Svätý Benedikt – zakladateľ západného mníšstva

Milí poslucháči, dnes vám predstavíme svätca, ktorého si Cirkev pripomenula v nedeľu 11. júla. Jeho meno môžeme preložiť ako „ten, ktorý dobrorečí či praje dobro“ – svätý Benedikt, patrón Európy, mníchov, speleológov, architektov a inžinierov. Osobitne blízky je tento svätec, zakladateľ západného mníšstva pápežovi Benediktovi XVI. Venoval sa mu vo viacerých svojich príhovoroch či v katechéze generálnej audiencie. A spomenul si na neho aj vo svojom príhovore v uplynulú nedeľu na nádvorí Apoštolského paláca v Castel Gandolfe. Svätý Otec označil sv. Benedikta za veľkého patróna jeho pontifikátu a slovami sv. Gregora Veľkého dodal, že „bol mužom svätého života... menom i milosťou“ (Dialogi, II, 1: Bibliotheca Gregorii Magni IV, Roma 2000, str. 136).
Svätý Benedikt sa narodil v Nursii (dnes na území talianskeho regiónu Umbria) okolo r. 480. Na štúdiá ho poslali do Ríma. Venoval sa najmä rétorike. Vidiac morálnu skazu a intelektuálny úpadok utiekol zo štúdii v Ríme s myšlienkou na mníšsky život. Žil ako pustovník. V nasledujúcich rokoch založil dvanásť kláštorov v sabínskych horách, kde mnísi žili v oddelených komunitách po dvanásť mníchov, v každej podľa počtu apoštolov. Neskôr však náhle opustil tieto kláštory, keď mu závistlivé útoky iného pustovníka zabránili pokračovať v duchovnom vedení týchto mníchov. Následne sa stal predstaveným neďalekého kláštora vo Vicocaro, odkiaľ – keď sa časť spoločenstva proti nemu vzbúrila a dokonca ho chceli otráviť jedom – odišiel so skupinou verných žiakov, aby založil vlastný kláštor. Po mnohých ťažkostiach sa usadil v Monte Cassino, ktoré mu venoval rímsky boháč Terculius, otec sv. Placida. Benedikt, Placidus a ďalší v roku 529 začali s výstavbou mohutného kláštora. Stavba bola hotová už v roku 532 a v roku 536 sa kláštor stáva útočišťom mníchov a okolitého ľudu počas vojny. V tej dobe sa totiž ostrogótsky kráľ Totila chystal na výpravu proti Rímu. Roku 542 navštívil Totila Benedikta na Monte Cassino. Ako stúpenec ariánov bol hlboko dojatý stretnutím so zakladateľom benediktínskej rehole. Benedikt mu predpovedá jeho budúci osud – r. 546 dobyje Rím, roku 549 potom Sicíliu a roku 552 bude porazený byzantským vojvodcom Narzesom a zomrie.
Regula Benedicti, ktorú napísal krátko pred smrťou, bola ovocím jeho celoživotného hľadania. Veľa čerpá z výsledkov vtedajšieho mníšskeho hnutia, z regúl a zásad, ktoré už vtedy boli vytvorené. Zručne ich komponuje a modifikuje tak, aby zodpovedali jeho vízii človeka a cesty, ktorou prichádza k hĺbke poznania Boha a duchovnej lásky. Bol to pohľad – ako sa potom ukázalo – ďaleko presahujúci rámec času, v ktorom Benedikt žil. Regula sa stala základným kameňom európskej mníšskej tradície. Namiesto zakladania malých oddelených komunít zhromaždil svojich nasledovníkov do veľkej komunity. Jeho vlastná sestra, svätá Školastika, sa usadila neďaleko a tu žila svoj náboženský život. Po takmer 1500 rokoch monastickej tradície sa nám to zdá ako samozrejmé, ale Benedikt bol vo svojom čase inovátorom. Nikto iný pred ním sa nepokúsil o vytvorenie takýchto komunít a o vytvorenie nejakých pravidiel pre komunitu. Čo je pre nás už iba časťou histórie, bolo vtedy odvážnym riskantným krokom do budúcna. Základnou úlohou mnícha vždy bolo – ako hovorí Regula – hľadanie Boha a jednota s ním. V 5. – 7. storočí existovalo najmenej 30 rôznych regúl, ani jedna však nedosiahla taký úspech ako regula benediktínov.
