Výročie posviacky hlavnej mariánskej baziliky Santa Maria Maggiore v Ríme

Vatikán (5. augusta, RV) - Bazilika Santa Maria Maggiore v Ríme patrí medzi štyri hlavné rímske baziliky, predtým nazývané patriarchálne, dnes pápežské. Cirkev si 5. augusta pripomína výročie jej posvätenia.



Bazilika Santa Maria Maggiore je známa aj pod názvom Panny Márie snežnej, k čomu sa viaže stredoveká legenda. Tá hovorí, že v polovici 4. storočia žili v Ríme vznešení a zbožní manželia, ktorí boli bezdetní, preto sa rozhodli, že svoj majetok venujú Panne Márii. Modlili sa, aby im zjavila, akým spôsobom to majú urobiť. V noci zo 4. na 5. augusta sa im každému osobitne zjavila Panna Mária a povedala im, aby jej v Ríme na vŕšku, ktorý bude ráno pokrytý snehom vystavali chrám. Ráno 5. augusta roku 352 sa Eskvilínsky vŕšok v Ríme skutočne belel snehom. Zbožný šľachtic so svojou manželkou pochopili, že to, čo videli v noci, nebol len prelud. Ponáhľali sa za pápežom Libériom, ktorý mal to isté zjavenie. Chrám bol o rok hotový. Pápež Libérius ho posvätil a bazilika sa stala materským chrámom všetkých kostolov, zasvätených Panne Márii. Odtiaľ pochádza názov bazilika Santa Maria Maggiore (väčšia).

Nachádza sa tu veľmi vzácny obraz Panny Márie s Dieťatkom Salus populi Romani (Spása rímskeho ľudu). Je to byzantská ikona na dreve, namaľovaná asi v 6. storočí. Rímsky ľud sa k nej utiekal v ťažkých časoch a uctieva si ju ako svoju ochrankyňu. V roku 590, keď zúril v Ríme mor, pápež Gregor nariadil na deň Vzkriesenia nosiť po uliciach obraz Panny Márie. Kamkoľvek sa tento obraz dostal, nákaza zmizla.

Pod hlavným oltárom sa nachádzajú relikvie sv. Matúša evanjelistu, sv. Hieronyma a iných svätých. Nachádzajú sa tu jasličky, donesené z betlehemskej maštaľky.



Bazilika Santa Maria Maggiore je spojená aj s históriou nás Slovanov. Práve tu v roku 867 pápež Hadrián II. slávnostne schválil používanie staroslovienčiny ako štvrtého bohoslužobného jazyka - popri latinčine, gréčtine a hebrejčine. –jk-