Príhovor Benedikta XVI. pred modlitbou Anjel Pána

Vatikán (8. augusta, RV) - I dnes sa nádvorie Apoštolského paláca v Castel Gandolfe zaplnilo veriacimi z rôznych kútov sveta, aby sa so Svätým Otcom pomodlili poludňajšiu modlitbu Anjel Pána a vypočuli si jeho príhovor. Pápež im adresoval tieto slová:
 Drahí bratia a sestry,
v evanjeliovom úryvku tejto nedele pokračuje rozhovor Ježiša a učeníkov o hodnote osoby v Božích očiach a o neužitočnosti pozemských starostí. Nejde tu o to, že by Ježiš schvaľoval rezignáciu. Naopak, keď počúvame Ježišovo uisťujúce pozvanie: “Neboj sa, maličké stádo, lebo vášmu Otcovi sa zapáčilo dať vám kráľovstvo” (Lk 12,32), naše srdce sa otvára nádeji, ktorá nás osvecuje a povzbudzuje v konkrétnej situácii; máme istotu, že „evanjelium nie je iba komunikáciou skutočností, ktoré je potrebné vedieť, ale komunikáciou, ktorá vytvára fakty a mení život. Tmavá brána času, budúcnosti, je otvorená. Kto má nádej, žije rozdielne; bol mu darovaný nový život“ (Enc. Spe Salvi, 2). V úryvku Listu Hebrejom v dnešnej liturgii čítame, že Abrahám sa Bohu odovzdáva s dôverujúcim srdcom. S prísľubom zeme a „početného potomstva” odchádza „bez toho, aby vedel, kam ide”, dôverujúc iba Bohu (porov. 11,8-12). A Ježiš v dnešnom evanjeliu – prostredníctvom troch podobenstiev – predstavuje v očakávaní naplnenia “blaženej nádeje” svoj príchod a pobáda ešte viac k intenzívnemu životu, bohatému na dobré diela: „Predajte, čo máte, a rozdajte ako almužnu! Robte si mešce, ktoré sa nezoderú, nevyčerpateľný poklad v nebi, kde sa zlodej nedostane a kde moľ neničí” (Lk 12,33). Je to pozvanie používať veci bez egoizmu, bez smädu po majetku a moci, ale podľa logiky lásky; ako to súhrnne píše Romano Guardini „vo forme vzťahu: vychádzajúc z Boha, s pohľadom na Boha” (Accettare se stessi, Brescia 1992, 44).

Vzhľadom k tomu chcem upriamiť pozornosť na niekoľkých svätých, ktorých budeme sláviť tento týždeň a ktorí postavili svoj život na Bohu a s pohľadom na Boha. Dnes si pripomíname svätého Dominika Guzmana z 13. storočia, zakladateľa rehole dominikánov, ktorý vykonával svoje poslanie tým, že učil spoločnosť pravdám viery, pripravujúc sa štúdiom a modlitbou. V tej istej epoche svätá Klára z Assisi, nasledujúc františkánske dielo, zakladá Rád klarisiek. 10. augusta si pripomenieme svätého Vavrinca, mučeníka z 3. storočia, ktorého relikvie sa uctievajú v Bazilike svätého Vavrinca za hradbami. Nakoniec budeme sláviť spomienku na dvoch mučeníkov 20. storočia, ktorí zdieľali rovnaký osud v Osvienčime. 9. augusta si pripomenieme karmelitánku Teréziu Benediktu od svätého kríža, Edithu Steinovú a 14. augusta františkána, svätého Maximiliána Kolbeho, zakladateľa Rytierstva Nepoškvrnenej Panny Márie. Obidvaja prešli temnou dobou druhej svetovej vojny bez toho, aby stratili z očí nádej, Boha života a lásky.

Dôverujme materskej ochrane Panny Márie, Kráľovnej svätých, ktorá nás láskavo sprevádza na našej púti. Obráťme sa k nej v modlitbe. –pd-