Cirkev si pripomína sv. Maximiliána Kolbeho, kňaza a mučeníka

Vatikán (14. augusta, RV) - Nikdy nestratil nádej, napriek tomu, že prešiel tmavou dolinou koncentračného tábora – povedal pápež Benedikt XVI. minulú nedeľu o svätcovi dnešného dňa, ktorým je sv. Maximilián Mária Kolbe, kňaz „milujúci Máriu a jej úplne odovzdaný aj v hodine smrti“. 

„Ave Maria! - Bolo posledné zvolanie na perách svätého Maximiliána Kolbeho, tesne pred vpichnutím smrtiacej injekcie. Je dojemné vidieť, ako pokorné a dôverujúce odovzdanie sa Panne Márii je vždy prameňom odvahy a pokoja", poznamenal Benedikt XVI. pri generálnej audiencii 13. augusta 2008.

Maximilián Mária Kolbe sa narodil 8. januára 1894 v Poľsku. Stal sa františkánom a roku 1918 ho v Ríme vysvätili za kňaza. Už v roku 1917, teda pred kňazskou vysviackou založil hnutie Rytier Nepoškvrnenej. Po dosiahnutí doktorátu z teológie, sa začal venovať šíreniu hnutia cez časopis Rytier Nepoškvrnenej. Zanedlho sa hnutie vyformovalo na 800-člennú komunitu.O desať rokov vzniklo neďaleko Varšavy „Mesto Nepoškvrnenej“. Ideou otca Kolbeho bolo, že „len spolu s Máriou, sprostredkovateľkou všetkých milostí môže prísť človek k Bohu. Mária je akoby rebríkom, ktorý vedie priamo k Bohu“. Maximilián Kolbe šíril úctu k Nepoškvrnenej aj v Japonsku a v Indii. V roku 1936 sa vrátil do rodného Poľska, kde ho v roku 1939 počas nacistickej okupácie uväznili. Na nejaký čas bol prepustený, avšak v roku 1941 ho opäť zajali a deportovali do koncentračného tábora v Osvienčime pri Krakove.

Keď 31. júla 1941 ušiel z koncentračného tábora väzeň, na výstrahu ostatným malo byť popravených desať mužov. Otec Kolbe sa obetoval za jedného z nich, za mladého muža, manžela a otca. Ako väzeň číslo 16670 žil v bunkri hladu dva týždne, najdlhšie zo všetkých odsúdených, ktorých povzbudzoval, aby nezomierali v beznádeji. Napokon svoj život, bohatý na hrdinské skutky, 14. augusta 1941 zavŕšil ako obeť lásky. Kanonizoval ho pápež Ján Pavol II. v r. 1981. –jk-