokore a
veľkodušnosti, budeme nie len tými, ktorí sú schopní zmeniť spoločnosť, ale aj tými, v ktorých sídli Kristov pokoj vychádzajúci zo slobody Božích priateľov.