2010-08-15 13:51:40

Vysielanie pre gréckokatolíkov: Nanebovzatie Panny Márie


RealAudioMP3 Autorom príspevku je arcibiskup Cyril Vasiľ SJ, sekretár Kongregácie pre východné cirkvi:
Sviatok Uspenia, či Nanebovzatia Panny Márie, ktorý dnes slávime, je najstarším a najvýznamnejším mariánskym sviatkom. Tento sviatok má pôvod v jeruzalemskej liurgickej oblasti, kde sa spomína už od 4. storočia a viaže sa na starobylú miestnu tradíciu zachytenú už od II. storočia v niektorých apokryfných spisoch. Od čias cisára Maurícia, na konci 6. storočia, sa jeho liturgické slávenie stalo povinným v celej byzantskej ríši a o niekoľko desaťročí nato bol sviatok zavedený aj v Ríme pápežom Sergiom I. a tak sa rozšíril aj v rímskokatolíckej cirkvi na kresťanskom Západe.
Teologickú tradíciu a motiváciu sviatku vo 4. storočí, dosvedčujú sv. Efrém Sýrsky, sv. Epifán a Timotej Jeruzalemský. Podľa nej, Božia Matka ktorá jedným a tým istým výrokom predurčenia od večnosti je tajomne spojená s Ježišom Kristom, nepoškvrnená pri svojom počatí, pri svojom božskom materstve neporušená panna, veľkodušná spoločníčka božského Vykupiteľa, ktorý vydobyl úplné víťazstvo nad hriechom a jeho následkami, nakoniec dostala ako korunu svojich výsad to, že bola uchránená od porušenia v hrobe a ako už jej Syn, po víťazstve nad smrťou s telom i dušou bola pozdvihnutá do najvyššej nebeskej slávy, kde sa skveje ako Kráľovná po pravici svojho Syna, nesmrteľného Kráľa vekov.
V katolíckej cirkvi sa táto viac ako 1500 ročná tradícia sformovala do posledej mariánskej dogmy o Nanebovzatí Božej Matky. Túto dogmu oficiálne vyhlásil, pred 60 rokmi pápež Pius XII. V Apoštolskej konštitúcii Munificentissimus Deus, z 1. novembra 1950 sa doslovne uvádza:
„Svätí otcovia a veľkí učitelia v homíliách a rečiach, ktoré mávali na sviatok Nanebovzatia Bohorodičky, hovorili o ňom ľudu ako o veci, ktorú veriaci už poznajú a prijímajú. Bližšie ho vysvetľovali a hlbšie zdôvodňovali jeho zmysel a podstatu a najmä do jasnejšieho svetla stavali, že sa týmto sviatkom nepripomína iba to, že mŕtve telo preblahoslavenej Panny Márie nepodľahlo nijakému porušeniu, ale aj jej víťazstvo nad smrťou a nebeské oslávenie podľa príkladu jej jednorodeného Syna Ježiša Krista. A tak keď svätý Ján Damascénsky, ktorý je najslávnejším hlásateľom tejto zdedenej pravdy, porovnával telesné nanebovzatie požehnanej Božej Matky s jej ostatnými darmi a výsadami, s veľkou výrečnosťou povedal:
„Patrilo sa, aby telo tej, ktorá si pri pôrode zachovala neporušené panenstvo, bolo aj po smrti uchované od akéhokoľvek porušenia. Patrilo sa, aby tá, ktorá nosila Stvoriteľa v lone ako dieťa, bývala v Božích príbytkoch. Patrilo sa, aby nevesta, s ktorou sa zasnúbil Otec, prebývala v nebeských komnatách. Patrilo sa, aby tá, ktorá sa dívala na svojho Syna na kríži a nastavila hruď meču bolesti, od ktorého bola uchránená pri pôrode, hľadela na neho, aj keď sedí pri Otcovi. Patrilo sa, aby Božia Matka vlastnila to, čo má jej Syn, a aby ju celé stvorenie uctievalo ako Božiu Matku a služobnicu.“
Svätý Germán Carihradský bol presvedčený, že telo Bohorodičky Panny Márie ostalo neporušené a že jeho nanebovzatie zodpovedá nielen jej božskému materstvu, ale aj zvláštnej svätosti jej panenského tela: „Ty sa zjavuješ, ako je napísané, ‚v kráse‘. Tvoje panenské telo je celé sväté, celé čisté, celé Božím príbytkom, a preto sa ani neskôr nemôže rozpadnúť na prach. Premenilo sa, keďže bolo ľudské, pre vznešený neporušiteľný život. Ale to isté je živé a veľmi slávne, neporušené a účastné na dokonalom živote.“
Iný veľmi starý spisovateľ tvrdí: „Teda preslávna Matka Krista, nášho Boha a Spasiteľa, darcu života a nesmrteľnosti, dostáva život od toho a v neporušiteľnom tele je naveky s tým, ktorý ju vzkriesil z hrobu a vzal k sebe, ako to vie iba on.“
Všetky tieto výroky a úvahy svätých Otcov opierajú sa o Sväté písmo ako o najhlbší základ. A ono nám takmer stavia pred oči, ako veľmi úzko je požehnaná Božia Matka spojená so svojím Božským Synom a má stále účasť na jeho osude.“
