Sv. Bernard, opát, zakladateľ rehole olivetánov

Vatikán (20. augusta, RV) – Cirkev si dnes pripomína sv. Bernarda Tolomeia, ktorý sa narodil v Siene (Taliansko) 10. mája 1272. Pri krste mu dali meno Ján (Giovanni). Študoval pravdepodobne u dominikánov v ich Kolégiu sv. Dominika di Camopregio v Siene. Rudolf I. Habsburg ho pasoval za rytiera. Počas štúdia práva vo svojom rodnom meste sa stal členom bratstva Disciplinati di Santa Maria della Notte. Toto sa venovalo službe chorým v nemocnici. Ján však dostal očnú chorobu, takmer oslepol. Musel sa teda vzdať svojich plánov a predstáv. V roku 1313 sa so svojimi dvoma spoločníkmi Patriziom a Ambrogiom rozhodol pre radikálny život podľa evanjelia. Utiahli sa do Accony na pozemok, ktorý patril Jánovej rodine. Bolo to asi 30 km juhovýchodne od mesta. Ján si dal meno Bernard po sv. Bernardovi z Clairvaux, cisterciánskom opátovi, a spolu so svojimi druhmi žili život pustovníkov, modlili sa, robili pokánie, dodržiavali silencium (ticho) a pracovali.

V roku 1319 dostali od biskupa mesta Arezzo dekrét o povolení ustanoviť kláštor Panny Márie z vrchu Oliveto (Santa Maria di Monte Oliveto) s regulou sv. Benedikta. Do rúk biskupského vyslanca zložili aj prvé sľuby. Rehoľníci začali nosiť biely habit na počesť Panny Márie a pripomenutie si jej čistoty. 1. apríla 1319 bol položený základný kameň kláštora. Za prvého opáta si 1. septembra 1319 zvolili Patrizia Patrizi, keďže Bernard prosil, aby jeho samého nevolili. Po roku sa ďalším opátom stal Ambrogio Piccolomini a po ďalšom roku Simon di Tura. Keďže bratia neprestávali prosiť Bernarda, aby sa stal on opátom, 1. septembra 1322 privolil a stal sa tak štvrtým opátom kláštora. Ostal ním až do svojej smrti, a to aj napriek tomu, že mnísi sa pôvodne rozhodli voliť opáta vždy iba na jeden rok, pričom nesmel byť zvolený ten istý viackrát za sebou. V prípade Bernarda však spravili výnimku. Sami si želali, aby opátom zostal naďalej, hoci on sám sa pokúšal najmenej dvakrát vzdať tohto úradu. Apoštolský legát, kardinál Giovanni Caetani Orsini, oslobodil Bernarda od prekážky, ktorá spočívala v jeho zrakovom postihnutí, a tak potvrdil, že môže byť opátom. Rehoľa sa čoskoro rozrástla, založili desať nových kláštorov.

Mnísi sa na čele so svojím opátom snažili o čnosti a pravý kresťanský život. Počas moru, ktorý nastal v roku 1348 sa Bernard rozhodol opustiť ticho vrchu Oliveto a odišiel aj s niektorými svojimi mníchmi do kláštora San Benedetto a Porta Tufi do Sieny. Tu sa mor veľmi rozšíril. Bernard pomáhal chorým mníchom, no sám sa pritom nakazil a 20. augusta 1348 zomrel. Pochovali ho v blízkosti kláštorného kostola v Siene. Za blahoslaveného bol vyhlásený v roku 1644, za svätého ho vyhlásil pápež Benedikt XVI. 26. apríla 2009 na Námestí sv. Petra v Ríme. –sg-
zdroj: knazi.sk