Zamyslenie nad liturgickými čítaniami 17. nedele v Cezročnom obdob: Prosiť dobrého
Otca
Pripravil: Rudolf
Uher, kňaz zo Spoločnosti Ježišovej, ktorý študuje na Pápežskej Gregorovej univerzite
v Ríme. Božie slovo nastávajúcej sedemnástej nedele v období cez rok nás pozýva
zahľadieť sa na modlitbu Božími očami. V prvom čítaní zo starozákonnej knihy Genezis
nám modlitba vystupuje do popredia ako ovocie priateľstva. Tento úryvok je skutočne
majstrovským dielom, ktoré nám odhaľuje Božiu tvár. Sodoma a Gomora sú dve mestá naplnené
násilím a mravnou skazenosťou. Boh sa preto rozhodne zničiť ich a ponechať vlastnému
osudu. Avšak váha. Božie priateľstvo s Abrahámom nadobudlo svoju hĺbku a tak sa Boh
rozhodne povedať mu o svojom pláne. Abrahám zosmutnie, pretože v Sodome žije jeho
synovec Lót. Začne s Bohom odvážne vyjednávať. Nakoniec Abrahám dosiahne svoje. Ak
Boh nájde v Sodome čo len desiatich spravodlivých nezničí celé mesto. Žiaľ, nenájde
sa ich ani päť a Sodoma je zničená. Modlitba je intímnym rozhovorom, výmenou pohľadov,
vzájomným zdieľaním. Nie je zoznamom nárokov, výdavkov, nákladov ako pri nákupe
či obchodovaní, ani nie je snahou nakloniť si Boha akýmsi duchovným úplatkárstvom,
a už vonkoncom nie litániami, ktorými privolávame šťastie do nášho života. Často chápeme
modlitbu ako dlhý rad vymenovaných dobrých želaní. Avšak modlitba spočíva v počúvaní,
v načúvaní Bohu a v prihováraní sa – ani tak nie za svoje vlastné potreby na prvom
mieste, ako za celý svet. Modlitba vyrastá z dôvery. Ježiš nám v evanjeliu odhaľuje
skutočnú tvár Boha – je to tvár milujúceho Otca, ku ktorému sa obraciame v našej modlitbe.
Nie k rozmarnému či premocnému vládcovi, ktorého treba presviedčať. Ježiš odpovedá
na prosbu svojich učeníkov, aby ich naučil modliť sa, slovami: „Keď sa modlíte, hovorte:
Otče, posväť sa tvoje meno, príď tvoje kráľovstvo.“ Stali sme sa božími deťmi a Boh
s nami zaobchádza tak ako so svojím milovaným Synom. Dobrý Otec vie, čo potrebuje
jeho vlastné dieťa, nenechá ho trápiť sa a nezmyselne trpieť. Nádherná a jediná
modlitba, ktorú nám Ježiš zanechal, by mala byť vždy prítomná v našich srdciach a
na našich perách. Je ideálom modlitby, ku ktorej sa môžeme neustále približovať a
prameňom, z ktorého môžeme neprestajne čerpať, aby naša modlitba vlastnila vždy správny
smer, aby bola naplnená dobrými úmyslami, konkrétnym realizmom, pravdivou láskou,
radosťou, dôverou, ktorá nám dovolí prenechať najdôležitejšie miesto v našom každodennom
živote milujúcemu Otcovi. Modlitba sa opiera o vytrvalosť. Ježiš nám s istotou
hovorí, že ak prosíme, určite dostaneme. Ak sa odovzdáme, zakúsime vrúcne otcovské
objatie Boha. Avšak čo v prípade, že máme takúto skúsenosť: veľa sa modlíme v
našom živote a naše modlitby nie sú vypočuté. Prečo? Už svätý Augustín si kládol
túto otázku a odpovedal na ňu zaujímavo a obdivuhodne. Mnohé z našich modlitieb zostanú
nevypočuté, pretože adresa príjemcu je nesprávna. To nastáva vtedy, ak sa v modlitbe
neobraciame na Otca, ale akoby na nevlastného otca, alebo na akéhosi nepríjemného
tútora, o ktorom si myslíme, že prosiť ho o niečo, je v skutočnosti našou povinnosťou.
„Nie si vypočutý“, pripomína ďalej svätý Augustín, „pretože prosíš nesprávne, bez
toho, aby si nástojčivo naliehal ako neodbytný priateľ, alebo preto, že to, o čo prosíš,
nie je pre tvoje skutočné dobro. Dušou všetkých modlitieb je túžba. Boh odďaľovaním
zväčšuje túžbu, túžbou rozširuje ducha a rozširovaním ho robí schopným prijať veľa.
Boh chce, aby sme v modlitbách cvičili svoju túžbu, ktorou by sme potom boli schopní
prijať, čo nám chce dať. Túto skutočnosť pekne vyjadruje modlitba, ktorú zachytáva
v jednej zo svojich zbierok malých príbehov pre potešenie duše Bruno Ferrero: Prosil
som Boha o silu, aby som mohol dosiahnuť svoje ciele. Stal som sa slabým, aby som
sa naučil pokorne poslúchať. Prosil som o zdravie, aby som mohol robiť veľké veci. Ochorel
som a oslabol, aby som mohol robiť veci ešte lepšie. Prosil som Boha o bohatstvo,
aby som bol šťastný. Dostalo sa mi chudoby, aby som bol múdry. Prosil som o
moc, aby som získal uznanie priateľov. Dostalo sa mi slabosti tak, že som pocítil,
že potrebujem Boha. Prosil som o veci, aby som sa mohol tešiť zo života. Dostal
som život, aby som sa mohol tešiť z vecí. Nedostal som nič z toho, o čo som prosil, ale
získal som všetko, v čo som dúfal. Napriek sebe samému moja tichá modlitba bola
vypočutá. Cítim sa tým ešte viac požehnaný.