Čo sa týka miesta zosnutia Bohorodičky, v Cirkvi sa oddávna prelínajú dve tradície. Prvá, ktorá sa viaže k Jeruzalemu udáva, že Panna Mária zosnula v Jeruzaleme krátko, iba niekoľko rokov po smrti, vzkriesení a nanebovstúpení svojho božského Syna. Iná tradícia udáva, že zomrela oveľa neskôr a že v sprievode sv. Jána žila istý čas v Efeze. Táto tradícia je dnes ešte živšia a to vzhľadom aj k histórii tzv. Máriinho domu, v Efeze. O čo ide?Máloktoré mariánske pútniské miesto má tak zaujímavú históriu, ako malý domček, ktorý sa nachádza na úbočí vrchu Salnissa, len niekoľko kilometrov od Efezu a ktorý je dnes cieľom pútnikov z celého sveta, kresťanov všetkých konfesií, ale aj mnohých mohamedánov, ktorí si uctievajú Máriu, nie síce ako Božiu matku, ale ako matku proroka Ježiša, podľa ktorej je pomenovaná aj jedna zo 114 súr Koránu, 19, súra Marjam. Pre novodobých kresťanov je púť k
Máriinmu domu spojená s históriou nemeckej mystičky, augustiánskej rehoľníčky Anny Kataríny Emerich (1774-1824). Táto rehoľníčka mala obdivuhodný dar zjavení a duchovného videnia udalostí viažucich sa k životu Krista, Panny Márie a apoštolov. Jej detailný popis priebehu mnohých známych evanjeliových scén naozaj zodpovedá popisu diváka prítomného na udalostiach. V posledných šiestich rokoch jej života zaznamenával a literárne spracovával jej videnia básnik a spisovateľ Clemens Maria Brentano, ktorý ich potom postupne aj publikoval. V roku 1854 bol posmrtne publikovaný, aj Život Panny Márie. Detailne sa v ňom opisuje aj život Panny Márie v Efeze po boku sv. Jána. Spočiatku sa Brentanove publikácie považovali za duchovné čítanie, za nábožné videnia povzbudzujúce duchovnú horlivosť, ale neprikladal sa im historický rozmer. V roku 1881 prišiel do Efezu francúzsky kňaz Julien Dubiet, ktorý sa rozhodol hľadať dom Panny Márie na základe opisu Kataríny Emerichovej. S pomocou miestneho biskupa Simoniho sa mu to aj podrilo, ale jeho tvrdenia neboli spočiatku brané vážne. O to väčší záujem a pozornosť vzbudila skutočnosť, keď 29 júla 1891, 72 rokov po smrti Kataríny Emerichovej, francúzsky lazaristi Jung a otec Paulin, osobne kritickí a skeptickí, ale podnietení zvedavosťou, sa aj so skupinov robotníkov vybrali do Efezu, a tu, na základe detailného popisu zo zjavení Kataríny Emerichovej naozaj objavili v rozvalinách domček, ktorý presne zodpovedal popisu v zjaveniach. Súčasne tu bola zistená aj stará tradícia obyvateľov neďalekej dedinky vzdialenej 17 km, tzv. Kirkindjiotes, ktorí každoročne na sviatok Zosnutia Bohorodičky putovali na toto miesto, kde podľa ich tradície “Presvätá Panna bola vzatá do neba“.
Ďalšie vykopávky v roku 1898 potvrdili, že, napriek neskorším prestavbám, základy domčeka pochádzajú z 1. storočia, umiestnenie ohniska napríklad zopovedá Emerichovej popisu, a že domček bol v byzantskej dobe premenený na kaplnku, korá bola pravdepodovne centrom malho kláštora. V okolí sa našlo viacero kresťanských hrobov zo 4. a 6. storočia ale aj ďalšie archeologické svedectvá o obydliach u 1.-2. storočia.
Dnešný Máriin dom v Efeze navštívili aj pápeži Pavol VI, Ján Pavl II i Benedikt XVI. Domček premenený na kaplnku dnes spravujú otcovia fkonventuáli a pútnikov v nej privítajp aj dve sestry z
Kongregácie Menších setier Nepoškvrnenej Panny Márie.

Nech už tradícia o mieste prechodu Panny Márie do večnosti je spojená s Jeruzalemom, alebo Efezom, v každom prípade nám pripomína tú dôležitú skutočnosť, ktorá rezonuje v srdciach veriacich a ktorú krásne vyjadruje kondák Zosnutia Bohorodičky:

„Ani hrob ani smrť nezabránili Bohorodičke, aby sa za nás ustavične modlila. Stala sa našou pevnou nádejou. Darca života ju uviedol do večnej blaženosti, lebo v jej panenskom lone prijal telo.“

Spolu s všetkými pútnikmi – v Jeruzaleme, Efeze, či na všetkých iných miestach vo svete i na našom Slovesnku kde sa dnes slávi sviatok jej Zosnutia ju teda oslavujeme tropárom:

„Pri pôrode si panenstvo zachovala, Bohorodička, pri smrti svet si neopustila. Odišla si do večnej blaženosti, lebo si Matka Života a svojimi modlitbami zbavuješ smrti naše duše.“








All the contents on this site are copyrighted ©.