V apríli 2008 venoval pápež Benedikt XVI. tomuto svätcovi svoju katechézu počas generálnej audiencie. Veriacim predložil vybrané myšlienky samotnej Benediktovej Reguly. Monastický život označil Svätý Otec za „školu Pánovej služby. Pán očakáva, že každý deň našimi skutkami odpovieme na jeho svätú náuku“ – povedal pápež a dodal, že takto sa život mnícha stáva plodnou symbiózou činnosti a kontemplácie, aby podľa slov sv. Benedikta „vo všetkom bol zvelebený Boh“. Potom vysvetlil, ako a to dotýka človeka dneška keď povedal: „V protiklade s ľahkou a egocentrickou sebarealizáciou, ktorá sa dnes často vyzdvihuje, prvým a neodňateľným záväzkom učeníka sv. Benedikta je úprimné hľadanie Boha na ceste vytýčenej Kristom pokorným a poslušným, k láske, pred ktorú nesmie postaviť nič iné a práve takto sa v služba druhému stáva mužom služby a pokoja. Cvičením sa v poslušnosti, uskutočňovanej vo viere, ktorou hýbe láska, mních nadobúda pokoru, ktorej Regula venuje celú kapitolu. Týmto spôsobom sa človek stáva stále viac podobným Kristovi a dosahuje pravú sebarealizáciu ako stvorenie na obraz a podobu Boha.“ Pápež ďalej poukázal na Benediktovu požiadavku voči osobe predstaveného mníšskej komunity a to takej, že poslušnosti učeníka musí zodpovedať múdrosť opáta, ktorý je v kláštore zástupcom Krista. Ten má byť v jednej osobe nežným otcom i prísnym učiteľom, teda má byť skutočným vychovávateľom. Sám sv. Benedikt – ako dodal pápež - označil svoju Regulu ako „minimum, načrtnuté iba pre začiatok“. V skutočnosti, podľa slov Benedikta XVI., sú jej smernice prospešné nielen pre mníchov, ale pre každého, kto hľadá sprievodcu na ceste k Bohu. Pre jej formát, jej ľudskosť a jej triezve rozlišovanie medzi podstatným a druhoradým v duchovnom živote, Regula si udržala svoju inšpirujúcu silu až po dnešné dni. Potvrdil to aj Pavol VI., keď v roku 1964 vyhlásil sv. Benedikta za patróna Európy. Svätý Otec ďalej dodal:
„Dnes Európa, krátko po svojom prechode storočím hlboko zraneným dvoma svetovými vojnami a pádom veľkých ideológií, ktoré sa ukázali ako tragické utópie, hľadá svoju vlastnú identitu. Na vytvorenie novej a trvácnej jednoty sú istotne potrebné politické, ekonomické a právne nástroje, no je potrebné tiež vzbudiť etické a duchovné obnovenie, ktoré sa bude pridŕžať kresťanských koreňov kontinentu, ináč nemožno rekonštruovať Európu. Bez tejto životnej miazgy človek zostáva vystavený nebezpečenstvu, že podľahne pokušeniu chcieť sa vykúpiť sám od seba – utópii, ktorá v Európe 20. storočia spôsobila, ako zdôraznil Ján Pavol II., “bezprecedentný krok dozadu v búrlivých dejinách ľudstva”. Hľadajúc pravý pokrok, počúvame i dnes Regulu sv. Benedikta ako svetlo na našej ceste. Veľký mních zostáva pravým učiteľom, v ktorého škole sa môžeme naučiť umeniu žiť opravdivý humanizmus.“
Benedikt bol zakladateľom západoeurópskeho mníšstva kláštorného typu (monasticizmu), ktoré prevážilo nad jeho staršou pustovníckou formou. Roku 543 zomrela sv. Školastika. Šesť dní pred svojou smrťou si necháva otvoriť pripravený hrob vedľa svojej sestry a 21. marca 547 o 9.00 hod. ráno stojac v modlitbe pred Bohom zomiera. –sg-
(zdroj: knazi.sk)