2010-07-25 17:24:30

Kríž a identita Európy


RealAudioMP3 Pravidelný príhovor kardinála Jozefa Tomka



Tretieho novembra 2009 vyniesol Európsky súd v Štrasburgu rozsudok, ktorým odsúdil taliansku vládu za porušenie ľudského práva istého žiaka, ktorého matka márne žiadala od štátnej vrchnosti odstránenie kríža z verejnej školy. Matka, fínskeho pôvodu, vydatá v Taliansku, sa odvolala na Európsky súd, lebo bola zrejme presvedčená, že „laický“ štát musí byť „neutrálny“, čiže podľa nej odmietavý k náboženstvu a preto dať za pravdu jej a iným neveriacim, ktorí považujú kríž za symbol katolicizmu, alebo kresťanstva. Rozsudok rozvíril živú debatu a reakcie po celej Európe. Viaceré štáty a parlamenty videli v ňom ohrozenie vlastných práv a tradícií, niekde zakotvených dokonca v ústave, ako aj narušenie vzťahov medzi Spojenou Európou a jej členskými štátmi. Tak sa znovu dostala na povrch otázka o kresťanských koreňoch Európy, ktoré kríž naznačuje, ako aj o celkovom význame a mieste tohto kresťanského symbolu pre jednotlivé národy. Európsky súd svojim rozsudkom prijal ideológiu silnej lobistickej skupiny, ktorá pod neutralitou štátnej i európskej autority vzhľadom k náboženstvám a cirkvám rozumie ateizmus alebo aspoň agnosticizmus. Toto presvedčenie, ktorému sa podarilo vymazať zmienku o kresťanských koreňoch v základných dokumentoch Európskeho spoločenstva, sa však protiví historickej pravde, národným tradíciám, ba aj zákonom viacerých štátov, ktorým patrí rozhodovať o tejto otázke. Otázka kríža v talianskych verejných školách sa tak rozšírila nielen zemepisne, ale znovu nastolila právo náboženských znakov i samého náboženstva vo verejnom živote a priestoroch civilnej spoločnosti. Otázka identity Európy sa teda naplno vynorila cez rozsudok o kríži. Aj na Slovensku sa o nej treba zamyslieť, aby sa vyjasnili niektoré pochybnosti a nejasnosti.


Proti rozsudku sa v Taliansku kriticky postavila nielen vláda, ale aj kultúrni a politickí činitelia zo všetkých strán a smerov, aj kriticky naladení voči Katolíckej cirkvi. V máji 2010 uverejnil medzinárodne známy univerzitný profesor Carlo Cardia knihu s nadpisom „Identitá religiosa e culturale europea; La questione del crocifisso“ („Náboženská a kultúrna identita Európy; Otázka o kríži“). Minister zahraničia Franco Frattini k nej napísal úvod, ktorý potom pod titulom „Kríž pri koreňoch Európy“ prevzal vatikánsky denník L´Osservatore Romano (26.mája 2010).

Professor Cardia uvádza ponajprv negatívne reakcie zo strany Katolíckej cirkvi a pravoslávnych cirkví, najmä ruskej, gréckej a rumunskej, kde sa objavil aj silný posudok, že tu ide o akýsi moderný druh „laického ikonoklazmu“, čiže svätoborectva. Ruský patriarcha Kyril poprel právo a kompetenciu Európskeho súdu rozhodovať „o kresťanských symboloch, ktoré sú súčasťou spoločnej európskej identity, bez ktorej si nemožno predstaviť ani minulosť, ani prítomnosť, ani budúcnosť tohto kontinentu“. Viacerí vytkli rozsudku aj základný omyl, že kríž je iba symbolom katolíckej Cirkvi, lebo v skutočnosti je znakom všetkých kresťanov. Ba čo viac, práve táto debata ukázala všeobecný ľudský, nadkonfesijný význam kríža ako symbolu humánneho cítenia a konania.

Viaceré európske štáty zaujali negatívne stanovisko k rozsudku. Okrem talianskej vlády, ktorá sa odvolala na európsku „Grande Chambre“-„Veľkú komoru“, sa pohotovo vyslovil poľský, rakúsky a maltézsky parlament, ako aj Slovenská národná rada; tiež Portugalsko, Litva a Chorvátsko.

Zaujímavé sú kritické dôvody, ktoré uvádzajú talianski intelektuáli, aby zdôraznili nadkonfesijný význam kríža. Claudio Magris tvrdí: „Tento znak predstavuje pre niektorých to, čo značil pre Dostojevského: Božieho Syna, ktorý zomrel za ľudí; ako taký neuráža nikoho... Pre iných, pre mnohých, virtuálne pre všetkých znamená to, čo pre Tolstoja alebo pre Gandhiho, ktorí neverili v jeho božstvo, ale ho považovali za symbol, za všeobecnú tvár ľudstva, utrpenia e lásky, ktorá vykupuje“. Spisovateľka Natália Ginzburgová píše, že „kríž je súčasťou histórie sveta. Pre katolíkov, Ježiš Kristus je Boží syn. Pre nekatolíkov môže byť jednoducho obrazom človeka, ktorý bol predaný, zradený, mučený a zomrel na kríži z lásky k Bohu a k blížnemu. Ateista zmaže ideu Boha a ponechá ideu blížneho...Ukrižovaný predstavuje všetkých,...lebo pred Kristom nikto nepovedal, že ľudia sú rovnakí a bratia všetci, bohatí a chudobní, veriaci a neveriaci, židia a nie židia, bieli a čierni; a nikto pred ním nepovedal, že máme ako centrum našej existencie postaviť solidárnosť medzi ľuďmi“. Benátsky filozof Massimo Cacciari zas tvrdí, že „Kríž je symbol, ktorý hovorí o utrpení, o utrpení, ktoré vie zobrať na seba všetky utrpenia a nejakým spôsobom ich vykúpiť...Je to znak mimoriadneho darovania sa.“ Známy spisovateľ Umberto Eco zas poukázal, že kríž sa nachádza na štátnych zástavách mnohých laických národov, ako sú: Švédsko, Nórsko, Fínsko, Švajčiarsko, Dánsko, Austrália, Veľká Británia a iné. Niekto ironicky poznamenal, že tá pani fínskeho pôvodu by mala najprv pre kríž zažalovať vlastnú krajinu!

Benedikt XVI. opísal kresťanské chápanie kríža svojím spôsobom, počas cesty na Cyprus, v kostole Svätého kríža v Nikózii dňa 5. júna tohto roku: „Kríž má hlbší a tajomnejší význam, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Bezpochyby je nástroj mučenia, utrpenia a porážky, ale zároveň ukazuje úplnú premenu, konečné víťazstvo nad tými zlami a preto je najvýraznejším symbolom nádeje, aký svet vôbec videl. Oslovuje všetkých, ktorí trpia – utláčaných, chorých, chudobných, vylúčených, obete násilia – a ponúka im nádej, že Boh môže premeniť ich utrpenie na radosť, ich opustenie na spoločenstvo, ich smrť na život. Ponúka nášmu padlému svetu bezhraničnú nádej. Práve preto svet potrebuje kríž. Kríž nie je súkromným symbolom zbožnosti, nie je rozlišovacím znamením príslušnosti k nejakej skupine vo vnútri spoločnosti a jeho najhlbší význam nemá nič spoločného s násilným vnucovaním nejakého kréda alebo filozofie. Hovorí o nádeji, hovorí o láske, hovorí o víťazstve nenásilia nad útlakom.“

To sú slová, ktoré potrebujeme aj na Slovensku.



Jozef kard. Tomko








All the contents on this site are copyrighted ©.