Cirkev si pripomína sv. Kláru, pannu

Taliansko (11. augusta, RV) – V Assisi, v kláštore sv. Kláry predsedal eucharistickej slávnosti dnes, v deň jej sviatku, kardinál Cláudio Hummes, prefekt Kongregácie pre klérus. V homílii spomenul blížiace sa Veľké jubileum 800. výročia založenia Rádu klarisiek a prítomných vyzval „k radostnému spevu na Božiu chválu“.
 Sv. Klára sa narodila v roku 1193 v hornatom kraji Umbria v mestečku Assisi. Doma dostala dobrú náboženskú výchovu, matka jej od malička vštepovala kresťanské čnosti. Klára tak získala veľkú náklonnosť k utiahnutosti a rozjímaniu, ako aj lásku k chudobným. Pod svojimi drahými šatami nosila drsné kajúce rúcho. Keď dovŕšila šestnásť rokov, rozhodla sa zasvätiť Bohu, nasledujúc ideál chudoby a pokory sv. Františka z Assisi, ktorý opustil všetko otcovo bohatstvo. O tomto úmysle vedel iba sv. František a biskup. Na Kvetnú nedeľu 1212 Klára odišla z domu do kostolíka Panny Márie Kráľovnej anjelov, kde prijala kajúce rúcho, aby sa bezvýhradne oddala Kristovej láske. Tento deň sa považuje za deň založenia klarisiek.



Jej príklad nasledovali ďalšie mladé dievčatá, a tak začal vznikať rád „chudobných panien.“   Viac ako štyridsať rokov žila Klára spolu so sestrami pri kostolíku sv. Damiána. Radikalizmus evanjelia žili v tichej skrytosti, v úplnej chudobe, v radostnej pokore, v zapálenej modlitbe a v kajúcnosti. Klára zomiera po dvadsiatich ôsmich rokoch choroby a pripútanosti na lôžko 11. augusta 1253 so slovami: „Buď pochválený, Pane, za to, že si ma stvoril“. Mala šesťdesiat rokov. Na jej pohrebe sa zúčastnil aj pápež Inocent IV. Pochovali ju v kláštore sv. Juraja, kde neskoršie postavili na jej počesť baziliku. Tam odpočíva dodnes v sklenenej truhle. Za svätú ju vyhlásil už roku 1255, teda 2 roky po smrti, pápež Alexander IV. –jk-