55. výročie mučeníckej smrti blahoslavenej sestry Zdenky Schelingovej

Slovensko (30. júla, RV) – Liturgickej slávnosti dnes, v deň spomienky na blahoslavenú sestru Zdenku Schelingovú, pannu a mučenicu, predsedal v Bratislave - Podunajských Biskupiciach apoštolský nuncius na Slovensku Mons. Mario Giordana.



Milosrdné sestry Svätého kríža, inštitút, ktorého členkou bola aj sestra Zdenka, pozývajú na túto púť do Podunajských Biskupíc, kde sú uložené telesné pozostatky blahorečenej, každý rok od blahorečenia sestry Zdenky Jánom Pavlom II. v roku 2003, teda už po siedmykrát. Tohto roku je to aj pri príležitosti 55. výročia jej mučeníckej smrti. Dnešná slávnosť sa začala o 16.00 hod. a zúčastnil sa na nej bratislavský arcibiskup Stanislav Zvolenský, Bratislavský gréckokatolícky eparcha, vladyka Peter Rusnák, kňazi, rehoľníci, sestry Inštitútu milosrdných sestier svätého a množstvo pútnikov z radov laikov. Mons. Mario Giordana v homílii odovzdal pozdrav a apoštolské požehnanie Svätého Otca, a potom sa pozastavil pri myšlienke z Lukášovho evanjelia: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme každý deň svoj kríž a nasleduje ma“ (Lk 9, 23):

„Idea kríža je čosi podstatné v našej kresťanskej viere. Veď to na kríži Boh ukázal svoju milosrdnú tvár, keď dovolil, aby na ňom zomrel jeho Syn a tak spasil svet. Vďaka krížu poznáme, ako hovorí svätý apoštol Pavol, «šírku, dĺžku, výšku a hĺbku» (Ef 8, 18) lásky, ktorou nás Boh miluje.“  

Úcta ku krížu musí byť podľa slov apoštolského nuncia „predovšetkým záležitosť nášho vnútra, srdca i citu. Podobne, ako to napríklad urobil Svätý Otec, blahej pamäti, Ján Pavol II. počas svojej návštevy Slovenska v roku 2003, keď práve v čase beatifikácie sestry Zdenky a grécko-katolíckeho biskupa Vasiľa Hopka v Petržalke, začal svoju homíliu slovami: Ave, o, Crux, spes unica – Buď pozdravený, svätý kríž, ty naša jediná nádej“.



„Áno, tento znak máme mať vo veľkej úcte a veľmi ho máme milovať, pretože z neho nám plynie nádej, že aj na nás v našom živote sa vyleje bohatstvo božieho milosrdenstva, aby zotrelo naše hriechy, aby prikrylo našu nevernosť a našu ľudskú slabosť, a aby nás priviedlo tam, kde budeme navždy, naveky, zakúšať, aký dobrý je Pán, to znamená do jeho nebeského kráľovstva. Skúsenosť nám ale hovorí, že kríž je prítomný v našom živote aj iným spôsobom. Ako ťažkosti, ktoré nachádzame na ceste každodenného života, a ktorým musíme čeliť. Nebolo by dobré, keby sme sa im chceli vyhnúť. A práve toto mal Ježiš na mysli, keď povedal: «Kto chce ísť za mnou ..... nech vezme každý deň svoj kríž». Úprimne nasledovať Ježiša znamená prijať tieto ťažkostí a očami viery ich vnímať, ako vôľu božiu, ktorú nám nie vždy je ľahko pochopiť. Takýto kríž z jednej strany môže byť často veľmi ťažký, ale na druhej strane práve toto je cesta, ktorá vedie k zakúseniu tej veľkosti božej dobroty a jeho milosrdenstva.“  

Ďalej Mons. Giordana v homílii poukázal na kríž v živote blahoslavenej sestry Zdenky. Ona cítila, že Boh ju pozýva, aby Ježišov kríž objala v rehoľnom inštitúte, ktorý sa mimochodom volá Inštitút milosrdných sestier Svätého Kríža. Už z tohto názvu sa dá vyčítať, že Pán si ju povolal do rehole, ktorej členky si berú za cieľ stať sa nositeľkami milosrdnej lásky, ktorá je ovocím Ježišovho kríža. Medzi takouto láskou a krížom je úzka spojitosť. Keď totiž pracovala ako zdravotná sestra, všetci chorí mohli pocítiť dobrotu jej srdca. A nebolo to len preto, že mala možno takú povahu. Bolo to najmä preto, že tých, ktorým slúžila, chcela vedome obdarovať niečím, čo sama bohato zakúšala vo svojej duši. Vieme, že nie vždy je ľahké byť blízko pri tých, ktorí sú ťažko chorí a trpia. Aj jej práca si vyžadovala veľa námahy, ale snažila sa dať do toho všetko. Dokonca prosila Pána Boha, aby ju nikdy neopustila obetavosť v službe blížnym. Lebo vedela, že všetko to, čo je v živote ťažké, je vlastne Ježišov kríž, ktorý nám on dáva, aby sme ho vernejšie nasledovali. Pred takýmto krížom neušla ani vtedy, keď sa jej zdal príliš ťažký, ba môžeme povedať, že z ľudského hľadiska až neznesiteľný. Neváhala vystaviť vlastný život nebezpečenstvu a peripetiám, aby zachránila kňaza pred nespravodlivým prenasledovaním. A neskôr, keď ju za jej odvážny počin komunistická moc uväznila, všetko utrpenie a ponižovanie hrdinsky znášala v duchu veľkej pokory. V závere apoštolský nuncius povedal:



„Dovoľte mi ešte raz, milovaní bratia a sestry, v tej súvislosti pripomenúť slová Svätého Otca Jána Pavla II, ktoré povedal vtedy v bratislavskej Petržalke, keď hovoril práve o tom tajomstve božej lásky zjavenej sa skrze kríž v živote blahoslavenej sestry Zdenky. Svätý Otec vtedy povedal: «Bolo to práve rozjímanie nad tým veľkým tajomstvom, čo dalo silu jak biskupovi Hopkovi, tak sestre Zdenke v utrpení a v ťažkých chvíľach vo väzení. Kríž sa pre nich stal cestou k životu večnému, prameňom vnútornej sily a nádeje, a taktiež skúškou ich lásky k Bohu a blížnemu. O, Crux, ave spes unica!». A my všetci, milovaní bratia sestry, máme v sestre Zdenke jedinečný príklad hodný nasledovania. Prehlbujme stále viac a viac, tak ako to robila ona, to umenie milovať Kristov kríž, ktorý nás tak často sprevádza na cestách nášho života, že ho môžeme pokojne nazvať našim spoločníkom a priateľom. Sám Ježiš, ktorý dal sestre Zdenke silu ho niesť, nech svojou milosťou posilňuje aj nás, keď nám ho položí na plecia. A buďme si istí, že ak ho budeme niesť v duchu viery, stane sa veľkým požehnaním pre každého osobne, pre naše rodiny, našu krajinu i pre celú Kristovu Cirkev. Amen.“ -jk-